 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
NOVINKA Exkluzívny preklad rozhovoru s J. K. RowlingPoslal: Potter-Fan 7.11.2012, 19:00:00; komentáre (13)  Joanne Kathleen Rowlingová. Ľuďom po celom svete sa pri vyslovení tohto mena vyjasní útla, okuliarnatá sirota. Chlapec. Čarodejník. Dnes už všetkým známy Harry Potter.Avšak Joanne nestvorila len ďalší príbeh či sériu kníh, ktoré len tak polihujú na poličke. Vybudovala nový, čarovný svet, ukrytý medzi tým našim, kde sa každý s potešením vracia späť. Prinútila mnohé detské ruky vôbec po prvýkrát siahnuť po azda najcennejšom poklade: knihe. Vybudovala komunitu ľudí po celom svete, ktorí jej dodnes vyslovujú nesmiernu vďaku a naďalej dodávajú množstvo inšpirácie. Nedávno, je tomu len pár týždňov, čo ste mali prostredníctvom Scholastic Harry Potter Reading Club-u možnosť naživo sledovať interview s matkou tohto jedinečného príbehu. A tak sme sa s našou Al napriek strastiam a nástrahám študentského života zhodli, že by bolo neprípustné, aby naši verní čitatelia boli ukrátení o možnosť prečítať si tých „pár“ vrúcnych slov, ktoré v rozhovore zazneli. Dozviete sa množstvo nových informácií o tvorbe Harryho sveta, jednotlivých postáv a charakterov, o Pottermore či o samotných pocitoch, ktoré ich autorka počas dlhej, sem-tam tŕnistej cesty prežívala. Čaká na vás odpoveď na otázku, ktorú si fanúšikovia priali počuť najväčšmi. Otvorte, prečítajte, užívajte a zároveň pevne verte, že neoľutujete. Mne s Al nakoniec neostáva už nič iné, len sa spokojne usadiť a s dobrým pocitom a úsmevom na tvári si hrdo podať ruky. Veď napokon, darebáctvo sa opäť raz podarilo! +15 bodov - 10 b. za preklad, 5 b. za vyriešenie \"nedorozumenia\" - a rovnaká bodová nádielka je aj pre Al (Ocean Dream) Scholastic: Ako veľmi ovplyvnilo toto prekrásne mesto (Edinburgh) a jeho bohatá história vašu tvorbu? J.K. Rowlingová: Malo to istý vplyv. V knihách je zopár maličkostí, ktoré by tam neboli, keby som nebývala v Edinburghu. Napríklad, v čase, keď som hľadala priezvisko pre jednu obzvlášť arogantnú a otravnú postavu, ktorej prvé meno je Gilderoy, bola som v edinburskom kostole a objavila som priezvisko Lockhart, ktoré mi pripadá nádherné. A tak Gilderoy prišiel k svojmu priezvisku. Sú to len také drobnosti ako mená alebo názvy edinburských ulíc, tie sa v mojich knihách dajú nájsť. No musím povedať, že ako spisovateľka dokážem písať prakticky kdekoľvek. Takže bolo úžasné písať v takom krásnom meste. A je tu mnoho kaviarní, v ktorých som toho napísala veľmi veľa, čo mi pomohlo. Povedala by som, že tunajší ľudia naozaj rešpektujú vaše súkromie, takže som dlhý čas mohla bez problémov písať – dokonca aj vtedy, keď už bol Harry Potter pomerne dosť známy. Za to som Edinburghu veľmi vďačná. Scholastic: Dokážete si predstaviť, prečo sa tieto knihy (HP) tešia takým obrovským množstvám mladých i starších čitateľov a stále si získavajú nových fanúšikov? J.K. Rowlingová: Premýšľala som o tom. Jednoduchá odpoveď, ktorú som kedysi používala: „Mali by ste sa opýtať čitateľov. Oni vedia, čo sa im páči.