 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
NOVINKA Fantastickí tvorcovia a ich výskyt, časť 7.Poslala: Sovička Marika 14.1.2018, 16:20:50; komentáre (6)   Zrejme si túto rubriku už nepamätáte a priznám sa, že i ja som na ňu časom zabudla. Dnes si však pripomíname druhé výročie smrti Alana Rickmana, a tak som si povedala, že namiesto smutného zhrnutia dňa, keď nás navždy opustil, sa povenujeme jeho bohatému životu a zaspomíname si, prečo v našich srdciach žije aj naďalej.Otvorte si článok a pripomeňte si Alana cez jeho humor, roly a hereckých kolegov! Alana si väčšina ľudí spája so zápornými postavami – či už Hansom Gruberom v Smrtonosnej pasci, šerifom z Nottinghamu v Robinovi Hoodovi či sudcom Turpinom v Sweeneym Toddovi. Koniec koncov, málokto dokázal záporákov stvárniť tak elegantne ako on. Zároveň však mnohokrát ukázal aj citlivejšiu, romantickejšiu, umeleckejšiu či humornejšiu stránku, vďaka čomu nejedna dáma vzdychala pri jeho stvárnení plukovníka Brandona v Rozume a cite či smiala sa pri jeho kaderníckych zručnostiach v Dohola?. Alan mal umenie v krvi – a nielen to herecké. Hoci od malička inklinoval k povolaniu, ktoré sa nakoniec stalo aj jeho živobytím, v mladosti sa rozhodol stať sa maliarom. Aj preto sa prihlásil na štúdium grafického dizajnu na Chelsea College Of Art and Design. Okrem vedomostí a skúseností mu vysoká škola priniesla aj jeho životnú lásku Rimu Horton, ktorú si v roku 2012 vzal za ženu a ktorá stála po jeho boku nielen po tom, čo si po štátniciach s priateľom otvoril štúdio Graffiti, ale aj keď sa rozhodol nasledovať hlas svojho srdca a venovať sa herectvu. „V osemnástich mi štúdium herectva nepripadalo ako rozumné rozhodnutie,“ vysvetlil neskôr dôvod, pre ktorý si najskôr zvolil grafický dizajn.  Na naše veľké šťastie však názor zmenil a prihlásil sa na Royal Academy of Dramatic Arts, ktorá vychovala nejedného z hercov, ktorých poznáme z HP filmov – Kennetha Branagha (Lockhart), Ralpha Fiennesa (Voldemort) či Imeldu Staunton (Umbridgová). A hoci sa do hereckého sveta dostal neskôr ako väčšina jeho rovesníkov, Emma Thompson, ktorá s ním okrem Harryho Pottera spolupracovala aj v ďalších filmoch, tvrdila: „Alan bol jeden z hercov, ktorých talent dozrieval vekom. Jeho neskoré štúdium mu len prospelo.“ Po niekoľkých úspešných rolách v divadle prišla tá prelomová – a to v predstavení Nebezpečné známosti, v ktorej stvárnil hlavnú mužskú úlohu – Vicomta de Valmont. Predstavenie sa vďaka svojmu úspechu v Londýne presunulo aj na Broadway a Alan získal za svoj výkon nomináciu na cenu Tony.  Objavil sa, samozrejme, aj v niekoľkých menších televíznych rolách, no tou zásadnou sa preňho stal nemecký terorista so suchým zmyslom pre humor Hans Gruber. Azda vďaka zhovievavému prístupu k nej sa Alanov Hans stal jedným zo 100 najlepších filmových záporákov všetkých čias: „Pokiaľ ide o mňa, ja nehrám záporáka. Hrám niekoho, kto niečo chce, kto v živote vykonal určité rozhodnutia a ide za nimi.“ Podľa Alanových vlastných slov stvárnil skutočne zlých či zákerných ľudí iba trikrát – a zapísali sa do podvedomia divákov preto, že mali vysoký rozpočet: „Nemôžete si povedať: ‚Hrám záporáka‘. Tieto postavy si o sebe nemyslia, že sú záporáci rovnako ako si o sebe hrdinovia nemyslia, že sú hrdinami. Sú, kto sú a idú si za tým, čo chcú. To iní ľudia ich označujú za záporákov. Preto nemôžete súdiť postavu, ktorú hráte.“ Každopádne, pre mnohých z nás Vianoce nezačnú, kým neuvidíme Hansa Grubera padať z veže Nakatomi. Mimochodom – Alan si vyžiadal, aby mohol ten pád zahrať on sám. „Pamätám si tváre producentov, keď som im povedal, že to chcem urobiť ja. Bol to asi 12 metrov a v tom čase neexistovali špeciálne efekty, ktorými by to upravili. Takže si tú scénu nechali ako poslednú z nakrúcania, pretože existovalo riziko, že sa vo vzduchu pretočím a dopadnem na hlavu.“ Počas svojej nasledujúcej kariéry si vyberal roly, ktoré boli istým spôsobom jedinečné či konfliktné. Či už to bolo vo filme Truly Madly Deeply, kde si zahral muža, ktorý sa vráti k svojej životnej láske ako duch, alebo ako plukovník Brandon, ktorý si získa srdce Kate Winslet svojou trpezlivosťou (iste ste si už všimli, že pre plukovníka Brandona mám slabosť), či ako starostlivý priateľ v dráme Snehová torta. Zmysel pre humor prejavil vo filmoch ako Dohola?, Galaxy Quest, Stopárov sprievodca galaxiou, Gambit či CBGB, kde sa objavil spolu s Rupertom Grintom.  