Kapitola:
Pridaná: 5.9.2019, 20:20:24
Čítaná: 296×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Narcissa, Charlie, Lucius, Minkey
Stručný dej: Čerstvo vydatá Narcissa Malfoyová sa prisťahuje do manželovho sídla. Jej prázdne dni napĺňa iba usmievavý záhradník Charlie Springfield so zmiešaným pôvodom. Všimne si Lucius ich rozvíjajúce sa priateľstvo?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Kapitola: 1 » Pani domu 2 » Skleník 3 » Výzdoba 4 » Medový bál 5 » Hnev 6 » Dlhé noci 7 » Tajomstvo 8 » Objatia 9 » Návrat 10 » Vitrína 11 » Pri okne Epilóg

„Pripravená?“

Bola to trochu ironická otázka vzhľadom na to, že práve ona čakala na Luciusa. Nie však preto, lebo by sa tak dlho chystal, pravdaže; Narcisse trvalo prichystať sa na bál bezmála štyri hodiny, a to jej pomáhala Minkey. Ibaže jej manžel sa ráčil vrátiť až pred pätnástimi minútami, vraj z ministerstva, hoci bola sobota. Narcissa sa ani nepýtala na detaily.

„Iste,“ prikývla a prijala jeho ponúkané rameno.

Ako spolu s manželom schádzala točitým schodišťom do sály, prekvapil ju počet hostí. Toľko neznámych tvárí a krásnych rób, toľko vznešených účesov a slušných gest. O zoznam sa postaral Lucius, no takisto zopár významnými menami prispela aj Bellatrix. Narcissa si na okamih pripadala úboho, keď posielala pozvánky iba štyrom spolužiačkam z Rokfortu, ktoré sa odvážila považovať za priateľky. Prišli iba tri z nich, každá s manželom.

Lucius všetkých privítal krátkym preslovom a Narcissa potom hosťom zapriala príjemnú zábavu. Manžel ju odviedol doprostred parketu a dal pokyn hudobníkom, ktorí spustili viedenský valčík. „Nerozumiem, načo sú nám tie masky,“ podotkol, kým sa s ňou pohojdával v rytme hudby. Našťastie sa k nim postupne pridávali ďalšie páry, takže sa necítila natoľko pod drobnohľadom ako pred niekoľkými mesiacmi na svadbe. „Beztak všetci vedia, kto sme, keďže sme hostitelia.“

„Bol to Bellin nápad.“ Musela si obliecť čierne šaty a jej škraboška mala smaragdový lesk; čo viac ešte chcel? Narcissa si tento večer predstavovala úplne inak, a nakoniec bolo takmer všetko aj tak podľa Luciusa. I tak však bola vďačná za rozptýlenie.

„Iste, ako inak.“

„Máš niečo proti mojej sestre?“

„Kdeže,“ pozrel Bellatrixiným smerom. „Tvoja sestra – tá správna sestra – je veľmi zaujímavá žena.“

Narcissa na moment zvraštila obočie, vzápätí sa však usmievala na ďalších uchádzačov o tanec. Neznámi muži za maskami sa jej predstavovali ako Yaxley, Goyle, Dolohov, Crouch či Crabbe. Niektoré mená poznala, iné vôbec. S každým viedla krátky zdvorilostný rozhovor a poďakovala sa za návštevu, načo jej taneční partneri zas poďakovali za tanec. Bolo to plytké a zbytočné, ale aspoň si zatancovala. Predovšetkým Crouch – Bartemius, ak sa nemýlila – bol vynikajúci tanečník a doprial jej dokonca dve piesne.

---

Keď osamela, podišla k stolíku s občerstvením a vzala si do ruky krištáľový pohár s vínom. „Hádam nebudeš popíjať sama, sestrička,“ zjavila sa pri nej znenazdania Bellatrix, ktorá už stískala štíhlu stopku pohára zo zeleného skla. „Zabávaš sa?“

Trochu si odpila; víno bolo príjemnou zmesou sladkej a kyslej chute. „Pravdaže. Tvoj nápad usporiadať bál bol skvelý. A výzdoba je nádherná,“ rozhliadla sa s úsmevom po antických kvetináčoch s medovými tulipánmi. Sama si pôvodne túžila obliecť šaty s medovým leskom, no... možno niekedy inokedy.

„A tvoj manžel sa zabáva tiež,“ uškrnula sa Bella.

