 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
NOVINKA Nový rozhovor s JoPoslal: Marty 6.6.2011, 15:49:36; komentáre (5)  Autorku Joanne Kathleen Rowlingovú vám nemusíme predstavovať. Časopis Words with Jam mal príležitosť sadnúť si s ňou a pri čaji s koláčom s ňou viesť jeden z jej výnimočných rozhovorov.V úvode autor článku spomína na Jo ešte z roku 1991, kedy ju prvý krát stretol. Opisuje ju ako príjemnú, zábavnú a inteligentnú ženu s obscénnym zmyslom pre humor podobným Sidovi Jamesovi (herec a komediant). Autor sa s ňou hneď spriatelil a hoci sa za tých 20 rokov veľa zmenilo, ich priateľstvo zotrvalo. Doteraz si ju veľmi váži, nie len ako spisovateľku, ale hlavne ako bystrú, odvážnu a vášnivú osobu, ktorá zároveň robí sakra dobré koláče! Kompletný preklad rozhovoru nájdete v pokračovaní  Aká bola tvoje najobľúbenejšia kniha/knihy z detstva? Malý biely koník od Elizabeth Goudgovej. Vyvoláva úžasné pocity - jemnú zmes rozprávkovosti a skutočnosti. Okrem toho má jednoduchú hrdinku, čo ma ako dieťa nevýslovne tešilo, lebo som bola veľmi jednoduché malé dievča a nestretla som sa s veľa literarárnymi hrdinkami, ktoré by neboli dych-vyrážajúco krásne. Úvodný odstavec Malého bieleho koníka mi zostal v pamäti na celý život. Goudgeová v ňom ľudí zaraďuje do troch skupín: tých, čo hľadajú útechu v jedle, tých čo ju hľadajú v literatúre a tých, čo ju hľadajú v osobnej kráse. Little women som čítala keď som mala osem, lebo krátko po tom, keď som mala deväť, sme sa nasťahovali do nového domu. Prirodzene, najviac som sa stotožňovala s Jo March pre jej zapálenosť po literatúre a pokojnú povahu. Moja matka mala všetko, čo Georgette Heyer kedy napísala, takže som prešla aj tieto knihy kým som mala trinásť a KONEČNE som aj tam našla jednoduchú hrdinku (Phoebe v diele 'Silverster', ktorá bola tiež spisovateľkou, hurá!) Prakticky som žila knihami a silu mi dodávali literárne postavy, s ktorými som sa mohla stotožniť - bola som klasický knihomoľ vnútri či v záhrade, kompletne aj s pehami a so zdravotnými okuliarmi. Spisovateľom vždy chýba čas. Ako si hľadáš kreatívny čas popri rodinnom živote, práci pre charitu a povinnosťami voči verejnosti? Je potrebné byť veľmi disciplinovaný. V úchvatnej biografii Coletta, Tajomstvá mäsa (Secrets of the Flesh), Judith Thurman napísala, že materstvo a písanie 'sú časté konflikty záujmu' - úplná pravda. Moje deti sú prvoradé, ale keď som v zápale písania, má väčšiu prednosť ako odpovedanie na e-maily a listy, či telefonáty a robenie „prízemných“ domácich prác - teda prakticky ako všetko. Z toho môžeš usúdiť, že mám výnimočne trpezlivých priateľov (ako dobre vieš) a úžasne tolerantného manžela. Online knihy - zrod alebo skaza? Zrod, nemá zmysel potlačovať vývoj, ale tlač nikdy nevymrie; neexistuje náhrada za pocit zo skutočnej knihy. Zbožňujem ručné prevracanie strán a možnosť podčiarknuť si jednotlivé pasáže a nebáť sa, že mi spadne počas kúpania, alebo že sa mi minie batéria. Tlačené knihy sú predmetom krásy, nehovorím to ako nejaký zberateľ typu prvá-edícia-nesmiem-poškodiť-väzbu, ale ako milovník čisto nového obalu, alebo arómy starších kníh. Na druhej strane, v istých chvíľach sú e-knihy akoby zoslané z neba. Vlani sme zabudli našej najmladšej zabaliť knižku na dobrú noc. Oceňujem tú „mágiu“ možnosti jednu stiahnuť za pár sekúnd! Toto leto si na dovolenku prvý krát vezmem 50 e-kníh namiesto kufra plného tlačených kníh. Zmenila Ti nejaká kniha život? Ak áno, ako? Nuž, okrem celkom zjavnej odpovede (Harry Potter a Kameň mudrcov) odpoviem knihou Hans and Rebels od Jessici Mitfordovej. Moja skvelá teta si myslela, že Jessica Mitfordová bola žalostná osoba (Mitfordová utiekla zo svojej rodiny vyššej triedy aby sa stala komunistkou a v tridsiatych rokoch sa pridala k vojne proti Francúzsku), a keď som mala štrnásť, začula som ako o nej rozprávala mojej mame. Prejavila som záujem, tak mi teta Ivy dala starú kópiu Mitfordovej autobiografie, pričom bola bezpochyby rada, že ju mohla dať preč zo svojej ctenej knižnice. Bola to najnebezpečnejšie kniha, akú mohla dať nespokojnej tínedžerke s ľavicovými sklonmi; bola som posadnutá Jessicou Mitfordovou. Čítala som všetko čo napísala a napokon som po nej aj pomenovala svoju najstaršiu dcéru. Opíšeš nám svoju pracovňu a jej zaujímavosti? Delím sa o ňu s manželom, takže sú tam chrbtom