“ No po toľkých rokoch som už trochu lepšie porozumela – hlavne teda rozhovormi s čitateľmi, aby som bola úprimná, – čo ich na tých knihách priťahuje. Myslím, že ľudia si v prvom rade obľúbia postavy. Aj keď sú moje knihy plné mágie, ktorá je zábavná, a ten nápad akéhosi skrytého sveta je lákavý – pre mňa ako pre autorku a dospelú osobu – je to ako špeciálne miesto, kam môžete patriť. Napriek tomu si myslím, že ide hlavne o postavy, prostredníctvom ktorých si ľudia zamilovali tento svet, a predovšetkým asi o postavy Harryho, Rona a Hermiony. Scholastic: Bolo vždy vaším snom stať sa spisovateľkou? J.K. Rowlingová: Vždy. Nepamätám si na dobu, kedy by som si na živobytie nechcela zarábať písaním. Nebola som však ohľadom toho veľmi úprimná. Moji rodičia by v písaní nevideli veľmi stabilnú prácu, no vždy to bol môj sen. V kútiku duše som vedela, že sa budem snažiť najlepšie ako viem, aby som si ho splnila. Scholastic: Vymýšľali ste si príbehy aj ako dieťa? J.K. Rowlingová: Samozrejme. Prvú ‘knihu’ som napísala ako šesťročná. Bol to príbeh o zajačikovi, ktorý sa volal Zajačik. Scholastic: To by sme si radi prečítali. J.K. Rowlingová: Nie je to veľmi dobré. Ale na druhej strane, keď sa obzriem späť, čo ma na tom uchvacuje je, že som ten príbeh dokončila. Myslím, že to o vás prezradí, že to s písaním myslíte naozaj vážne, pretože začať písať príbeh je mnohokrát veľmi ľahké; dokončiť ho už nie až tak. Mladý študent: Keď ste vyrastali, mali ste učiteľov, ktorí vás podporovali a nabádali ku kreativite? J.K. Rowlingová: Mala som niekoľkých učiteľov, ktorí ma povzbudzovali v písaní. Na základnej škole som mala zopár takých, ktorí moje práce čítali celej triede, a vtedy som sa cítila veľmi mimoriadne. Na to si dodnes spomínam. Tá hrdosť, ktorú som cítila, keď to čítali ostatným študentom, mala pre mňa veľkú cenu. Keď som bola trošku staršia, mala som jednu učiteľku, volala sa Lucy Shepardová, a jej meno mi veľmi ľahko príde na jazyk, lebo som ju nedávno stretla. Bola som hosťom jedného podujatia, a ona tam prišla. Učila ma, keď som bola tínedžerka. Bola to úžasná angličtinárka. Ako Dumbledore alebo McGonagallová v knihách, ona ma okrem literatúry naučila aj mnoho iných vecí. Vecí o živote. Bola skvelým príkladom veľmi múdrej ženy a človeka, ktorý si stojí za sebou a za svojimi zásadami – a preto mi bola úžasným vzorom. Scholastic: A taká podpora v mladom veku... J.K. Rowlingová: Presne! Človek nikdy nezabudne na učiteľov, ktorí mu kedysi povedali: „Ty to dokážeš.“ Scholastic: Pamätáte si prvú a poslednú vetu, ktorú ste v Harrym Potterovi napísali? Koľko rokov medzi nimi bolo? J.K. Rowlingová: Viem, že medzi nimi bolo sedemnásť rokov. Dary Smrti som dopísala v roku 2007 – teda, mala by som povedať, že som skončila s ich poslednými úpravami. Neviem vám povedať, ktoré bolo posledné napísané slovo, pretože keď upravujete, veľa toho prepisujete. Stále si však pamätám prvú vetu – pokiaľ nepočítame úplne prvé zápisky a poznámky, ktoré som si spravila. Bola úplne odlišná od tej, ktorá sa napokon ako prvá objavila v knihe. Neviem ju presne citovať, ale bola o mieste zvanom Tmavá úžľabina, no a z tej sa neskôr stala Godricova úžľabina. Takže v úplne prvej verzii prvej kapitoly Harryho