Narcissa našla zrakom Luciusa – stál v hlúčiku čarodejníkov, medzi ktorými boli i jej taneční partneri, no aj Bellin manžel Rodolphus a jeho brat Rabastan. Škrabošky slúžili skôr ako súčasť kostýmu než ako skutočné zakrytie identity. „Kto je ten zvláštny muž?“ prižmúrila oči, keď zbadala úplne neznámu tvár. Veľmi zvláštnu tvár.

Bellatrix na ňu pozrela a hrdo sa usmiala. „Lucius sa ti nepochválil? Pozvanie prijal samotný pán Riddle.“

„Riddle?“ Z tváre sa jej vytratila farba. Nevedela o ňom veľa, ale stačilo jej to, že je... nebezpečný.

„Lucius a Rodolphus sa s ním spoznali už dávnejšie. Vážne ti to nikdy nepovedal?“

„Veľmi sa so mnou nezhovára,“ priznala a Bella sa zachichotala.

„Aspoň iné veci s tebou robí, hm?“

Narcisse vystúpila do líc červeň. „Občas.“

„No tak, nevravela som ti, že manželstvo môže byť zábava?“

„Ja sa väčšinu času nudím.“

„Tak si zaobstaraj dieťa, ak chceš,“ mykla plecami a štrngla o jej pohár svojím. Nato sa odobrala na opačnú stranu sály a Narcissa opäť ostala sama.

Bellatrixine posledné slová jej zneli v mysli hodnú chvíľu. Musela si priznať, že chvíľami na to myslela. Keď bol Lucius preč a v dome ubíjajúce ticho, keď stála na terase a vonku sa na stromoch nepohol jediný lístok, keď večer sedela pred horiacim krbom a jej manžel sa stále túlal ktoviekde. Keby otehotnela, jej život by nabral akýsi zmysel. Možno ten najväčší zmysel. Možno jediný zmysel.

Zatiaľ sa tak však nestalo. Pravdepodobnosť nebola príliš veľká, Luciusove návštevy v jej spálni bývali čoraz zriedkavejšie a vôbec sa nezdalo, že má záujem splodiť potomka. Aspoň sa tým otvorene nezaoberal. Mohla iba hádať, čo od nej v skutočnosti očakáva – možno bol už mesiace sklamaný, len jej to nepovedal.

Vzdychla si, odložila pohár a vybrala sa na terasu. Vyšla do tmavej noci, na oblohe si s prekvapením všimla blikajúce hviezdy. Trblietavé súhvezdia boli nad malfoyovským kaštieľom rovnako zriedkavým javom ako slnečné lúče. Oprela sa o zábradlie a stiahla si masku. Na okamih privrela oči a započúvala sa do nočného ticha, ktoré narúšala hudba zvnútra.

„Čo tam taká sama?“ ozvalo sa zrazu zdola a Narcissa tam prekvapene pozrela. Zjavilo sa svetlo z prútika a ukázalo jej usmievavú tvár záhradníka Charlieho. Bez záhradníckej zástery ho v obyčajnej voľnej košeli – čistej – a tmavých nohaviciach takmer nespoznala.

„Čo tam robíte, Charles?“ vystrela sa.

„Pýtal som sa prvý.“

„Vyšla som na vzduch. Dnu začalo byť trochu dusno.“

„Alebo dusivo, čo?“

Nadvihla obočie. „Čo tým chcete povedať?“

„Že sa vám tam možno nepáči až tak, ako ste čakali?“ pokrčil plecami a podišiel bližšie k domu, takže jej zmizol z dohľadu.

„Charles? Kde ste?“ vyklonila sa, ale i tak ho nevidela. Vzápätí zhíkla, keď zazrela, ako sa šplhá nahor. O pár sekúnd preliezol zábradlie a zoskočil vedľa nej. „Čo to, pre Merlina, stvárate?“

Krátko sa zasmial. „Viem, že nie som pozvaný, nebojte sa. Ale tu sa predsa bál neodohráva.“

„Vy ste blázon. Čo si to dovoľujete?“

„No tak, keby ste ma nechceli vidieť, nevyšli by ste von.“

Zvraštila obočie. „Čo za hlúposti to vravíte?“

Prezrel si ju od hlavy po päty. „Myslel som, že vás uvidím v medových šatách. Aký je to potom medový bál, keď jeho kráľovná je v čiernom?“

Zažmurkala a na sekundu sklopila zrak. „Lucius na tom trval.“

Pokrútil hlavou. „Ten chlap nemá vkus. Nie aby vašu krásu vyzdvihol, akurát ju potláča.“

„Nehovorte hlúposti, Charles,“ odvrátila sa.