otočené dva počítače na obrovskom stole, ale počas dňa mám tú miestnosť pre seba. Moja strana stola je zdraviu škodlivá. Ako toto píšem, mám okolo seba: dlhý kúsok šupky z ostrúhaného pomaranča, prázdny plastový kartón v ktorom boli čučoriedky, polovicu solených praclíkov (starých dva týždne), prázdnu škatuľku kvapiek na oči, tonu označených kníh, telefón zahrabaný pod rozmanitými kúskami papierikov, zopár starých novín, kopec pier (väčšinou nefunkčných), jedny rozbité slnečné okuliare a jednu náušnicu. Ani zvyšok izby nie je veľmi uprataný, aj keď nie tak zle ako moja polovica stola. Rada by som za niečo z toho vinila Neila, no v skutočnosti som za tým ja. Lepšie mi ide organizovanie myšlienok, ako zväzkov papierov. Mala by som dodať, že môžem písať a aj píšem v celom dome. Milujem písanie v posteli a v našej sedacej izbe mám svoje obľúbené kreslo, kam občas zájdem s laptopom, keď mám chuť na zmenu prostredia. Moja láska ku káve je tiež veľmi dobre známa. Čo ťa teší a/alebo deprimuje na dnešnom svete publikovania? V tomto som mierne pozadu, keďže som nepublikovala už pár rokov. Môj agent hovorí, že pre neznámych ľudí je dnes ťažké publikovať, ale ja verím, že ak na to máte, časom sa vám podarí preraziť. Sú knihy, ktoré čítaš aj viackrát? Mnoho. Keď pracujem, je veľmi ťažké čítať nové knihy (aj keď medzi jednotlivými dielami hltám knihy iných autorov). Takže keď píšem, čítam stále tie isté knihy. Už som prečítala všetky knihy od Jane Austenovej toľkokrát, že si viem normálne vybaviť písmo na stránkach; milujem Colette, Katherine Mansfieldovú, Dorothy L. Sayersovú, Ngaio Marsha, E.F. Bensona a P.G. Wodehousa, všetkých ich mám pri posteli. Čitam aj mnoho denníkov a autobiografií; Chips Channonova autobiografia mi tiež zapĺňa poličku pri posteli, rovnako ako predtým spomenuté Tajomstvá mäsa a aj všetko od Francesa Donaldsona sa dá prečítať pozoruhodne veľa krát. Ktoré slovo alebo frázu používaš príliš často - v písaní a v živote? Nie som na to hrdá, ale v každodennom živote sú to asi nadávky. Pri písaní kníh Harryho Pottera ma na smrť otravovalo písať slová „prechod/skratka“ a „chodba“ a podobné slová, ktoré súviseli s nekonečným prechádzaním mojich hrdinov po Rokfortskom hrade. A.S. Byattová vzbudila pozornosť vyhlásením, že odovzdávanie Orange Prize je sexistické. Myslíš si, že by mali mať ženy samostatné umiestnenie pri oceňovaní? Nuž, niet pochýb, že ženské autorky boli zatieňované, keď išlo o veľké ceny v literatúre (v kontraste s cenami za detskú literatúru, ktoré sú veľmi vyrovnané). Z toho, že vyhrávajú hlavne muži si môžeme vyvodiť dve možnosti: buď nie sú autorky tak talentované, ako ich mužskí oponenti, alebo tieto výhry vychádzajú aj z ostatných prezentácií žien v spoločnosti. Hlásim sa k druhej možnosti, povedala by som, že Orange Price robí užitočnú prácu pri oceňovaní najlepších ženských autoriek dnešných čias a poskytuje im príležitosť, ktorej by sa inde nedožičili. Prezraď nám svoje radosti z čítania, za ktoré sa hanbíš Detektívky, hlavne zo Zlatých čias - Christie, Sayers, Allingham a Marsh. Aj keď, úprimne, necítim sa za to zahanbene. Najviac sa za seba hanbím, keď čítam bezcenné časopisy a braky. Harry Potter a Kameň mudrcov vyšiel v roku 1997. Ako si sa odvtedy zmenila v písaní? Dúfam, že k lepšiemu. Myslím, že som sa zlepšila. Nedávno sa rozoberala večná otázka literatúry. Ako sú podľa teba odlišné literárna fikcia a fikcia ako žáner? Vždy sa prekrývali. J.G. Ballard je moderný príklad, ktorý udrie do očí; je to úžasný autor, ktorý 'prekročil' sci-fi žáner. Nevidím veľký rozdiel medzi literárnou a žánrovou fikciou a ako čitateľ medzi nimi slobodne preskakujem bez pocitu nejakej zmeny. Takzvaná fikcia ako žáner nám dala nesmrteľné postavy ako sú Sherlock Holmes, Ford Prefect či James Bond, ktoré navždy ovplyvnili našu kultúru a jazyk; načo sa k tomu stavať povýšenecky? Prezraď nám ešte svoj tajný talent - okrem koláčov Chcela som povedať tie koláče, takže si ma zaskočil. Rada riešim killer sudoku, ráta sa to ako talent? Mám aj šikovné prsty na nohách, aj keď to by sa mohlo počítať za akúsi deformáciu. Ešte sa nikomu nepáčilo sledovať, ako píšem svojimi nohami. Oskenovaný časopis nájdete TU, článok aj s fotografiami je hneď na začiatku na stranách 6 až 9. Zdroj: Harry Potter's Page |
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|