Kapitola:
Pridaná: 3.8.2017, 08:58:39
Čítaná: 1285×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hagrid, Sova
Stručný dej: Čo keby mal Hagrid dcéru? Dcéru, ktorá uňho bude rok čo rok zažívať tie najlepšie prázdniny v živote? Za inšpiráciu ďakujem Sovičke Marike a jej poviedke Pod rúškom hviezd. O:) :D

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Sova 2 » Prehováranie 3 » Rodina 4 » Pierko 5 » Magická krv

3. kapitola: Rodina

„... (Dumbledore) Vie, že človek sa môže vydariť, aj keď jeho rodina nebola... no... nebola až taká slušná. Ale daktorí to nechápu. Furt ti to budú vyhadzovať na oči... budú tvrdiť, že majú len veľké kosti, než by vstali a povedali – som, čo som, a nehanbím sa za to. ,Nikdy sa nehanbi,‘ hovorieval môj tatko, ,daktorí ti to budú vyhadzovať na oči, ale tí za to nestoja, aby si sa preto trápil.‘ A mal recht. ...“

(J. K. Rowlingová: Harry Potter a Ohnivá čaša, 2015, str. 449)

Stálo to veľa ďalších sĺz, ale nakoniec sa dohodli. Dumbledore spomenul manželov, ktorí sa roky snažili o dieťa a v súčasnosti zvažovali adopciu – nazval ich priateľmi a to Hagrida nakoniec presvedčilo. Šli ich spolu navštíviť a snáď tisíckrát sa ubezpečil, že sa s ňou bude môcť stretávať.

„Dôjdem za ňou každý týždeň, prisámvačku!“ sľuboval oduševnene. Tí ľudkovia sa mu páčili: šmukelka a čarodejník. „Ľúbi sa mi, jak sa na ňu dívate. A veru, aj na rukách ju celkom dobre držíte,“ pochválil pani Plumovú, ktorá sa na dievčatko zamilovane dívala snáď od prvej chvíle.

Pri rozlúčke sa Hagridovou tvárou liali ďalšie a ďalšie slzy, ale nedbal. Pýtal sa, aké jej dajú meno, a keď pán Plum odvetil, že si to ešte premyslia, rozplakal sa väčšmi.

„Nebudem vedieť ani jej meno... ale pre mňa to bude Sova. Sova jej pasuje, šak na ňu len kuknite. No neni to rozkošná malá sovička? Hádam aj taká múdra bude. Ale hlavne pre tie oči, šak vidíte. Šak chápete...“ utrel si nos do rukáva a nechal zvyšné zdvorilé reči na Dumbledora. „Revem jak malé decko a soplím jak slon,“ priznal potom, keď spoločne kráčali ulicou. V podstate už len čakal na to, až ho riaditeľ chytí za predlaktie a premiestni sa s ním pred rokfortský areál, no namiesto toho ho Dumbledore príjemne prekvapil, keď navrhol:

„Čo keby sme sa zašli niekam dobre najesť, Hagrid? Myslím, že mám chuť na bolonské špagety.“

„Bolonské špagety? Jak môžete teraz myslieť na jedlo? No ale dobre, jako chcete, ja si dám dajaký steak,“ privolil. „Jak sa nehanbíte prísť do dákeho nóbl podniku s takýmto zasmokleným...“

„Ani nepokračuj, Hagrid. Pozri, tamtá reštaurácia vyzerá vcelku sympaticky, čo povieš?“

„Dobre...“ vzdychol.

Keď sa usadili a Dumbledore slušne objednal pre oboch vytúžené jedlá od čašníčky, ktorá sa na nich oboch dívala, akoby prišli z najbližšieho ústavu pre choromyseľných, netušiac, že hovorí s najväčším čarodejom všetkých čias, riaditeľ venoval hájnikovi láskavý úsmev. „Bude to dobré, Hagrid.“

„Jak si môžete byť taký istý, profesor?“

„Čas všetko lieči, Hagrid. Všetko. A ty máš stále možnosť stretávať sa s ňou. Som si istý, že jej budeš dobrým druhým náhradným otcom.“

Hagrid hlasno potiahol nosom, až to znelo podobne ako slonie trúbenie. „Týmto jak ste ma chceli utešiť, tak pekne ďakujem,“ vzal zo stola servítku a vysmrkal sa do nej. Čosi hlboko v ňom však vedelo, že má pravdu. Na rozdiel od Potterovcov, ktorých Harry už nikdy neuvidí, jeho Sovička ho bude poznať. Bol odhodlaný urobiť pre to všetko, čo bude v jeho moci.

[ » na začiatok « ]