„Vedeli ste, že tu vonku budem. No tak, vedeli ste to. Priznajte sa.“

„Nemám sa k čomu priznávať,“ zadívala sa zamračene na hviezdy. Oľutovala, že vôbec vyšla von.

„Všetci tam dnu sa bavia. Bez vás. Pozval si svojich hostí, takisto i vaša sestra. A vy... vy ste im len poslúžili ako sprostredkovateľ zábavy. Ale nie ste jej účastník.“

„Bál je spoločenská udalosť. Vnútri sú významné osobnosti. Dokonca pán Riddle,“ povedala s náznakom hrdosti, hoci predstieranej.

„Riddle?“ Charliemu vyskočilo obočie nahor a vzápätí sa zachmúril. „Tak je to pravda, hm? Váš drahý patrí k jeho sympatizantom.“

„To netuším.“

„Keď je tu... Nepozval vás do tanca?“

„Nie. Nezdá sa, že tancuje.“

„Príde na bál – a netancuje? Ja by som vás pekne-krásne povykrúcal.“

Obočie jej vyletelo nahor. „Charles, som si istá, že neovládate spoločenské tance.“

„To je výzva,“ uškrnul sa a bez varovania ju schytil okolo pása.

Narcissa nestihla zareagovať, taká bola šokovaná, a z ničoho nič sa ocitla v nečakanom rytme waltzu, hoci vnútri znela polka. Hudba však akoby utíchla, keď pozrela záhradníkovi do očí. Držal ju pevne a pritom jemne, jeho kroky pôsobili sebavedome a s miernym úsmevom si pohmkával pieseň, podľa ktorej tancoval.

„Uvedomujete si, ako ma podceňujete?“ spýtal sa veselo. „Madam?“

Pootvorila ústa, no potom zavrtela hlavou. „Toto by ste si nemali dovoliť.“

„Vy mi to však dovoľujete,“ pousmial sa.

Narcissa sa mu vzápätí vymanila z náručia a vzdialila sa o niekoľko krokov, akoby sa bála, že začuje jej šialený tep. „Prekračujete všetky hranice, Charles. Mali by ste odísť.“ Chvíľu mlčal, až zneistela a obzrela sa ponad plece.

„Chcel som vás rozveseliť. Na to, že je dnes ten veľký večer, nevyzeráte tak šťastne, ako som dúfal.“

Prekvapil ju ten vážny tón, ktorý signalizoval úprimnosť. Pomaly sa obrátila späť. „Nik si ma tam nevšíma, Charles. Máte pravdu, nepotrebujú ma.“

Vzdychol a podišiel k nej. „Hlavu hore. Vy nepotrebujete ich.“

Smutne sa pousmiala. „A koho mám? Vás?“

„Presne tak,“ mykol plecami a nevinne sa usmial. Zrazu sa mu zdala úplne iná než v predošlé týždne – a presne taká, akú si ju od začiatku predstavoval. Vyzerala ako plaché dievča, ktorého život sa nevyvíjal podľa predstáv. Ako dievča, ktoré túži po niečom viac, no netuší, ako to dosiahnuť či získať. Netuší, či o niečom viac vôbec smie snívať.

Narcissa pomaly pokrútila hlavou. „Mala by som sa vrátiť dovnútra.“

„Podarilo sa mi vás aspoň trochu potešiť, alebo som všetko iba zhoršil?“

„Opýtajte sa ma znovu zajtra. Momentálne nedokážem jasne rozmýšľať,“ odvetila a vybrala sa dnu.

Charlie ju nezastavil, iba sa za ňou mlčky zadíval. Ani to nie nadlho, radšej znovu preliezol zábradlie, zliezol nižšie a zoskočil na zem. Predsa len sa ešte obzrel hore, no už tam, pravdaže, nik nestál. Mrzelo ho, že na bále, na ktorý sa Narcissa tak tešila, zažila ďalšie sklamanie. Ak Lucius svoje správanie nezmení, jeho manželka bude čoraz nešťastnejšia.

[ » na začiatok « ]