Pottera a Kameňa mudrcov ste mohli vidieť, čo sa odohralo v Godricovej úžľabine, zatiaľ čo v dokončenej sérii sa podrobnosti dozviete až omnoho neskôr. Scholastic: Máte za tých sedemnásť rokov nejaký obľúbený moment? J.K. Rowlingová: Bolo ich mnoho. Čo sa týka kníh, pokiaľ sa rozprávame o príbehu, jeden vám prečítam – jednu z mojich úplne najobľúbenejších častí prvej knihy (Jo neskôr prečítala pasáž, v ktorej si Harry kupuje prútik) – ale je ich mnoho. Napríklad prvé stretnutie s Lunou, pretože Lunu Lovegoodovú mám veľmi rada a tešila som sa na to, ako budem písať o jej postave. Ďalej scénu na cintoríne – musím byť opatrná, kvôli ľuďom, ktorí ešte nedočítali Harryho Pottera – túto pasáž v Ohnivej čaši bolo z rôznych dôvodov skvelé písať, pretože som k nej smerovala už pár rokov, kým som sa tam napokon dostala. Takže jej písanie bolo pre mňa veľmi uspokojujúce. To je len niekoľko maličkostí, ale stále si pamätám, ako som písala napríklad také somarinky, ako Zloduchove repliky a básničky. To bola vždy sranda. Scholastic: A čo nejaký obľúbený moment mimo kníh? J.K. Rowlingová: Pre mňa osobne, ako pre autorku, ich bolo mnoho, ale to, čo sa stalo tuším na mojom druhom americkom turné bolo neuveriteľné. Pretože v tom čase sa tie knihy stali veľmi populárnymi a ja som tomu predtým nebola vystavená – fyzicky vystavená. Pamätám si, ako som išla v aute na autogramiádu. Na uliciach stáli v radoch obrovské množstvá ľudí a ja som sa spýtala Kris Moranovej, ktorá pracovala pre Scholastic a bola mojou kamarátkou: „Kris, sú tam nejaké výpredaje?“ Ona sa na mňa len pozrela a povedala: „Zbláznila si sa?! Toto je kvôli tebe!“ Na ten moment nikdy nezabudnem. Vtedy som prvýkrát naozaj pochopila, čo sa stalo. Bolo to neobyčajné a hrozivé zároveň. Bolo to strašidelné, pretože som to skrátka nečakala. Na tom predošlom turné to nebolo také bláznivé, vtedy sa tam objavilo okolo pár stoviek ľudí. Mladý študent: Ako ste si prvýkrát predstavovali vzťah Harryho, Rona a Hermiony a ako sa v priebehu písania kníh zmenil? J.K. Rowlingová: To je výborná otázka, pretože mieri priamo do srdca písania dlhej série kníh. Niektorí spisovatelia tvrdia, že postavy sú zápletkou, a myslím, že vo veľkej miere majú pravdu. Takže som Harrymu dala dvoch kamarátov. Dvoch veľmi, veľmi odlišných kamarátov. Ron je ten srandovný. No Ron je tiež veľmi oddaný človek. Je veľmi ľudský – v niektorých prípadoch ľudskejší ako Harry, ktorý je hrdinom. Hrdina je veľakrát tak trochu vyčlenený; ani nie tak neľudský ako skôr čistejšia forma ľudského. Je na hrdinovi, aby splnil úlohu. Takže Ron predstavuje možno trochu reálnejšieho chlapca, so svojimi chybami a nedostatkami. Občas sa vystraší a zamýšľa sa: „Naozaj do toho musíme ísť znovu?