Kapitola:
Pridaná: 4.9.2018, 13:25:27
Čítaná: 2608×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Severus Snape, Paulina Grantová, Timmy Grant
Stručný dej: Krátke pokračovanie k poviedke Vianočné svetielka :) Bude mať asi tri časti :D

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, romantika

Kapitola: 1 » Odmietnutá žiadosť 2 » Sloboda 3 » Pochopené veci 4 » Pochopenie 5 » Epilóg - Vianočné svetielka

Tak, ešte táto kapitolka a potom príde epilóg O:) :)

***

So Severusom si naposledy volali, keď prišla do Ellisley. Nedala mu však vedieť, že odtiaľ odíde najbližším vlakom, ani to, že nepôjde rovno za ním. Potrebovala čas. Aj po rokoch.

Keď sa o tri dni vrátila do Londýna, pršalo. Celé jej vnútro kričalo potrebou Severusa objať a zotrvať v jeho náručí tak dlho, až jej stŕpnu nohy. Takto dlho od seba neboli už veľmi, veľmi dávno. A vzhľadom k tomu, za akých okolností odišla, pociťovala okrem túžby po Severusovej blízkosti i výčitky svedomia.

Len čo vošla do domu, počula, ako vyšiel z laboratória. Nepríjemný pocit v nej narastal, hoci sloboda, ktorú jej sám dal, v nej stále prevládala.

Keď sa zjavil na chodbe, pripadal jej naozaj ako netopier, ku ktorému ho Harry so spolužiakmi na škole prirovnávali. Prebodol ju očami a pomaly k nej podišiel.

“Sev,” šepla a pristúpila k nemu. Zdvihol ruku a potichu prehovoril: “Ja viem, že som ti povedal, že ti dávam voľnosť, ale do pekla, prečo si mi nedala vedieť, kde si?”

Nadýchla sa a pristúpila k nemu. “Mala som, ja viem. Mrzí ma to. Nemyslela som na to.”

Natiahol k nej ruku. “Neublížil ti?”

Pokrútila hlavou. “Nedovolila by som mu to.”

Kútiky sa mu jemne podvihli. Pohladil ju po tvári a potom ju privinul k sebe. Na nič sa nepýtal, a ona mu bola vďačná. Mala toho na srdci veľa, mala dojem, že ak by začala rozprávať, hovorila by celé hodiny, lenže zároveň na to ešte nebol vhodný čas.

“Mrzí ma, že som ti nezavolala,” zopakovala ešte raz.

“Kde si bola?” spýtal sa, keď si sadli na pohovku.

“U Harryho.”

Severusovo obočie vyskočilo hore.

“Nič som mu nepovedala, neboj sa. No boli s Ginny milí. Väčšinu času som vysedávala v záhrade a čítala. A premýšľala…”

Prikývol, no nepovedal nič. “Hlavné je, že si doma.”

“Sev…”

“Hlavné je, že si doma,” zopakoval. Zdalo sa jej, akoby sa snažil samého seba presvedčiť o tom, že by mal byť trpezlivý. A zároveň mala dojem, že to tak naozaj chce.

“Ďakujem,” naklonila sa k nemu a pobozkala ho na líce.

Stisol jej ruku. Naozaj sa jej chcel opýtať, k čomu dospela. Rád by jej znova navrhol manželstvo, ale pokiaľ nebude vedieť, aký má voči nemu postoj, neodvážil sa. Dal jej priestor a dúfal, že sa s minulosťou vysporiada, no nemohol očakávať, že sa to stane v priebehu niekoľkých dní.

A tak vstal a odobral sa späť do laboratória, aby dokončil Protivlkolačí elixír.

***

Na nič sa jej nespýtal ani ďalší deň. A ani ďalší. Miatlo ju to. Bola by očakávala, že bude prinajmenšom nervózny, no sa len tváril, akoby sa nič nestalo. Vlastne, bol pokojnejší ako vtedy, keď sa vrátili z dovolenky, ale predsa…

Na tretí deň to už nevydržala a keď si večer ľahli do postele, otočila sa k nemu. “Chcem ti niečo povedať.”

Zavrel oči a zhlboka sa nadýchol. Keď ich otvoril, boli plné pripravenosti. Zrkadlilo sa v nich však aj čosi iné - akási kapitulácia, alebo azda zmierenie? “Počúvam,” šepol.

“Trvalo mi dlho, kým som od Taylora dostala odpoveď. Veľa sme sa rozprávali o tom, prečo sa naše manželstvo skončilo. Nemyslím tým rozvod, ale to, že ma začal biť. Sklamalo ho, že som sa dostala do depresií. A istým spôsobom to chápem. Neurobila som to, čo odo mňa očakával.

Viem, že nie som povinná nikomu svojím správaním vyhovieť,” dodala rýchlo. “A trvalo mi dlho, kým som to pochopila. Až v úteku som našla slobodu. A potom som ju našla pri tebe.

Cením si, že si ma chceš vziať. Ale ešte nie som pripravená. Ak by som ti povedala áno, nebolo by to fér voči tebe ani voči mne. Nechcem si ťa vziať len preto, aby som ti vyhovela, hoci moje srdce mi hovorí, že si nič iné neželá. No časť mňa vie, že by to nebolo správne.”

Položila dlaň na jeho líce a prisunula sa k nemu.

Nehovoril nič, iba jej hľadel do očí. Ak jej čítal myšlienky, nedbala. Našiel by v nich to isté, čo mu práve povedala.

