Kapitola:
Pridaná: 2.4.2020, 18:28:21
Čítaná: 2378×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Doctor, Donna a nejakí ďalší
Stručný dej: Toto je príbeh, ktorý som začal písať už pred rokmi. Moje dva srdcové fantasy svety spojené do jedného celku. Asi dva roky dozadu som ten príbeh kompletne prekopal, skrátil a neskôr naň úplne zabudol. No a nedávno som ho objavil na starom disku... nedokončený, chýba posledná časť, a úprimne, netuším, ako to ukončiť tak, aby som s tým bol spokojný. Pred vami je však aj tak pomerne veľa textu, aj bez tej jednej časti. Príjemné čítanie preto prajem.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, horor, crossover

Kapitola: 1 » Chlapec, ktorý sa stratil 2 » V policajnej búdke 3 » Slečna v posteli 4 » Missy 5 » My sme takí neboli 6 » Prenášadlá vs teleporty 7 » Večerný výlet

„Dejiny mágie volajú!“ nadšene zvolal Doctor.

Z jeho hlasu ste mohli cítiť maximálne vzrušenie. Rozhodne oveľa väčšie, než aké si ten predmet podľa Harryho reálne zasluhoval. Spolu pomaly vykračovali smerom k učebni. Donnu nechali oddychovať v Nemocničnom krídle, pretože zdravotná sestra na tom veľmi aktívne trvala.

Harry rozhodne nezdieľal jeho nadšenie. Z celého spektra predmetov, ktoré sa tu vyučujú, a ktoré mohli ísť „skontrolovať“, si Doctor vybral azda ten najnudnejší. Aj mu to nezabudol spomenúť.

„Lenže tu sa teraz jedná aj o tvoje dejiny,“ oponoval mu Doctor. „Nezabúdaj, že tieto decká,“ – rozhodil ruky na všetky strany po prázdnom areáli – „no skrátka, tieto deti sa tu teraz učia aj o tebe.“

„O mne?“

„Samozrejme, že o tebe! A netvár sa tak prekvapene, aj v knihách to bolo vždy otravné,“ povedal mu Doctor.

Práve prechádzali okolo podobizne veľmi krásnej, majestátne pôsobiacej ženy. Harrymu kohosi vzdialene pripomínala.

„Tak čo, ešte stále nemáš chuť na dejiny mágie?“ nadhodil Doctor otázku.

Tento nový poznatok trochu nakopol Harryho záujem o históriu. Ukázalo sa, že Dejiny mágie sa stále vyučujú v rovnakej miestnosti, kde sa spolu s Ronom tak často nudili. Bol zvyknutý, že profesor Binns, duch starého profesora z devätnásteho storočia, vchádzal do učebne zásadne cez tabuľu. Obvykle to bývala jediná zaujímavá udalosť, ktorá sa udiala počas jeho hodín. Preto fakt, že „nový“ mladý profesor dejín prišiel do triedy klasicky dvermi, považoval Harry za menšiu degradáciu tohto predmetu. Hoci, cestou k tabuli nevedomky pozhadzoval študentom v prvej rade veci zo stola, čo bol tiež pomerne slušný výkon. Premýšľal, čo sa stalo s profesorom Binnsom. Bol to predsa duch, ktorý Rokfort miloval, tento hrad by len tak dobrovoľne neopustil.

Tieto myšlienky však teraz museli ustúpiť dozadu. Hodina sa práve začala a bolo potrebné dávať pozor. Alebo sa o to aspoň pokúsiť. Doctor si v rámci dokonalého prestrojenia pripravil dokonca aj falošný notes a pero.

Profesor šiel rovno k veci a otočil sa k návšteve.

„Cuthbert,“ predstavil sa stroho a podal Harrymu a Doctorovi ruky. „Tak páni, z akej témy by ste chceli overiť vedomosti našich študentov?“ opýtal sa nadnesene. Doctor sa okamžite chytil a tak sa celkom pochopiteľne začali dve hodiny rozprávania na tému bitka o Rokfort.

Dve hodiny, počas ktorých Harry poctivo dával pozor a zároveň si kládol jedinú otázku: Čo sa to do pekla deje? Títo študenti nevedeli absolútne nič. Preberá sa tak dôležitá téma, a oni si tu len tak otrávene sedia a zívajú, prípadne hrajú pod stolom šachy. Harry bol presvedčený, že on ani jeho spolužiaci takí neboli. Teda aspoň nie pri dôležitých veciach.

To rozhorčenie na ňom asi bolo celkom jasne vidieť, pretože sa k nemu uprostred hodiny Doctor naklonil a pošepkal mu. „Hraj trochu fér.“

„Čo?“ opýtal sa Harry a nasmeroval pohľad na Doctora.

„Koľkoráz si ty dával pozor na dejinách mágie? Tie veľké bitky takisto formovali vaše dejiny a čo si si z nich zapamätal?“

Harryho tým dokonale odzbrojil.

Popravde, celé vyučovanie nestálo za veľa. Odhliadnuc od niekoľkých pravdepodobne náhodných presností, bola táto hodina jedna veľká fraška. Fakt, že Harrymu prisúdili Cézarov výrok „Kocky sú hodené“ – údajne prednesený počas súboja s Voldemortom, ktorý okrem iného mal trvať takmer dva dni – bol by kretén, keby niečo takéto povedal. Absolútnym vrcholom však bola profesorova prednáška, ktorá vykresľovala McGonagallovú ako jednu z vedúcich predstaviteliek radikálneho neoliberalizmu. Presne tú McGonnagallovú, s večne stiahnutým drdolom na hlave a s prísnym pohľadom, ktorý na všetkých vrhala spoza svojich hranatých okuliarov. Harry bol rozhorčený, mal však silné podozrenie, že Doctor sa dobre baví.

Zo všetkých študentov ho asi najviac zaujala istá Viper Parsenová zo Slizolinu. Ružovolíce blonďavé dievča z prvej lavice, ktoré ako jedno z mála skutočne dávalo pozor. Reagovala na učiteľove otázky, poctivo si písala poznámky a rapotala takým spôsobom, že Hermiona by na ňu bola určite hrdá.

„Bitka o Rokfort patrí medzi zásadné udalosti našej slávnej histórie. Dnes pochopiteľne vieme, že sa vtedy udialo niekoľko veľkých chýb. Najväčšiu z nich samozrejme urobila riaditeľka Minerva McGonagallová, keď donucovacími prostriedkami primäla profesora Snapea aby opustil hrad. Ten sa tak pripojil k Temnému pánovi a až na poslednú chvíľu sa podarilo zvrátiť už spečatený osud liberalizmu v spoločenstve čarodejníkov, ktorý vtedy prijímal dokonca aj deti z muklovských rodín.“

Všetci jej to brali. Dokonca aj profesor Cuthbert ju pochválil. Harry neveriacky pozeral na profesora, na dievča, na Doctora. Liberalizmus? Súboj s Voldemortom a jeho stúpencami bol vari boj za liberalizmus?

„Nuž, áno,“ zašepkal mu Doctor, nespúšťajúc oči z profesora. „Videl som to už nespočetne ráz. História vie byť niekedy veľmi krutá...“

Po hodine si profesora ešte počkali, aby mu Doctor, ktorý očividne nemienil premeškať žiadnu príležitosť, aby si svoju rolu inšpektora naplno užil, mohol položiť niekoľko otázok ohľadom učiva. Ukázalo sa, že profesor Cuthbert je vlastne milý, hoci trochu roztržitý človek. Len keby sa lepšie rozumel histórii, pomyslel si Harry.

[ » na začiatok « ]