“ No vždy stojí po Harryho boku. Ronov problém – ktorý je niekedy jeho problémom a niekedy problémom jeho priateľa – je neistota. Cíti sa popri svojich bratoch menejcenne. Pochádza z veľmi veľkej rodiny, a potom sa zrazu spriatelí s tým najslávnejším chlapcom v čarodejníckom svete. Ron má teda tento problém, ktorý si musí vyriešiť. Počas toho si prejde svojou vlastnou emocionálnou cestou – takže to je Ronova postava a jeho zápletka. Tieto veci som o ňom vedela od začiatku. Vedela som, že v jeho priateľstve s Harrym bude problém. Harry je chlapec, ktorý potrebuje trochu srandy, a tú dostáva od Rona. No je to tiež chlapec, ktorý, hoci je vyčlenený kvôli jeho zvláštnemu osudu, toho veľa nevie. A tu prichádza Hermiona, ktorá prekypuje vedomosťami. Takže som dala Harrymu týchto dvoch priateľov, ktorí mu dávajú to, čo potrebuje. Hermiona je veľmi múdra. Ona nielen že vie veľa vecí, ale taktiež vie, kde sa dá množstvo vecí nájsť. No aj Hermiona si počas kníh prejde svojou cestou. Naučí sa byť „menej formálna“, hlavne teda pod vplyvom Rona. Zisťuje, že v živote je viac, než len učenie sa z kníh. To je niečo, na čo príde dosť skoro, a potom sa veľmi rozvíja ako osobnosť. Tieto veci som o postavách vedela, dokonca už od prvej knihy, a myslím, že som to aj potrebovala vedieť, pretože keby som im nedala potenciál rozvinúť sa, veľmi rýchlo by mi došla para. Scholastic: Ron a Hermiona sú pre Harryho výzvou, aby prekonával sám seba. J.K. Rowlingová: Áno, presne tak, a práve to udržuje ich vzťah zaujímavým, v tom, že medzi nimi vzniká istý konflikt – ako vo všetkých ľudských vzťahoch. Aj to najhlbšie a najvrúcnejšie priateľstvo býva podrobené skúškam, a naozaj skvelé priateľstvo sa nevyznačuje tým, že v ňom neboli žiadne hádky a rozpory, ale skôr spôsobom, akým sa s nimi vysporiadalo. Pretože ľudia musia byť úprimní a nájsť cestu, ako vyjsť s týmito ťažkosťami. Scholastic: Pri čítaní sa cítime, akoby sme to dobrodružstvo prežívali po ich boku, a to dobrodružstvo nie je ani zďaleka len o mágii. J.K. Rowlingová: Absolútne, pretože ako sme už povedali, tieto tri postavy potrebujú – bez toho, aby chceli byť otrepané alebo príliš presladené – hlavne spoznať samých seba. Samozrejme, že musia spoznávať aj seba navzájom, ale kľúčové je hlavne to sebapoznanie. Bez toho, aby som veľa prezradila, keď v Daroch Smrti zistíme, čo vlastne Dary Smrti predstavujú, odhaľuje to mnoho o osobách, ktoré sa ich snažia získať a použiť ich. Keď niekoho priťahuje jeden určitý dar, vypovedá to mnoho o tom, akým človekom je. Kým sa k nim dostanú, Harry, Ron a Hermiona sú pripravení byť v blízkosti takýchto objektov, a to bola tá emociálna cesta – tá mala s mágiou len veľmi málo spoločné. Scholastic: Tieto postavy ste písali dlhý čas – koľko z vás by sme v nich našli? J.K. Rowlingová: Spomínam si na jednu dobrú poznámku, ktorá hovorí, že autor sa nachádza v každej jednej postave, ktorú napísal. Musí tam byť. Musíte porozumieť zvnútra, čím si niekto prechádza, čo znamená, že sa musíte vložiť do mnohých rôznych hláv. Čo sa týka Harryho, Rona a Hermiony, som absolútne vo všetkých troch. Harry je zvláštna povaha. Nie je to tá najobľúbenejšia postava v knihe z dobrého dôvodu, pretože on musí byť ten, čo plní úlohu. Častokrát je trochu ťažšie obľúbiť si takú postavu, pretože jej chyby nebývajú veľmi veľké. No Harry je tiež akýsi pozorovateľ – s očami upretými na svet – čo mu dáva zvláštnu silu. Je od ostatných mierne oddelený, čo nie je veľmi obľúbená vlastnosť. Ale ľudia, ktorí sú takto vyčlenení sú mnohokrát neobyčajní a schopní niečo dokázať. No