Kapitola:
Pridaná: 5.4.2020, 18:13:12
Čítaná: 1528×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sheilla Potterová, Remus Lupin, Sirius Black, James Potter
Stručný dej: Poviedka o tom, ako sa Remus zaľúbil do Sheilly Potterovej (a ona doňho) :P Odohráva sa pred dejom príbehu Rozhodnutie, ktoré všetko zmenilo :)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » Dorážačka 2 » Obrana 3 » Kupé 4 » Pohľad 5 » Mesiac 6 » Prízrak 7 » Noc 8 » Ochrana 9 » Vďaka 10 » Ticho 11 » Knihy 12 » Novinka 13 » Kresba 14 » Nápad 15 » Starosť 16 » Ceruzka 17 » Nádej 18 » Nervy 19 » Strach 20 » Zmena 21 » Rozhovor 22 » Elixír 23 » James 24 » Incident 25 » Dôvod 26 » Vojna 27 » Hnev 28 » Expelliarmus 29 » Leto

2. jún 1977

Sheilla sa chcela Removi ospravedlniť ešte v ten večer, ale ani jeho, ani ostatných v klubovni nenašla. Predpokladala, že sa vybrali na nejaké nočné potulky, keďže na chodbách hliadkovala Lily.

Nevidela ho vo Veľkej sieni ani na raňajkách na ďalší deň. Sklamalo ju to viac, než si pripúšťala. Málokedy sa hnevala, a málokedy sa hnevala sama na seba, lenže teraz sa to dialo. Mala chuť postaviť sa pred zrkadlo a vynadať si, aká je nevďačná a sebecká, že poslala Rema, ktorý jej chcel pomôcť, preč.

Bola si vedomá, že konala skratovo.

Konala absolútne skratovo, pretože sa celý jej svet na okamih obrátil hore nohami, a všetky istoty, v ktoré verila, všetko bezpečie, ktoré pociťovala, sa stratili.

A o sekundu na to sa znova vrátili, akoby o ne nikdy ani neprišla. Vrátili sa v pohľade chlapca, ktorého mala tak rada, až mala občas pocit, že je celým jej bytím. Že ak by jej zmizol zo života, zmizla by aj ona, pretože k nemu bola tak pevne pripútaná, že si to do tej chvíle vo Veľkej sieni ani neuvedomila.

Vyľakalo ju to. Tak veľmi, že musela utiecť, pretože jediný, ku komu sa chcela obrátiť po radu, sedel vedľa vej a sledoval ju svojimi ustarostenými jantárovými očami.

A tak vstala a utekala. Preč od toho, čo cítila, pretože si uvedomila, že ak sa jej svet upína iba na jednu istotu, ktorá ju má zakaždým upokojiť a utešiť, môže to veľmi rýchlo stratiť. A že keď to stratí, potom už nebude sama sebou.

Vydesilo ju, že za ňou prišiel. A tak ho poslala preč.

A potom, vo chvíli, keď sa otočila a uvidela, že Remus poslúchol jej prosbu, sa niečo v nej nalomilo. Pocítila hnev. Za to, že k nemu nebola úprimná.

Chcela ísť za ním, ale to by znamenalo, že by mu musela povedať celú pravdu. A na to sa príliš bála.

Ako by sa už ona mohla páčiť Removi Lupinovi?

Teraz pociťovala sklamanie. Za to, že sa zachovala sebecky. Že brala do úvahy svoj strach a nie to, ako Remus prijme toto zdanlivé odmietnutie.

James jej mohol tvrdiť, že to Remus predýcha, ale ona chápala, ako sa ho to dotklo. Živo si pamätala, ako jej v januári rozprával o tom, ako sa bál, že si tu nenájde priateľov, pretože bol nesmelý a tichý. A aký bol šťastný, že sa mu James, Sirius a Peter neobrátili chrbtom. Priateľstvo preňho znamenalo všetko. A odmietnutie ho bolelo viac ako iných. Vedela to, pretože ona bola rovnaká.

“Myslíte, že budeme mať hodinu s Flitwickom?” ozvala sa Gloria na druhý deň, zívajúc. Ani ona v noci veľa nenaspala, tiež sa učila.

“Neviem,” odpovedala Sheilla. “Snáď… asi by to znamenalo, že je jej syn v poriadku, nie?”

“Asi hej,” potvrdila Sabrina.

Raňajkovali mlčky a potom sa vybrali do učebne.

V triede to šumelo. Bolo desať minút po zvonení, no žiadny profesor sa ešte neobjavil.

“Nemali by sme ísť za McGonagallkou?”

“Ešte počkajme päť minút.”

Dvere sa zrazu otvorili. Dovnútra vošla profesorka Scamanderová. Svižne a energicky, ako vždy. Vlasy mala - tiež ako vždy - vypnuté nahor do drdola. Až keď sa postavila pred triedu, všimli si jej kruhy pod očami a strhanú tvár.

Prešla zrakom po triede a potom rovnako pevným hlasom ako inokedy, im pokynula: “Sadnite si.”

Keď ju poslúchli, nadýchla sa a prehovorila: “Viem, že o týždeň máte VČÚ. Viem, že sa bojíte.” Opäť preklenula zrakom celú triedu. “Istotne ste počuli o tom, čo sa stalo predvčerom. Ďakujem za vaše listy aj za otázky ohľadom zdravotného stavu môjho syna, ktoré ste kládli mojim kolegom. Vážim si to.”

