Kapitola:
Pridaná: 3.10.2019, 20:57:06
Čítaná: 1622×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Narcissa, Charlie, Lucius, Minkey
Stručný dej: Čerstvo vydatá Narcissa Malfoyová sa prisťahuje do manželovho sídla. Jej prázdne dni napĺňa iba usmievavý záhradník Charlie Springfield so zmiešaným pôvodom. Všimne si Lucius ich rozvíjajúce sa priateľstvo?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Kapitola: 1 » Pani domu 2 » Skleník 3 » Výzdoba 4 » Medový bál 5 » Hnev 6 » Dlhé noci 7 » Tajomstvo 8 » Objatia 9 » Návrat 10 » Vitrína 11 » Pri okne Epilóg

„Vracia sa,“ zašepkala, pričom po chrbte jej prešiel mráz.

„Čo povedala pani Cissy, prosím?“ ozvala sa Minkey, ktorá jej kefou rozčesávala rozpustené vlasy. Narcissa jej neoznamovala, že nebude nocovať v spálni, ale u Charlieho; škriatok to beztak vedel. Nikdy o tom neprehovorili.

„To je Luciusov výr.“ Postavila sa a vpustila dnu tmavú sovu s bielym perím na brade, ktorá pristála na zábradlí jej terasy. Do rúk jej padla pergamenová rolka a Narcissa sa opäť striasla. Kým ju čítala, naplnil ju strach a nervozita. „Ako som povedala. Vracia sa,“ obrátila sa k Minkey.

„Pani Cissy,“ škriatok sa potiahol za ucho, „dokončí Minkey váš účes?“

Zažmurkala a kývla. „Iste.“ Usadila sa opäť pred zrkadlom, ktoré bolo súčasťou elegantného bieleho toaletného stolíka v rohu spálne, a zachmúrene sa zadívala na svoju tvár.

Posledná noc. Mali pred sebou s Charliem poslednú noc. A ona...

Radšej si tú myšlienku ani nepripustila. Tak príšerne sa bála Luciusovho návratu. Tak veľmi svojho manžela nenávidela.

Teraz však mali pred sebou posledné spoločné chvíle. A tie si nenechá ničím pokaziť.

---

Charliemu sa zdala Narcissa prekvapivo... iniciatívna. Potešilo ho vidieť ju takú odhodlanú, takú rozhodnú, takú nebojácnu. Bola jeho paňou, no teraz to nevnímal v negatívnom svetle, skôr naopak. Chcel jej patriť.

Keď sa vyčerpaná pritúlila k nemu, pochopil, len čo zbadal lesk v jej očiach. Nebola to žiara nadšenia či radosti, boli to obyčajné slzy. „Narcissa...“ palcom jej prešiel po líci.

„Zajtra príde.“

Zhlboka sa nadýchol a pomaly prikývol. „V poriadku.“ Boli to jednoduché slová, ale pritom to bolo snáď najväčšie klamstvo, aké kedy vyriekol. Najradšej by ju vzal do náručia a urobil presne to, čo navrhovala pri prvom snehu – uniesol ju niekam ďaleko. Lenže to by ho zabilo. Doslova. A ona sama... Nemohol ju takto opustiť. Hoci by pre ňu rád aj umrel.

Potichu mu plakala v náručí; nebolo to nič hysterické, nič veľkolepé, iba tiché slzy, a zopár ich vyronil i on. Pred ňou sa za niečo také nemusel hanbiť. Bola tu, priamo tu, pri ňom, v jeho posteli, len pred pár chvíľami boli jedným telom – a predsa priam hmatateľne cítil, ako ju každou sekundou stráca. Akoby sa mu rozplývala v objatí sťa večerný vánok.

Charlie zaspal ako prvý. Vlastne ako jediný z dvojice. Narcissa naňho dlho hľadela, sledovala jeho tvár, vpisovala si do pamäti jeho črty. Áno, aj zajtra ho uvidí, nelúčili sa predsa naozaj, avšak bude to iný Charlie. Bude to záhradník Charlie, pre ňu vlastne Charles. A ona, ona bude opäť madam Malfoyová.