a väčšina spisovateľov je tiež v istom zmysle odlúčená, takže ak by som mala povedať, čo ma spája s Harrym, bolo by to toto. Pri Hermione je to ľahké. Je vlastne akousi zveličenou verziou mňa v jej veku. Je celkom ako ja, aj ja som bývala veľká knihomoľka a bola som to dievča, ktoré by si zašlo overiť veci do knižnice. Takým spôsobom by som zareagovala na výzvy Rokfortu. Odpovede by som hľadala v knihe. Mnoho zo mňa je aj v Ronovi. Veľa z jeho humoru by ma rozosmialo. Nevravím, že to je to jediné, čo mi príde vtipné, ale milujem Ronov humor – a ten, očividne, pochádza zo mňa samej. Ja vymýšľam tie vtipy. Scholastic: Ako čitatelia sa stotožňujeme s každým z nich, najmä preto, že sa snažia vysporiadať s rovnakými problémami, ktoré v bežnom živote trápia aj nás. J.K. Rowlingová: Presne tak. Jednou z mojich najobľúbenejších reakcií od úplne prvých čitateľov, spätne v rokoch 1997-1998, je od 10-ročného chlapca: „Túto knihu mám veľmi rád.“ Odpovedala som mu: „Ďakujem veľmi pekne.“ Ďalej pokračoval: „Harry často netuší, čo sa deje, a ani ja nie.“ Neskutočne ku mne prehovoril a myslím, že v jeho veku – celkom určite žartoval – to zároveň myslel vážne. Vtedy som si len pomyslela: „Perfektné, práve si to zhrnul dohromady.“ Každý z nás má niekedy pocity ako: „Som jediný, kto netuší, o čo sa jedná?“ Myslím si, že v mladom veku, kedy dieťa začína chodiť do školy, sú podobné pocity akútne azda najviac. Mladý študent: Vedeli ste už pri písaní týchto kníh (HP), že čítanie o skúsenostiach Harryho, Rona a Hermiony by nám mohlo pomôcť čeliť našim výzvam? J.K. Rowlingová: Pravdepodobne nie. Pri písaní, keď sa ponoríte do nového sveta – žijete ním, prežívate ho – je, úprimne, tá posledná vec, na ktorú pomyslíte: „Ako toto bude niekto čítať?“ Ste zaneprázdnený vytváraním nových vecí. Pomyslela som na to až neskôr, keď mi začali prichádzať prvé listy od fanúšikov. V mnohých z nich sa písalo o šikanovaní: „Chodím do triedy s Dracom Malfoyom,“ alebo „Poznám jednu Pansy Parkinsonovú.“ Znamenalo to pre mňa celý svet v tom zmysle, že som dúfala, že ľudia, ktorí sa s podobnými problémami snažia vysporiadať by si pomysleli: „Nie som sám. Niektorí ľudia sú predsa zlí a mňa to nijak neovplyvní. Musím nájsť spôsob, ako ich obísť.“ Počuť niečo také bolo pre mňa úžasné. Mladý študent: Čo vás prinútilo založiť Pottermore? J.K. Rowlingová: Pôvodná myšlienka bola: Je čas. Množstvo fanúšikov vravievalo: „Kedy si budeme môcť zaobstarať e-knihy? Kedy budeme môcť čítať aj v inej podobe?“ Zdalo sa, že je ten správny moment. Mala som dosť času sústrediť sa a urobiť to správne. Takže to je akási prvotná myšlienka založiť Pottermore. Lenže zrazu som chcela niečo viac, keďže, ako vidíte, internet ponúka nespočetné možnosti. Nikto by na to v roku 1997, kedy vyšiel prvý Harryho príbeh, ani len nepomyslel. Videla som v tom spôsob, ako vytvoriť prostredie, kde ukázať niekoľko ďalších kúskov. Mohli by ste sa takpovediac pohybovať vnútri ilustrácii. Je to tvorba knihy, akurát v inej podobe. Môžete tam robiť nádherné veci, no aj napriek tomu je to stále čitateľský zážitok. Stále by ste mali mať možnosť čítať knihy, no na druhej strane