~Epilóg~

Najskutočnejší domov

Splniť si jeden sen znamenalo aj nájsť si ďalší, nový. Neville si vážne úprimne prial, aby Hannah dosiahla i tento, pretože preňho jej šťastie znamenalo jeho vlastné šťastie. Rovnako ako pre ňu jeho šťastie značilo jej šťastie. Tento začarovaný kruh bol snáď tým najúžasnejším kruhom, do akého sa mohli dostať – žiť pre blaho milovanej osoby, nie pre vlastné.

Samozrejme, pokiaľ čakal, kým Hannah urobí záverečnú skúšku z liečiteľského kurzu, nervózne sa prechádzal po chodbe. Medzičasom zašiel aj pozrieť rodičov, ale nedokázal sa ubrániť stresu. Celá skúška trvala snáď dve hodiny, hoci jemu to pripadalo ako dvadsať. Keď sa konečne otvorili dvere a von začali vychádzať jednotliví absolventi, Neville zastal na mieste, žmoliac si palce oboch rúk.

Takmer vybehla von a s úsmevom sa mu hodila okolo krku. „Som liečiteľka!“ zvolala šťastne, načo sa Neville so smiechom zatočil a nadvihol ju zo zeme. „Ah, nerob, krúti sa mi hlava...“

Trochu zarazene ju zložil na zem, ale usmieval sa. „Si úžasná, vedel som, že to zvládneš. Som na teba hrdý a gratulujem,“ venoval jej bozk.

„Teraz už budeme v Rokforte spolu,“ zašepkala mu do ucha a pritúlila sa k nemu, položiac si hlavu na jeho hruď.

Neville sa zadíval k oknu, hladiac ju po chrbte, a vychutnával si tú predstavu. „Škoda, že keď odídeme z Deravého kotlíka, moji študenti ma prestanú považovať za „toho cool učiteľa“,“ poznamenal položartovne.

„Ah, čo?“

„No, vždy si mysleli, že je to skvelé, že žijeme v hostinci,“ mykol plecami.

Zasmiala sa. „Ale snáď ťa až tak nemrzí, že o to privilégium prídeš.“

„Ak to nemrzí teba, tak ani mňa.“

„Nie. Ja... drinky a originálne chute, bolo to úžasné obdobie, ale... cítim, že sa potrebujem posunúť. Pomáhať v takom ozajstnejšom zmysle slova, chápeš?“

„Chápem,“ pobozkal ju na špičku nosa.

„Bude zo mňa oficiálna rokfortská vrchná sestra, vieš si to predstaviť?“

„Viem,“ premeral si ju od hlavy po päty. „Myslím si, že ti to dokonale pristane. Len... mi sľúb, že sa budeš obliekať trošku modernejšie než madam Pomfreyová.“

„Spoľahni sa. Ah...“ na okamih zavrela oči. „Potrebujem sa napiť.“

„Samozrejme, páči sa,“ podal jej fľašu s vodou. „Cítiš sa dobre?“

„Nie celkom,“ priznala, usadiac sa s povzdychom na lavici. „Ale to asi opadáva všetok ten stres a... mala by som si ísť vyzdvihnúť certifikát.“

„To počká. Chvíľu si poseď, hm?“ zadíval sa na ňu, sadnúc si vedľa nej. Pohladil ju po líci a neisto ju skúmal očami. „Si bledá. Nemal by som niekoho zavolať, Hannah? Hannah...?“ zarazene ju zachytil, keď sa oňho takmer bezvládne oprela. „Hannah! Prosím, nejaký liečiteľ...?“ poobzeral sa, držiac ju.

„Hm? Čo sa...“ zamrmlala, pootvoriac oči.

Podišiel k nim mladý čarodejník s okuliarmi a pomohol Nevillovi odviesť Hannah do akejsi ordinácie. Posadili ju na mäkkú posteľ a liečiteľ ju začal prezerať a kontrolovať, zatiaľ čo Neville sa snažil zahnať obavy. V strese bola predsa predtým, nie teraz, tak čo jej mohlo byť? Nečudoval by sa, keby niekomu prišlo zle pred skúškou – ale po nej, zvlášť ak ňou úspešne prešiel?

„Slečna...“

„Pani,“ ozvala sa sotva zrozumiteľne a pousmiala sa unavene na Nevilla.

