Poviedka:
Pridaná: 6.8.2016, 22:06:46
Čítaná: 3190×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: Fiction
Postavy: ona
Stručný dej: ...

Literárna forma: próza
Žáner: tragédia

Opäť raz pseudopoviedka... teda vyliatie emócií.

Varovanie: Nečítať v smutnej naláde.

***

Vieš, čo je na živote úplne najhoršie? Vieš, kedy preklínam tento svet? Vieš, kedy sa pýtam samej seba, či to vôbec má nejaký zmysel? Vieš, kedy prestávam veriť v Boha?

Vtedy, keď moje srdce piští z nespravodlivosti, ktorá ovládla azda celý svet. Vtedy, keď sa pýtam s porazenecky sklonenou hlavou, či sa ešte mám pre čo usmiať. Vtedy, keď si Boh berie tých, ktorí majú ostať.

Milovala si život. Nevedela si, čím chceš byť, nechcela si byť lekárkou, právničkou ani učiteľkou, chcela si len voľne plávať oceánom života s úsmevom na tvári, na ktorej sa azda nikdy nezjavil smútok či zlosť. Milovala si život. Milovala si smiech, milovala si noc, milovala si slnko, milovala si hudbu, milovala si ľudí.

Nedostala si sa na výšku, no nevzdala si to, a o rok si sa o to pokúsila znovu, tentoraz úspešne. Nevedela si po anglicky, no vedela si sa dorozumieť lepšie ako ktokoľvek iný. Nemala si dobré známky, no mala si veľké srdce. Nečítala si knihy, no vedela si o živote viac ako ten najsčítanejší človek. Nemala si prácu, no nezištne si pomáhala bezdomovcom a opusteným zvieratkám.

Vždy si sa usmievala, nadvihovala si pravé obočie, keď si chcela spraviť dojem, hrýzla si si dolnú peru, keď si bola nervózna. Chcela si precestovať celý svet, zaplávať si s veľrybami, ochutnať Surstromming, zajazdiť si na ťave, plávať na kryhe na Severnom póle.

Vravela si, že vyzerám ako anjel či víla, no pritom ty sama si bola skutočným anjelom, ktorý vnášal svetlo do tmavých dní, ktorého duša bola priezračne čistá a ktorého srdce bolo dostatočne veľké pre každého. Ty si bola anjelom na zemi, slnkom, vetrom. Možno práve preto si odišla. Možno nebu chýbal taký anjel, akým si bola ty.

Bola si však taká mladá. Prečo si teda odišla tak skoro? Prečo Boh dopustil, aby v tomto temnom svete vyhaslo ďalšie svetlo? Prečo mladé dievča plné života skolila tá najväčšia sviňa? Prečo si nevybojovala svoj boj napriek všetkej sile, ktorú si mala, napriek úsmevu, ktorý ti do poslednej chvíle nezmizol z tváre, napriek nádeji, s ktorou si vstávala?

Obávam sa, že sa už viac neoplatí dúfať. Všetko sa otočí v zlé. Načo budeme obdivovať západ slnka, keď slnko aj tak raz zapadne a príde krutá noc? Načo máme obdivovať hviezdy, keď aj tie raz skončia v čiernej diere? Načo máme plnými dúškami vdychovať vzduch, keď i tak nás raz udusí? Niet nádeje a šance. V čo máme dúfať, keď nás čaká len bolesť a slzy? V čo máme veriť, keď zo sveta miznú posledné kvapky nádeje v lepšiu budúcnosť?

Tebe je už dobre, ale čo si bez teba počneme my? Nie je to fér. Nemala si ísť. Nemala si podľahnúť. Po takom dlhom boji, v ktorom si sa ukázala ako bojovník schopný preskákať mnohými prekážkami, si napokon podľahla a vryla sa nám do pamäti ako hrdina, ktorý padol. Statočný, večný, nesmrteľný hrdina.

A ja si ťa navždy zapamätám ako dievča s tým najkrajším úsmevom na svete.

[ » na začiatok « ]