Odmlčala sa a rýchlo zažmurkala. “Môj syn je momentálne udržiavaný pri živote kúzlami. Nevieme, či sa mu polepší - je príliš skoro na nejaké prognózy. Samozrejme,” nadýchla sa, “dúfame a veríme v schopnosti a úsudok čaromedikov.”

Ďalšia odmlka.

“Prečo o tom rozprávam?”

Začala sa pomaly prechádzať pred katedrou. “Ste bystrí, zrejme ste sa už dovtípili. Čakajú vás zatiaľ tie najväčšie čarodejnícke skúšky vo vašom živote. Je prirodzené, že sa bojíte. Je samozrejmé, že máte strach z toho, že niečo zabudnete, že v niečom zlyháte, že sa vám nebude pod vplyvom stresu dariť tak, ako za bežných okolností. V žiadnom prípade nechcem znevažovať vážnosť, s akou sa ku skúškam VČÚ a MLOK-om, ktoré vás čakajú o dva roky, pristupuje a má pristupovať.

Žiadam vás však o to, aby ste si uvedomili, že to, čo ste sa za uplynulých päť rokov na škole naučili, a čo sa ešte naučíte, nesmeruje k tomu, aby ste zložili skúšky predpísané Ministerstvom na V. Smeruje to k tomu, aby ste sa za múrmi tejto školy dokázali o seba postarať. Aby ste sa boli schopní brániť. Aby ste vo chvíli, keď vám pôjde o život, dokázali rýchlo a správne zareagovať. Za to vám nikto nedá certifikát s písmenom V. Ale zachránite si tým svoj život.”

Nechala svoje slová doznieť. Sheilla sa dívala na profesorku, no mala oči také plné sĺz, že na ňu sotva videla.

Profesorka Scamanderová sa nadýchla a pokračovala: “To, čo sa deje tam vonku, noviny ani väčšina mladších pracovníkov Ministerstva, a dokonca ani niektorí učitelia tu, nepomenujú skutočným menom. Príliš sa ho boja.

Lenže strach zo slova neznamená, že to, čo to slovo reprezentuje, neexistuje. Znamená to iba popieranie skutočnosti, ktorá sa mení, rozvíja a rozširuje, kým my jej existenciu odmietame uznať.

Vojna neprichádza. Vojna už je. Zmiznutia, nešťastia, mučenie, vydieranie, masové stretnutia… To je vojna. Nie okatá, nie s priveľkými obeťami na to, aby vyvolala strach alebo zmobilizovala celú spoločnosť k tomu, aby zakročila.

Vojny nikdy neprepuknú z ničoho nič. Nezačnú sa prvým vystreleným zaklínadlom, prvou obeťou. Začnú sa vo chvíli, keď má niekto víziu o moci a cieľ, a neštíti sa využiť akúkoľvek podlosť na to, aby ho dosiahol.

Pamätajte na to, že keď budete na budúci týždeň stáť pred komisiou, nepôjde len o známku. Bude to v prvom rade skúška, ktorá preverí, nakoľko ste pripravení na svet tam vonku. Pevne verím, že ste dosť bystrí na to, aby ste sami dokázali zhodnotiť vaše schopnosti a nedostatky. Nehanbite sa za ne. Cvičte. Pýtajte sa skúsenejších, študujte. Iba tak sa môžete na vojnu pripraviť. Na vojnu, ktorá, ako to zatiaľ vyzerá, skutočne vypukne niekedy v čase, keď skončíte svoje štúdium na tejto škole. Máte ešte dva roky. Neviem, kto vás bude učiť na budúci rok…”

V triede sa ozvali prekvapené výdychy, no profesorka nedala najavo, že ich počula, “...no sama sa postarám o to, aby to bol niekto, kto vás odborne a schopne naučí čo najviac.

To, ako sa rozhodnete vy, ak budete postavení pred možnosť, či bojovať alebo utekať, či bojovať alebo sa vzdať, či bojovať alebo sa pridať na stranu, ktorá sa javí ako víťazná a sľubuje vám nesplniteľné idey, je vecou, o ktorej sa rozhodne vo vašej najslabšej chvíli. Vyvarujte sa falošných sľubov a márnych nádejí. Spoliehajte sa na svoj vlastný rozum. Ste šikovní a bystrí. Veľa toho viete a máte potenciál a možnosti veľa sa toho ešte naučiť.

A keď k tomu dôjde, verím, že sa vo vojne proti Voldemortovi stretneme bok po boku.”

Ostalo ticho. Také ticho, až bolo zvonku počuť aj neexistujúci letný vánok.

To ticho bolo však naplnené údivom. Strachom. Obdivom. Odhodlaním.

“Tak sa teda pustime do opakovania,” povedala profesorka Scamanderová. Všetky lavice sa odsunuli nabok a vytvoril sa priestor, kde mohli cvičiť kúzla.

Sheilla nezažila, že by bola nejaká hodina na Rokforte nabitá takou silou. Ani že by si toľko jej spolužiakov uznalo chybu alebo priznalo si, že niečo neovládajú tak, ako by mali.

Tušila však, že väčšina z nich sa pripravuje na to, o čom hovorila profesorka Scamanderová. Na vojnu, ktorá tu už je. A na to, aby niekto, na kom im záleží, nemusel stáť na ich mieste a bojovať tiež.

[ » na začiatok « ]