Kapitola:
Pridaná: 15.8.2017, 12:32:50
Čítaná: 3440×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hagrid, Sova
Stručný dej: Čo keby mal Hagrid dcéru? Dcéru, ktorá uňho bude rok čo rok zažívať tie najlepšie prázdniny v živote? Za inšpiráciu ďakujem Sovičke Marike a jej poviedke Pod rúškom hviezd. O:) :D

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Sova 2 » Prehováranie 3 » Rodina 4 » Pierko 5 » Magická krv

5. kapitola: Magická krv

„... Čo má prísť, príde, a keď to príde, dáko si s tým poradíme. ...“

(J. K. Rowlingová: Harry Potter a Ohnivá čaša, 2015, str. 696-697)

Kým varil puding, ktorý bol akýsi zvláštne tuhý a mazľavý, premýšľal, čo mohli chcieť riešiť s Dumbledorom. No možno nešlo o nič vážne.

Napokon sa ozvalo klopanie a on akurát vtedy položil na stôl štyri misy, veľké ako kýble, plné pudingu. „Ďalej!“ zvolal a šiel otvoriť.

„Rubyyy!“ Sovička zasvišťala popri ňom a šla si prezerať jeho veci – a najmä, zvítať sa s Tesákom. Vysadla mu na chrbát a veľký pes sa premával po miestnosti sem a tam, takže vyzerala ako jazdkyňa na koni. „Pozri, Ruby, ako mi to ide! A mamička mi neverila, že sa Tesáka vôbec nebojím!“

„Báť sa ho? Gdo by sa ho už len bál?“ pokrútil Hagrid hlavou a zadíval sa na ňu s úsmevom. „Tak čo, šecko vybavené?“ spýtal sa jej rodičov.

„Áno,“ vzdychol pán Plum.

„A čože sa prihodilo dačo nepríjemné?“

„Viete, pán Hagrid...“ pani Plumová stíšila hlas. „Mali sme podozrenie už dlhšie, pretože u Seliny sa nevyskytovali žiadne prejavy mágie – teda, až na to, že vidí Rokfort ako čarodejníci... Nuž, a profesor Dumbledore ju prezrel a zhodnotil, že... že...“ takmer šepkala, „je šmukelka.“

Hagrid sa zamračil. „Jak to?“

„Nevieme. Veď nepoznáme jej pôvod,“ pripomenul pán Plum podobne potichu, hoci to nebolo nutné, lebo Sovička im vôbec nevenovala pozornosť. Radostne výskala a hnala Tesáka do „cvalu“ ako ozajstného koňa.

„No, ale... šak vidí Rokfort a... ja som sa tak tešil, až tu bude študovať. Nájde si tu kamošov a naučím ju šecko o čarovných zveroch...“

„To, žiaľ, nepôjde,“ pokrútil hlavou pán Plum.

„Ruby!“ Sovička zrazu zoskočila zo zadychčaného Tesáka. „Ideš sa so mnou zahrať? Prišla som za tebou.“

„Hej...“ pomaly prikývol a donútil sa k úsmevu. Napriek tomu, že sa na jej návštevu nesmierne tešil, zrazu ho načisto opustila dobrá nálada. Všetky vyhliadky na to, ako bude s ňou tráviť tak veľa času, len čo nastúpi do Rokfortu, sa zrazu vyparili. „Jasnačka, že sa ideme hrať.“

„Poďme von!“ rozbehla sa k dverám. „Chcem chytať motýle!“

Vzdychol a pozrel na jej rodičov. „Šak... dajte si zatiaľ puding,“ navrhol im a pozrel na „kýble“, v ktorých tmavohnedá hmota s príchuťou kakaa pripomínala hustnúcu maltu. „Už idem, Sovička, už idem!“ ohlásil sa vzápätí a veľkými dunivými krokmi zamieril za ňou von z chalupy.

[ » na začiatok « ]