som bola uchvátená faktom, že môžeme na internete vytvoriť nový, jedinečný čitateľský zážitok. Myslím, že je veľmi dôležité pripomenúť, že takmer všetko, čo na Pottermore nájdete je úplne zadarmo. Nie je to len o predaji kníh. Samozrejme, e-knihy si môžete kúpiť kedykoľvek chcete, avšak pre mňa najvzrušujúcejšou vecou bolo zverejnenie všetkých dodatočných materiálov, ktoré som za celé tie roky nazbierala – poprípade som chcela zistiť niečo sama o sebe, niektoré malé kúsky som vytvorila už predtým – a mohla by som ich zverejniť on-line. Bol to spôsob, ako som mohla zabezpečiť prístup každému fanúšikovi. Mohli by sa s tým skrátka vyhrať – bola to akási vec, ktorú by som milovala. Pokiaľ som mala rada knižnú sériu, musela som byť schopná ísť ďalej a objaviť niečo viac o samotných postavách, o príbehu v pozadí. Toto bola šanca uskutočniť to. Boli sme jeden úžasný tým, skutočne. A ja som sa zapojila tiež. Faktom je, že tu bolo vidieť náznak skutočnej zábavy. Dostanete svoj prútik, Triediaci klobúk vás zaradí do fakulty a práve to je medzi užívateľmi obľúbené azda najviac. Všetko som to vymyslela ja, bavila som sa pri tom. Mám pocit, že je k dispozícii viac než 30 000 kombinácii prútikov, preto naozaj každý dostane ten svoj na mieru. Navrhovať otázky pre každú jednu fakultu som si veľmi užila. Na internete je mnoho mdlých imitácii, preto bol konečne rad na mne. Mladý študent: Máte na Pottermore, konkrétne z Kameňa mudrcov, svoje obľúbené momenty? J.K. Rowlingová: Šikmá ulička je presne ten moment, kedy vchádzate do čarodejníckeho sveta. Podľa mňa je úžasný. Milujem tie ilustrácie, len tak sa môžete pohybovať pomedzi obchody a vyberať si rôzne veci. Je to niečo ako pop-up knihy v mojom veku, boli veľmi obľúbené. Pottermore je teda niečo ako veľká pop-up kniha, však? Ilustráciami s akýmsi jemným 3D efektom sa im veľmi podobá. Chcela som, aby celá stránka pripomínala viac knihy ako filmy – pop-up knihy – ktoré milujem. Mladý študent: Keď sa spätne obzriete, prekvapila vás akákoľvek z vašich postáv? J.K. Rowlingová: Po prvé, vrátim sa späť k Harryho príbehu... Úprimne, nemám vôbec pocit, že by som niekedy odišla. Nechystám sa, nikdy. Je to 17 rokov môjho života a bolo pre mňa srdcervúce príbeh dopísať. Bolo to ťažké, veľmi ťažké. Byť späť (prostredníctvom Pottermore) je pre mňa až jednoduché – až smiešne jednoduché. Cítim sa, akoby som len znovu odomykala dvere do môjho domu. Milujem to, byť s príbehom v akomsi trvalom kontakte. Vyberanie vecí zo škatúľ či vymýšľanie nových informácií pre Pottermore beriem ako zábavu. Je to skvelý spôsob, ako ostať v spojení so svetom a Harryho fanúšikmi. Je to úžasné. Či ma spätne akákoľvek z postáv prekvapila? Nepovedala by som, keďže som každú jednu poznala veľmi dobre. Musím však povedať, že len nedávno som dokončila biografiu Remusa Lupina, jednej z mojich najobľúbenejších postáv celej série. Pri jej písaní – napriek tomu, že som ju celý čas mala v hlave a nechystala som sa dať to na papier – som nejako vedela, o čom bude, no neskôr som pristihla samú seba rozrušenú. To je zrejme všetko, čo k tomu môžem povedať. Nechcem dať čokoľvek najavo, no bolo to pre mňa trochu emotívne. Cítila som sa s ním prepojená a bolo ťažké prechádzať jeho životom odznova. Scholastic: Musí byť napínavé sledovať, ako celá knižná séria prichádza k životu. J. K. Rowlingová: Áno, to je. Bolo to veľké a dlhotrvajúce napätie. My – a hovorím my z toho dôvodu, že náš veľký tím tvorilo množstvo tvorcov podieľajúcich sa na tomto projekte – sme spolupracovali niekoľko rokov. Ľudia sa ma stále zvykli pýtať: „Kedy sa prikloníte k možnosti e-kníh?