Neskutočne to bolelo. A čo ju bolelo najväčšmi, bolo to, čo sa mu napokon ani neodvážila povedať. V hĺbke srdca si však neskutočne priala, aby to dieťatko, ktoré podľa všetkého čakala, bolo jeho.

---

Poslušne sa postavila pred bránu na čele služobníctva a hľadela pred seba. Sneh nevydržal vo vlhkom ovzduší dlho, pod podpätkami vysokých čižiem sa jej miešali jeho posledné sivé stopy s odpočívajúcou hlinou a štrkom.

Znovu si obliekla čierne šaty so zelenými výšivkami, vlasy si nechala vypnúť dohora. Madam Malfoyová čakala na príchod svojho manžela po toľkých týždňoch, čo o ňom nepočula – a ani nechcela počuť.

Koč sa zjavil na obzore znenazdajky, ale i tak jej tempo, akým sa približoval, pripadalo desivo pomalé. A zároveň ukrutne rýchle. Nespravodlivo rýchle. Charlie stál kdesi za ňou a Narcissa sa musela zo všetkých síl premáhať, aby sa k nemu nerozbehla. Aby sa ani len neobzrela. Keby to urobila, neodolala by, vedela to.

Koč, do ktorého zapriahli štvoricu testralov – Narcissa o nich vedela iba podľa toho, že ich nevidí a že cíti pach surového mäsa –, zastal tesne pred ňou. So stisnutými perami zdvihla zrak a zadívala sa na dvierka, ktoré sa čoskoro otvorili. Najskôr vyskočil škriatok zahalený handrou a sklonil sa celkom k zemi, načo Lucius položil nohu na jeho chrbát a vyšiel von z koča.

Narcissa mimovoľne zvraštila obočie. Pravdaže, domáci škriatkovia museli poznať svoje miesto, ale toto jej pripadalo príliš prehnané. Nikdy Minkey fyzicky netrestala, dokonca raz zastavila Bellatrix, keď na ňu chcela použiť akúsi „vraj neškodnú“ kliatbu.

„Narcissa,“ Lucius sa na ňu falošne uškrnul a podišiel k nej. Chytil ju za plece a náznakom pobozkal na obe líca, avšak v skutočnosti sa jej perami vôbec nedotkol. Vďaka Merlinovi.

„Lucius,“ pokynula mu hlavou, „vitaj doma.“

„Poďme dovnútra,“ nariadil vzápätí a služobníctvo sa po pozdrave pána Cliftona rozišlo za povinnosťami.

Iba Charlie ostal chvíľu na mieste a díval sa za Narcissou, ktorá smerovala po manželovom boku do kaštieľa. Lucius sa opieral o luxusnú palicu a zároveň Narcisse ponúkol rameno, čo nesmela odmietnuť. Priečilo sa mu však vidieť ich takto pri sebe, nesmierne ho to škrelo. Nemal sa o to aspoň pokúsiť? Aspoň vyskúšať útek? Áno, možno by ho zradilo zdravie, no nestálo by to za to? Ukázať Narcisse, že preňho znamená viac ako vlastný život?

Nakoniec sklonil hlavu a šiel do záhrady. Bola zima a jeho čakalo to najhoršie obdobie života – žiadna zeleň, žiadne kvety... žiadna Narcissa.

---

Ležala na posteli a dívala sa do tváre liečiteľa, ktorý ju na Luciusov pokyn prišiel skontrolovať. Objavil sa priamo v jej kozube, kam mu poskytol prístup jej manžel. Narcissa sa snažila ignorovať ten intenzívny pocit narušeného súkromia a to, ako sa jej Lucius bridí. Už len pohľad naňho v nej vyvolával nutkanie na vracanie.

„Blahoželám vám, pán Malfoy,“ otočil sa vzápätí liečiteľ k nemu.

„Výborne,“ Lucius si ju premeral – bez akéhokoľvek úsmevu či radosti. Na tvári sa mu však odrážala istým spôsobom spokojnosť. Podal liečiteľovi mešec plný mincí a ten sa odobral preč, zatiaľ čo Lucius pristúpil k Narcissinej posteli. „Dúfam, že to bude syn. Nemienim vychovávať žiadne dievčisko v ružových šatočkách.“

S tým ju nechal samu. Narcissa si s povzdychom položila hlavu na vankúš a zadívala sa na strop. Myslela iba na Charlieho, na to, ako sa bude cítiť, keď sa to dozvie. Napadne mu, že by to mohlo byť jeho dieťa? Alebo bude predpokladať, že Narcissa otehotnela ešte pred Luciusovým odchodom a po celý čas, čo boli spolu, už čakala dieťa? Sama nevedela, kde je pravda.