Po dlhej chvíli pootvoril ústa, no vzápätí ich zavrel.

“Pýtaj sa. Čokoľvek chceš,” usmiala sa.

“Radšej nie.”

Pobozkal ju nežne, no hlboko, akoby boli od seba celé mesiace, a ona mu bozk opätovala s rovnakou oddanosťou.

“Ak s tým budeš potrebovať pomôcť, povedz mi,” prehovoril napokon, keď sa pretočila naňho.

“S čím?” opýtala sa, prekvapená jeho slovami.

“S vyrovnaním sa s minulosťou. Doteraz sme sa o tvojom živote s Taylorom nerozprávali. Vedel som, čo som vedel, lebo ťa napadol a ja som ťa chránil, a z tých pár vecí, ktoré si mi za tie roky spomenula. Možno je chyba, že som sa nepýtal.”

“Nie je to chyba. Nechcela som ho ťahať do nášho vzťahu. No ťahala som ho so sebou. Musím sa ho zbaviť. No na to potrebujem čas,” povedala rozvážne.

Nadýchol sa. “Dobre. Počkám.”

V očiach sa jej mihlo dojatie. Ak bol doteraz aj nahnevaný alebo sklamaný, tieto pocity sa stratili.

Objala ho okolo krku a pobozkala ho na líce. Potom si položila hlavu na jeho hruď a započúvala sa do jeho tlčúceho srdca. “Bije ti rýchlejšie,” poznamenala nevinne.

“Akoby si nevedela, prečo.”

“Viem. A práve preto sa usmievam,” žmurkla naňho. Trvalo iba chvíľu, kým sa jeho vážny výraz zmenil na pobavený. Uškrnul sa a pobozkal ju do vlasov. “Niekedy ma prekvapuje, aká vieš byť prefíkaná.”

“Ja a prefíkaná?” zažmurkala nevinne.

“A to, čo teraz robíš, nie je prefíkané?” spýtal sa s nadvihnutým obočím.

“Nie. Len... “ zamyslela sa. “Dobre, tak možno je. Ale dopraj mi to. Iba pri tebe taká dokážem byť.”

“No len aby.”

Zaspala s hlavou na jeho hrudi, v srdci však stále driemal Taylor. Cítila to viac než kedykoľvek predtým, pretože sa strácal. A rovnako ako mnoho vecí, pocitov i ľudí, ktorí umierali, proti tomu bojoval všetkými silami. Lenže ona bola silnejšia.

“Ešte stále ma považuješ za úbohú?”

Tú otázku mu položila, až keď im priniesli jedlo. Taylor si najprv odkrojil z lososa a vložil si sústo do úst, a až potom odpovedal.

“Áno. Nezabúdam, Paulina. To veľmi dobre vieš.”

“Viem. No netrápi ťa to? Nosiť toľké sklamanie celých sedemnásť rokov?” opýtala sa nežne.

“Nič so sebou nenosím,” odvetil odmerane. “Pozri sa. Ak sa chceš obhajovať, pokojne. Ale nerob to predo mnou.”

“Nechcem sa obhajovať. Chcem len vedieť, prečo si ma chcel držať pri sebe. Bolo to iba kvôli Timmymu? Alebo si vtedy, keď si nás našiel v Cokeworthe, naozaj chcel, aby som sa vrátila k tebe?”

Palaciniek sa ani nedotkla. Pozorovala ho, ako obeduje, no neodpovedal jej. Tak sa nakoniec i ona pustila do sladkých nadýchaných plátkov.

Tak veľmi sa prinútila sústrediť sa na ich sladučkú chuť, že ani nepostrehla, že sa na ňu Taylor díva. A ten pohľad ju vystrašil.

Nie preto, že by bol hrozivý alebo agresívny. Bol plný nehy. Rovnakej ako vždy, keď ju chcel odprosiť, i vždy, keď jej na začiatku ich vzťahu podržal dvere, alebo kúpil kvety, alebo sa ju chystal pobozkať.

A vtedy to pochopila. On ju ešte stále miloval. Istým spôsobom, veľmi vzdialeným, akoby bola nedosiahnuteľný ostrov na opačnom konci oceánu, no stále ju miloval.

Nedokázala to pochopiť. Toto vedomie ju šokovalo, no zároveň v nej niečo odomklo. Malú dierku, cez ktorú sa začali vytrácať všetky nepríjemné spomienky a pocity. Niežeby o ne niekedy prišla úplne - to sa nikdy nestane. No akosi začali strácať váhu.

“Chcel,” prikývol nakoniec. “Chcel, pretože napriek všetkému som ťa stále miloval.”

Ľútostivo sa pousmiala. “Mrzí ma to.”

Tie tri slová akoby ho zmenili na úplne iného človeka. “To je teraz už jedno.”

“Áno,” kývla hlavou a položila príbor na tanier. “Teraz to už je jedno.”

Na túto časť rozhovoru spomínala počas svojho krátkeho pobytu u Potterovcov i po návrate domov často. Nepovedala o nej Severusovi, pretože mala pocit, že on už dlho vedel, že svojím spôsobom ju Taylor stále miluje. Nikdy to nepovedal priamo, no vybavili sa jej spomienky na jeho poznámky ako “videla si, ako sa na teba díva”, či na to, aký ostražitý v jeho prítomnosti vždy bol. Nebolo to preto, že by sa bál, že Taylor na Paulinu zaútočí. On sa bál, že na ňu niečo skúsi.

[ » na začiatok « ]