“, a skrátka nemohla som im odpovedať z toho dôvodu, že sme stále tvorili niečo, z čoho by mohol byť úžasný on-line čitateľský zážitok. Nakoniec bolo neuveriteľné sledovať, ako ožíva. Som registrovaná rovnako ako všetci bežní používatelia. Chcem si to užívať presne tak, ako oni. Takže áno, som tam. Scholastic: Oslovili sme niekoľko vašich fanúšikov za účelom zistiť, akú otázku by vám radi položili najviac. Z takmer 40 000 hlasujúcich bolo 40% za to, aby ste odhalili, do akej fakulty na Pottermore ste boli zaradená... J. K. Rowlingová: Ako som spomínala, sama najlepšie viem, ako to funguje. Tak som sa teda registrovala a patrím k bežným používateľom – presne tak kontrolujem, čo sa tam momentálne deje. A nie, svoje používateľské meno vám dávať nebudem. Prešla som ceremóniou a triediaci klobúk ma priradil k Chrabromilu. Avšak pri poslednej otázke som mala taký pocit – majte na pamäti, že všetky otázky som písala ja – či som si naozaj istá, že som odpovedala práve tak, aby som sa do Chrabromilu dostala. Každú jednu som zodpovedala absolútne úprimne a vedela som, že by som odpovedala na iné otázky pre ostatné fakulty, preto som si pomyslela: „Zaujímalo by ma, ako sa s týmto popasujú.“ Áno, som v Chrabromile. Mladý študent: Čo by ste povedali ľuďom, ktorí sú sklamaní zo zaradenia do Bifľomoru? J.K. Rowlingová: Toto je vlastne moja najobľúbenejšia otázka, keďže je to pre mňa akási Achillova päta. Ľudia sa môžu tváriť prekvapene, no je to tak. V mnohých smeroch je pre mňa Bifľomor najobľúbenejšou fakultou. A tu je dôvod. Snažte sa ma zniesť. Opäť, nechcem prezradiť určité veci, keďže sa stále nájdu ľudia, ktorí ešte celý príbeh nedočítali, preto na to idem opatrne. Týmto sa dostávame k poslednej knihe, kde má každá fakulta na výber, či ostáva v boji a bude čeliť určitej výzve alebo nie – a to všetci z fakulty. Slizolinčania sa rozhodnú, z pochopiteľných dôvodov, radšej túto hru nehrať. Bystrohlavčania: niektorí sa výzve postavia, niektorí nie. Bifľomorčania, prakticky ako jedna osoba, ostávajú – rovnako ako Chrabromilčania. Chrabromil zahŕňa mnoho blázonkov a predvádzajúcich sa ľudí. Je to skrátka tak, ako to je. Som v Chrabromile a predsa si dovolím tvrdiť to. Je tu odvaha, je tu predvádzanie sa, a niekedy sa tieto dve vlastnosti navzájom prelínajú. Bifľomorčania ostali z úplne iného dôvodu. Nesnažili sa zviditeľniť, ani byť nedbalými. To je podstata Bifľomoru. Moje najstaršie dieťa, dcéra Jessica, ktorá bola mimochodom zaradená tiež do tejto fakulty, mi len pred pár dňami povedala niečo veľmi hlboké: „Podľa mňa by sme všetci mali chcieť byť v Bifľomore.