Avšak niečo hlboko v nej... niečo hlboko v nej to vedelo.

„Budem ťa ľúbiť,“ zašepkala do tmy, keď si po hodinách v posteli uvedomila, že Lucius zrejme už nevidí zmysel v tom, aby ju navštívil. „Budem ťa ľúbiť, pretože nie si Malfoy.“

---

„Kedy sa máme pripraviť na príchod dieťaťa na svet?“

„Podľa všetkého v júli.“

„V júli? Dobre. Počkať...“ Lucius sa obrátil k nej a zvraštil obočie. Narcissa ani poriadne nevnímala jeho rozhovor s liečiteľom, ktorý prišiel znovu na kontrolu. „Ste si istý? Prezrite ju ešte raz.“

„Som si celkom istý, pán Malfoy. Podľa všetkého je madam Malfoyová práve v pätnástom týždni.“

Nastalo ticho a Narcissa precitla. Pätnásty týždeň. Bol koniec januára. Znamenalo to... Chvíľu musela v mysli rátať a potom to prerátala pre istotu znovu. Znamenalo to, že otehotnela niekedy v októbri. V druhej polovici októbra. Mesiac a pol po Luciusovom odchode. V prvých sekundách sa jej srdce rozbúchalo radosťou, avšak vzápätí si uvedomila dôsledky.

„Vypadnite,“ zasyčal Lucius, ani na liečiteľa nepozrel. Ten vyzeral zarazene, ale poslušne sa odobral, Narcissa už len periférne zahliadla zelené plamene. „Čo tým myslel, že si v pätnástom týždni? Mala by si byť aspoň v dvadsiatom.“

„Musel sa pomýliť.“

„Pomýliť? Myslíš si, že by som vložil dôveru do neschopného liečiteľa, ktorý sa môže zmýliť?“ zopakoval s prísnym dôrazom. V očiach sa mu blýskalo.

„Lucius, vieš, že som mohla otehotnieť aj neskôr, hoci i niekoľko dní po...“

„Dni!“ schmatol ju za rameno a vytiahol na nohy, až zasyčala od bolesti. „Dni, nie týždne a rozhodne nie mesiac! Čo to má znamenať?!“

„Bolí ma to! Pusť ma!“ zvolala nahnevane a zároveň vystrašene. Za Luciusovým chrbtom sa objavila Minkey, ktorá držala v rukách misku s polievkou, ale nestihla nič povedať. Narcissa jej venovala sotva sekundový pohľad, načo Minkey luskla prstom a zmizla. Miska spadla na zem, polievka sa rozliala; Lucius sa však iba letmo obzrel a vzápätí zatriasol Narcissou.

„S kým si bola?! S kým si bola, ty štetka?!“

„Lucius, s nikým, čo ti to vôbec napad...“ Prekvapene zhíkla, keď pocítila na tvári páľavu. Plesknutie začula až o stotinu sekundy neskôr, no hneď si priložila na červené líce dlaň. „Ako sa opovažuješ udrieť ma...?“ zagánila naňho.

„Čie je to decko?“ precedil pomedzi stisnuté zuby.

Narcissa sa roztrasene nadýchla a pomaly sa narovnala, vystrela sa, aby mu mohla hľadieť z očí do očí. Stále bol vyšší, ale potrebovala si naspäť získať svoju hrdosť. Aspoň jej črepiny. „Nikdy sa to...“

„Pani Cissy!“ zvolala Minkey, ktorá zrazu stála priamo v otvorených dverách. Za ňou vbehol Charlie – bez kabáta, len v košeli a nohaviciach, musel sa hneď zobrať z domu a pribehnúť sem za ňou.

„Pusť ju, okamžite, ty zver!“ skríkol a namieril naňho s nenávistným pohľadom prútik.

[ » na začiatok « ]