Možno ste si pri čítaní o Hansovi Gruberovi povedali, že Smrtonosná pasca nie je vianočný film, ktorý si s Alanom spájate. Koniec koncov, objavil sa v ďalšom notoricky známom filme odohrávajúcom sa počas najkrajších sviatkov v roku – Láska nebeská. Hoci jeho dejová línia nepatrí medzi najoptimistickejšie, po prvýkrát za roky priateľstva s Emmou Thompson stvárnili manželský pár.Predtým sa Alan objavil v Rozume a cite, ku ktorému Emma napísala scenár, a Emma si na oplátku zahrala vo filme, ktorý Alan zrežíroval – Zimný hosť. V ňom si zahral aj Sean Biggerstaff, ktorého poznáme ako Olivera Wooda. Okrem toho si spolu zahrali aj v televíznom filme The Song of Lunch – krásnej verzii básne Christophera Reida, hovoriacej o stretnutí dvoch bývalých milencov, z ktorých „Ona“ sa cez ich rozchod už preniesla, „On“ je však do nej ešte stále zamilovaný. Upútavku si môžete pozrieť na tomto odkaze a s troškou šťastia nájdete film aj na internete. V našich srdciach je však Alan zrejme najviac zapísaný ako Severus Snape – najrozporuplnejšia postava celej HP série. Keď svet pred dvoma rokmi obletela správa o jeho smrti, jeho hereckí kolegovia, no i Jo a fanúšikovia po celom svete skladali Alanovi úctu slovami, obrázkami, kvetmi. Pre každého znamenal čosi iné – pre tých, ktorí ho poznali osobne, bol inšpiratívnym priateľom, kolegom či mentorom. Pre ďalších bol v prvom rade úžasným hercom, ktorý za svojho života vdýchol život ikonickým postavám, ku ktorým sa aj po rokoch rokúcich radi vraciame.  A pre iných bol skutočne Snapom. Bez jeho ľudského prístupu k postave, oddanosti s akou strážil tajomstvo, čo mu Jo pred nakrúcaním zverila, trpezlivosti pri odhaľovaní Snapových skvelo ukrytých vlastností, no geniálnom hereckom prevedení, by Snape zrejme nebol taký populárny. „Pre generáciu vyrastajúcu s Harrym Potterom znamená smrť Alana Rickmana koniec detstva,“ napísal svojho času denník The Guardian. A vaše slová a spomienky, o ktoré ste sa podelili, ako aj množstvo kvetov a pohľadníc na Nástupišti 9 a ¾ značia, že Alan ovplyvnil a inšpiroval nielen ľudí, s ktorými sa poznal osobne, ale i nás, obyčajných čitateľov a fanúšikov, ktorí, bez ohľadu na to, či sme Snapa milovali alebo nenávideli, viseli sme na každom jednom z jeho slov, hnevali sa, no občas mu i fandili…Keď umieral, nejedno oko nezostalo suché (vrátane väčšiny štábu). „Scéna, na ktorú nikdy nezabudnem, je herecký výkon Alana Rickmana v poslednom filme,“ povedal kedysi Matt Lewis (Neville). „Podľa mňa je to vôbec najlepší herecký výkon kohokoľvek z hercov v celej sérii. Išiel som si vyplakať oči, čo sa mi nepriznáva jednoducho. Ale bol úžasný.“  V úvode novinky som však sľúbila, že sa budeme aj usmievať. A presne na to prišiel čas. Veď už len samotný fakt, že Alan dokázal vo svojom kostýme pôsobiť hrôzostrašne, a deti na nakrúcaní desil, vyvoláva na tvári úsmev. Tom Felton, ktorý stvárnil Malfoya, prezradil, že sa mu šesť rokov zdravil iba „Ránko, Alan“ a pakoval sa kade-ľahšie, čo sa ho tak bál. Rupert Grint nakreslil karikatúru, ktorú si Alan dal podpísať a nechal si ju ako spomienku. David Yates, režisér posledných štyroch dielov, bol nadšený farbou Alanových očí, až kým si nevybral šošovku a neukázal mu, že v skutočnosti má oči zelené a nie čierne.Nezabudnuteľná je aj chvíľa, keď počas premiéry posledného dielu celé Trafalgárske námestie skandovalo notoricky známe „Snape, Snape, Severus Snape“ ako poctu jeho postave. I Alan mal na nakrúcanie mnoho krásnych spomienok. Po skončení prác na Daroch smrti II napísal: „Práve som sa vrátil z dabingového štúdia, kde som naposledy hovoril hlasom Severusa Snapa. Na obrazovke sa objavilo niekoľko záberov Daniela, Emma a Ruperta spred desiatich rokov. Mali dvanásť. Nedávno som sa vrátil z New Yorku, kde som videli na Broadwayi geniálne spievať a hrať. Život akoby ubehol v priebehu niekoľkých minút. Tie tri deti sa od môjho prvého telefonátu s Jo stali dospelými. Telefonátu, ktorý obsahoval malý detail, ktorý ma presvedčil, že Snape je viac než len nemeniaci sa kostým, a že hoci v tom čase boli vydané iba prvé tri knižky, celý obrovský ale aj krehký príbeh spočíva v tých najlepších rukách. Rozprávať príbehy je večnou potrebou. Ale každý príbeh potrebuje dobrého rozprávača. Ďakujem za všetko, Jo.“ Ako nám však Alan dokázal, každá postava potrebuje skvelého herca, ktorý jej vdýchne život. Takže rovnaká vďaka, akú preukázal Alan Jo, patrí z našej strany aj jemu. Ďakujeme, Alan  Zdroj: Potter.Wikia The Guardian YouTube IMDB Cinema Blend |
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|