Kapitola:
Pridaná: 16.7.2020, 20:20:51
Čítaná: 2919×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Rowena, Remus, ...
Stručný dej: Pokračovanie Odtlačku duše. O:) Rowena sa vracia ako začínajúca kliatborušiteľka a osud ju zaveje do Rokvillu, kde rýchlo natrafí na starého známeho, Remusa Lupina. Avšak odkedy sa rozlúčili, veľa sa vo svete aj v ich životoch zmenilo.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » I. kapitola 2 » II. kapitola 3 » III. kapitola 4 » IV. kapitola 5 » V. kapitola 6 » VI. kapitola 7 » VII. kapitola 8 » VIII. kapitola 9 » IX. kapitola 10 » X. kapitola 11 » XI. kapitola 12 » XII. kapitola 13 » XIII. kapitola 14 » XIV. kapitola 15 » XV. kapitola 16 » XVI. kapitola 17 » XVII. kapitola 18 » XVIII. kapitola 19 » XIX. kapitola 20 » XX. kapitola 21 » XXI. kapitola 22 » XXII. kapitola 23 » XXIII. kapitola 24 » XXIV. kapitola 25 » XXV. kapitola 26 » XXVI. kapitola 27 » XXVII. kapitola 28 » XXVIII. kapitola 29 » XXIX. kapitola 30 » XXX. kapitola 31 » XXXI. kapitola 32 » XXXII. kapitola 33 » XXXIII. kapitola 34 » XXXIV. kapitola 35 » XXXV. kapitola 36 » XXXVI. kapitola 37 » XXXVII. kapitola 38 » XXXVIII. kapitola 39 » XXXIX. kapitola 40 » XL. kapitola 41 » XLI. kapitola 42 » XLII. kapitola 43 » XLIII. kapitola 44 » XLIV. kapitola 45 » XLV. kapitola 46 » XLVI. kapitola 47 » XLVII. kapitola 48 » XLVIII. kapitola 49 » XLIX. kapitola 50 » L. kapitola 51 » LI. kapitola 52 » LII. kapitola 53 » LIII. kapitola 54 » LIV. kapitola 55 » LV. kapitola 56 » LVI. kapitola 57 » LVII. kapitola 58 » LVIII. kapitola 59 » LIX. kapitola 60 » LX. kapitola 61 » LXI. kapitola 62 » LXII. kapitola 63 » LXIII. kapitola 64 » LXIV. kapitola

„Tian? Čo je s ním? Vezmite ho sem!“ kázala im a ani nepozrela na Rema, iba sledovala, ako Tiana vedú ku gauču, na ktorý sa bezvládne zvalil. „Čo sa stalo, pre Merlina?“ Ro k nemu pribehla a vzala ho za ruku.

Čiernovlasá čarodejnica, o máličko mladšia od Dory, prechádzala prútikom ponad Tianovu hruď a šepkala: „Vulnera sanentur.“

„Prepadli nás, bolo ich priveľa,“ povzdychol si plavovlasý muž.

Remus podišiel bližšie a zahľadel sa na Tianove rany. „Ro?“ ozval sa po chvíľke. „Má tu Tian dictamnus albus? Môže byť aj sušený.“

„Dictamnus...? Netuším,“ zavrtela hlavou.

Tian nebol úplne v bezvedomí, skoro nečujne pohyboval perami. Začula čosi ako: „... skrinka... sušený...“

„Máš? Máš doma dictamnus albus?“ pozrela naňho a vzápätí sa rozbehla do jeho pracovne. Namiesto kníh či zápisníkov v nej skladoval zásoby byliniek, rôzne odvary, mastičky či herbáre. Nazrela do niekoľkých zásuviek, až si všimla malú vyrezávanú skrinku položenú na komode. Otvorila ju a uvidela zopár zväzkov sušených byliniek, na každej šnúrke visel aj drobný papierik. Prečítala označenia ako asfodel, valeriána, až natrafila na dictamnus albus.

Vrátila sa do obývačky so zväzkom malých chlpatých lístočkov, ktorý si od nej okamžite vzal Remus. Vytiahol z vačku bundy vrecúško, do ktorého dictamnus nasypal, následne všetko trasením premiešal. Vzápätí vošiel do vrecúška prstami a na ich končekoch sa mu zjavila striebristá hmota. Sklonil sa nad Tiana a začal mu natierať rany.

Rowena sa znepokojene mračila, až po chvíli nabrala odvahu spýtať sa: „Čo mu to dávaš?“

Povzdychol si. „Žiaľ, tento typ rán nič iné nevylieči. Ak sa vôbec dá hovoriť o liečbe.“

„Čo tým myslíš?“ zvraštila obočie ešte väčšmi. Niežeby jej prekážalo, ak by Tianovi ostali jazvy, no Remove slová sa jej nepozdávali.

„Prepadli vás vlkolaci,“ odvetil namiesto priamej odpovede a pozrel spýtavo na Tianových spoločníkov.

Čiernovláska prikývla. „Bolo ich asi sedem. Najprv sme nevedeli, či sú to čarodejníci, alebo iné tvory. No našli sa medzi nimi aj čarodejníci, aj vlkolaci.“

„Hoci ani nie je spln,“ podotkol muž.