„Vy ste manžel?“ obzrel sa k nemu.

„Áno,“ prisvedčil a takmer priskočil k nim.

„Ľahnite si,“ pokynul Hannah. „Pripravím vám odvar.“

„Aký odvar?“

„Sekundu,“ zmizol na chodbe a Neville sa za ním zarazene zadíval. Prisadol si však k Hannah a chytil ju za ruku. Tak predsa jej čosi bolo? „Nech sa páči,“ čarodejník jej čochvíľa podával pohár s akýmsi odvarom. „Budete ho piť každé ráno najbližšie tri týždne a potom prídete na kontrolu, dobre?“

Kým Hannah pila, Neville naňho pozrel. „Čo sa deje? Je chorá?“

„Nie, to rozhodne nie je. Blahoželám vám, budete mať dieťatko.“

Dych sa mu zasekol v hrdle a naprázdno otvoril ústa; otočil sa k Hannah, ktorá odkladala pohár na stolík vedľa postele a očividne nepostrehla liečiteľove slová. „Hannah...“ šepol.

„Áno?“ pousmiala sa naňho trochu unavene. Odvar akoby jej však hneď navrátil farbu do líc, takže skutočne už nevyzerala choro.

„Hannah, miláčik môj...“ naklonil sa k nej a priložil dlaň k jej lícu. „Sme tehotní.“

„Čože? To vážne? To naozaj?!“ postupne zvyšovala hlas, až radostne vykríkla: „Bábätko!“

„Budeme mať bábätko,“ pritiahol ju k sebe a jemne objal. „Ah, Hannah, tak strašne ťa milujem. Strašne. Teba i maličké.“

Dívala sa naňho trochu zmätene, avšak usmievala sa – možno celkom nerozumela situácii, no čosi v nej sa veľmi tešilo, videl to v jej nádherných očiach. „Ah, Nev...“ položila si jeho dlaň na brucho. Neville naň uprel pohľad a cítil, že na perách sa mu rozťahuje úsmev. „Frank Corwin... ak to bude chlapec. Súhlasíš? A... Alice Harmony pre dievčatko...“

„Samozrejme, že súhlasím. Samozrejme,“ dojato zažmurkal. Pomenovať dieťatko po ich rodičoch, to bola snáď tá najmenšia forma úcty, akú im mohli vzdať.

Hannahina dlaň sa dotkla jeho tváre. „Dobre, že sme sa rozhodli sťahovať do Rokfortu... Vyrastať v hostinci by asi nebolo pre dieťatko úplne najvhodnejšie.“

„Bude vyrastať v Rokforte,“ zahľadel sa jej do očí. „Naše dieťatko bude vyrastať v tom najúžasnejšom domove...“

„Lebo bude naše,“ prerušila ho. „Lebo bude s nami.“

„Splnila si mi ďalší sen, hoci som ani nevedel, že ho snívam,“ priznal.

„Aj ty mne... a konečne sme ho mali úplne spoločný,“ pritúlila sa k nemu.

„Áno. Úplne spoločný, úplne splnený sen,“ s úsmevom ju zovrel v náručí.

---

Priznávam, tak veľmi som si zamilovala tieto postavy, že som im proste nedokázala dopriať iný než takýto gýčovo sladučký, krásny koniec. O:) Ani som nečakala, že budem mať Nevilla ešte radšej než predtým - a sama som bola na začiatku poviedky zvedavá, ako sa v mojej mysli dotvorí Hannah. No oni sa obaja vyvíjali tak prirodzene a „samostatne“, že som s nimi nemala v podstate žiadnu prácu. :P

Veľmi ďakujem všetkým čitateľkám - táto poviedka mala u mňa azda najviac komentujúcich v poslednej dobe. V abecednom poradí ďakujem Hermione Suzane Weasley, že ma občas vedela veľmi milo prekvapiť komentármi a postrehmi a pochvalami; smejovi, že si vždy našla čas na prečítanie aj komentár; a Sovičke Marike, že mi priamo či nepriamo vnukla toľko nápadov (za všetky spomeniem tajnú skrinku a rumélie <3 ) a vždy mi rozjasnila deň a doslova i tvár komentárom plným nadšenia jej vlastného. Ste super! :*

[ » na začiatok « ]