“ Môžem povedať, že by som ani v najmenšom nebola sklamaná, keby ma sem klobúk zatriedil. Preto ma mrzí, že niekto sa na to pozerá touto cestou. Scholastic: Ale vy ste v Chrabromile. J.K. Rowlingová: Áno, som, ale nie je to až také dobré. Viem, že Harry je v Chabromile, lenže Harry bol do Chrabromilu zaradený z toho istého dôvodu, prečo aj ja. Som popudlivá. Harry mal svoje problémy. Len hovorím. Naopak, Chrabromil nemal, hoci cesta, akou sa na seba pozeral neskôr stvorila černokňažníka. Bifľomor mal takpovediac čistý štít. A, samozrejme, Slizolin poslal do sveta nejedného hrdinu. Scholastic: Na čom momentálne pracujete? J.K. Rowlingová: Na ďalších knihách (smiech). Rozhodne na ďalších knihách, áno. Ešte stále prezentujem svoje posledné dielo pre dospelých čitateľov. Ale myslím si, že najbližší projekt bude určený najmä deťom. Dôvod, prečo z celého srdca nezaväzujem samú seba je ten, že po 15 rokoch, kedy som bola známa najmä ako spisovateľka Harryho Pottera, sa ktokoľvek chytil každej maličkosti, ktorú som vyslovila. Zrazu si každý začal hovoriť: „Práve na tomto teraz určite pracuje!“ Je to akýsi pocit, že vám už viac nie je dovolené zmeniť to. Preto sa snažím príliš nezaväzovať samú seba mojimi plánmi. Nie som si teda stopercentne istá, čo bude ďalej, no myslím, že nasledujúca kniha, ktorú sa rozhodnem vydať by mohla byť pre mladšie deti. Scholastic: Prvá vec, ktorá vám zíde na rozum, pretože toto ide byť naozaj rýchle. Poďme na to. J.K. Rowlingová: Dobre. Bože, znie to desivo. Scholastic: Obľúbená farba? J.K. Rowlingová: Ružová. Obľúbené jedlo? Sushi. Najmenej obľúbené jedlo? Držky, ktoré som jedla len z toho dôvodu, že som chcela skúsiť čokoľvek. Chutia tak zle ako aj vyzerajú. Obľúbený zvuk? Šum mora alebo manželovo chrápanie. Najmenej obľúbený zvuk? Manželovo chrápanie, keď chcem ísť spať. Obľúbený šport? Metlobal, prirodzene. Obľúbená činnosť, keď zrovna nepracujete? Vybrať sa s mojimi deťmi niekde von, zabávať sa s nimi – som tak trochu kreatívna osoba – rada kreslím, počúvam hudbu. Nie sú to veľmi zaujímavé odpovede, však? Ale sú pravdivé. Aha, ešte rada varím a pečiem, zbožňujem to. Vlastnosť, ktorú si na ľuďoch vážite najviac? Odvaha. Keby som nebola spisovateľkou, bola by som… Depresívna. Neexistuje nič, čo by som túžila robiť viac než písanie. Najmladšia dcéra sa ma len nedávno opýtala: “Mami, keby si si mala vybrať medzi nami a písaním, čo by si zvolila?” A ja som jej odpovedala: “Vybrala by som si vás, ale asi by som bola nevrlá.” Scholastic: Mnohokrát ste prezradili, že prinútiť deti k čítaniu je jedným z najväčších potešení písania Harryho Pottera. Takže o 20, 50, 100 rokov, keď bude tento príbeh stále čítaný, čo dúfate, že si z neho deti zoberú k srdcu? J.K. Rowlingová: Čo dúfam, že si z neho zoberú je to, čo som si vždy zobrala ja zo svojich obľúbených kníh. Poznanie, že stále existuje vaše obľúbené miesto, kde sa vždy môžete vrátiť a cítiť sa v bezpečí. Takto sa ja pozerám na svoje obľúbené knihy. Kdekoľvek som, mám pri sebe knihu a zároveň miesto, do ktorého sa môžem ponoriť a cítiť sa šťastne. Takže ak je tým miestom pre niekoho Rokfort, nemohla by som byť väčšmi poctená či ponížená. |
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|