„Vravel som, že jeho prívrženci sa učia premieňať aj mimo vplyvu mesiaca, Sturgis.“

„Viem, Remus, ale myslel som si, že to nie je možné.“

„Stretol si už niekedy Fenrira Greybacka?“ opýtal sa.

„Počkajte, čože?“ ozvala sa konečne Rowena. „Remus! Chceš povedať, že Tiana...“

„Poškriabal ho vlkolak,“ prikývol zachmúrene. „Našťastie, nevidím stopy po uhryznutí.“

„Vlkolak,“ stisla pery a zadívala sa na Tiana. Zdalo sa, že medzičasom zaspal – aspoň dúfala, že neomdlel. Jeho hruď teraz pokrývali vlnité strieborné čiary, ktoré opisovali poranenia. Musela uznať, že to vyzerá lepšie ako krv, ale aj tak to bolo desivé. „Čo si mu tam vôbec dal?“

„Je to zmes dictamnusu a strieborného prášku. To jediné, čo účinkuje na rany spôsobené vlkolakom. Striebro funguje spoľahlivo, preto ho pri sebe nosím. Aspoň na vlastné rany, ak si nejaké spôsobím.“

Zadívala sa naňho a mlčky potlačila hnev. Odkedy Snape chladnokrvne zavraždil Dumbledora, nemal mu kto pripravovať odvar. Znovu sa musel premieňať, trpieť bolesťami, premáhať vlastnú potrebu ničiť a trhať. Zhlboka sa nadýchla. „Bude v poriadku?“

„Pre každý prípad by ho mal prezrieť liečiteľ. V ráde ich máme niekoľko, hneď zajtra sem niekoho pošlem. Ale myslím si, že by sa to malo zaceliť. Akurát jaziev sa už nezbaví.“

„Jazvy sú detail, ak nebude mať bolesti a nebude pri každom splne zavýjať na mesiac.“

„Iste,“ trpko sa pousmial.

Otočila sa k dvojici čarodejníkov. „Ďakujem, že ste ho priviedli. Teda, takmer priniesli...“

„To je samozrejmosť. O svojich sa staráme.“

„Vy ste v poriadku?“ obrátil sa k nim aj Remus.

„Iba zopár škrabancov,“ mykol plecami Sturgis a oprášil si kabát.

„Mňa zasiahlo jedno Relacio a trochu som si udrela chrbát o kmeň stromu, ale nebude to nič vážne.“

„Mali by sme ísť, Hestia,“ povedal jej blondiak. „Mimochodom, pokiaľ ide o Fenrira Greybacka, myslím, že to bol práve on, kto Tiana doškriabal,“ doplnil. Potom sa spoločne odobrali vedľa, odkiaľ vzápätí zaznelo dvojité puk!.

Rowena opäť upriamila pohľad na Tiana a objala si ramená. O pár sekúnd pocítila na pleci Remov jemný a opatrný dotyk. „A čo ty, Ro, budeš v pohode?“

Mimovoľne sa zachvela. Nevedela, či ju väčšmi desí to, čo sa mohlo Tianovi stať, keby ho ktorýkoľvek z vlkolakov uhryzol, alebo to, ako bezbranne vyzerá. Nikdy ho nemala pustiť do Fénixovho rádu, nikdy mu nemala dovoliť bojovať... No o akom dovolení, o akom púšťaní vôbec uvažovala? Tian bol slobodná bytosť, rozhodoval sa sám.

Zacítila v očiach slzy a letmo zavrtela hlavou – alebo napoly prikývla, sama nevedela. „Postarám sa oňho.“

„Skús sa na to dívať z tej lepšej stránky, hm?“

„Lepšej? A čo je na tejto situácii „lepšie“, Remus?“ zatiahla pochybovačne. „To, že sa mi nevrátil domov ako vlkolak? Alebo to, že sa vlastne vôbec vrátil? Fenrir Greyback,“ zvrtla sa k nemu. „Ten istý Greyback, ktorý zničil život tebe, ma dnes takmer obral o otca mojich synov. Prisahám, že keď sa mi raz dostane pod ruky...“

„Pevne verím, že tú šancu dostanem ja,“ prerušil ju. „A nehovorím o šanci na pomstu. Hoci...“ zašiel očami k Tianovi na gauči. „No hovorím o spravodlivosti. O tom, aby už viac nedostal príležitosť ubližovať. Striehnem naňho už mesiace. A sľubujem ti, že nedovolím, aby s ním Tian viac prišiel do stretu.“

Pomaly povolila zovreté päste a s povzdychom ho objala. „Ďakujem.“

„Pre teba takmer čokoľvek, Ro. Veď to vieš,“ odpovedal potichu.

Vymenili si dlhší pohľad a potom sa Remus bez ďalších slov odobral. Rowena podišla ku gauču a usadila sa na jeho okraji, pričom vzala do rúk Tianovu dlaň. Snažila sa to zastaviť, prehltnúť hrču v hrdle, ale nešlo to. Vzlykla a po tvári sa jej rozliali slzy.

[ » na začiatok « ]