Kapitola:
Pridaná: 7.7.2007, 21:22:57
Čítaná: 2847×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Will, Ailee
Stručný dej: Pre Will a Ailee začína nový školský rok. Avšak ešte predtým treba stihnúť lietadlo, stretnúť nádherného chlapca s tými najkrajšími očami a ... nezaujímať sa o zvláštne bolesti Willinej hlavy. Ak chcete vedieť, ako bude príbeh pokračovať a čo dvojicu v škole čaká, čítajte.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Z domu preč!!! 2 » Milé stretnutie 3 » Splnený sen 4 » Spolubývajúce 5 » Pri fontáne

Ráno si Will nespomenula ani na chlapca, ani na sen. Mysliac výlučne na učenie vstala a natiahla sa po telefón.

Znova začula na druhom konci svoj hlas. Zanechala mame odkaz, nech jej zavolá, keď sa vráti. Vstala z postele a pozrela von oknom.

Bol veľmi pekný a slnečný deň. S úsmevom sa obliekla do školskej uniformy. Obsahovala krátku modrú sukňu a bielu blúzku.

Will bola tá jej trocha dlhá, tak si ju musela zviazať.

Pozrela sa na seba do zrkadla a s pocitom spokojnosti vyšla z izby. Ailee nikde nebola, tak Will usúdila, že jej ešte stále v izbe.

V kuchyni našla sedieť Salie a to ´príjemne´ dievča. Will zapriala dobré ráno. Dostala sa jej opätovná odpoveď zo strany Salie no dievča len odvrklo.

„Čo je na ňom také dobré. Celú noc som ani oka nezažmúrila. A to nehovorím o tom, ako si sa v noci zakrádala po byte.“ Will na ňu pochmúrne zazerala.

Ako ju mohla zobudiť jej krátka návšteva v kuchyni.

„Prepáč. Nabudúce sa posnažím lietať,“ odvrkla nevrlo. Pozrelo na ňu zhnusením pohľadom a urazene vypochodovala von.

„Ako môže byť niekto tak odporný,“ zamrmlala.

„Volá sa Christie, ak ťa to zaujíma,“ ozvalo a od stola. Will pozrela na Salie.

„Aha... v pohode. Aspoň na ňu môžem vymyslieť pár šťavnatých prezývok.“

Salie sa rozosmiala na plné hrdlo. Vtom vošla Ailee a Salie si vzala tašku a s pozdravom odišla.

„Čo vám bolo také smiešne,“ opýtala sa. Will jej porozprával pri šálke kávy, čo sa stalo.

Potom si vzali svoje veci a opustili byt. Na internátnej chodbe bolo veľmi rušno. Sem a tam sa preháňali húfy dievčat. Spolu sa vybrali po chodbe k informáciám, ktoré boli v hlavnej chodbe, kde sa včera boli zapísať.

Pána zo včerajška sa opýtali, kde sa nachádza jedáleň. Vydali sa na určené miesto a vošli do obrovských sklenených dverí.

Jedáleň Will pripomínala Alvaniu no s tým rozdielom, že tu sa nenachádzali malé stolíky a toto bolo oveľa väčšie. Porozhliadala sa a na okraji zbadala sedieť Lea. Rýchlo sa k nemu pobrali a sadli si.

„Ahoj. Tak...čo keby si nám ukázal tie učebne?“ Opýtala sa priamo.

„Ahoj. Rozhodne vám ich ukážem, ale nie bez výdatných raňajok. Už som vám objednal hrianky s džemom a lievance,“ povedal najrýchlejšie, ako to len s plnými ústami šlo. Will chcela namietať, no jeho pohľad ju hneď umlčal. Na stôl sa im prinieslo kopec jedla a Will s Ailee do seba všetko len tak hádzali.

Po raňajkách sa vybrali spolu s Leom na prehliadku školy. Internáty sa nachádzali v ľavom krídle školy a učebne v pravom.

Najprv im Leo ukázal učebne Matematiky a Chémie. Potom Učebne Fyziky a Angličtiny. Ukázal im aj školskú redakciu a rádio. Nakoniec sa dostali k poslednej učebni.

Jej prvou hodinou mala byť Francúzština. Will ju priam neznášala. Nikdy ju dobre neovládala a bála sa aj ich profesora. Ešte ho ani nepoznala a už po Leovich slovách sa ho obávala.

Rozlúčila sa z Ailee, ona mala mať Angličtinu, a Leom a opatrne vošla. Trieda bola ešte prázdna a tak si Will vybrala miesto úplne vzadu. Nechcela byť novému profesorovi na očiach. Vybrala si knihy a netrpezlivo čakala.

Dvere sa otvorili a dnu vošlo dievča obklopené húfom chlapcov. Bola to Christie a práve sa vznešene na ňu pozrela.

„Ahoj Will. Ako ti to dnes pristane. Chlapci, toto je Will. Moja spolubývajúca,“ povedala s úškrnom.

Chlapci Will privítali a potom si posadali okolo Christie. Ona ešte stačila Will darovať jeden pohľad plný znechutenia a potom sa im venovala. Will to celkom nedokázala pochopiť. Už od včera vedela, že ona bude protivná a zákerná. No prečo toto znechutenie nad ňou verejne neprejavuje? Nechápala to a ani nechcela. Mala oveľa dôležitejšie problémy, ako nejakú hlupaňu.

Trieda sa pomaly zapĺňala a o malú chvíľku už bola plná. Ozvala sa melodický zvončeka a dnu sa vrútil pán profesor. Bol to malý a na prvý pohľad nevrlý chlap.

Will usúdila, že by potreboval ženu. Bolo jasné, že ju nemá. Bol to prvý deň v škole a on nemal vyžehlené sako ani kravatu a pôsobil, akoby celé noci nespal. Keď prehovoril hlas mal pevný a monotónne nudný.

„Volám sa profesor Alinston a po celý rok vás budem učiť, pre niekoho nudný no pre mňa melancholický jazyk, francúzštinu.“

Po tomto malom príhovore začal čítať nahlas všetky mená a dotyčný musel vstať. Hneď prvé meno bolo Aunstrová Will.

Will poslušne vstala a potom si sadla. Profesor si ju podozrievavo premeral. Jeho pohľad trval večne. Bol to pohľad úplného prekvapenia. Niekto vpredu zakašľal a on sa spamätal. Will si nevedela vysvetliť danú scénu.

Čo ho na mne tak zaujalo? Nikdy som ho nevidela. A on vyzerala, akoby ma poznal celé roky.

Keď dočítal zoznam, začal z výkladom učiva. Will ho vôbec nepočúvala. Priveľmi ju rozrušil jeho pohľad. Na konci hodiny si spratala veci a chcela okamžite vyhľadať Ailee, aby jej to mohla povedať. No vtom jej tú myšlienku pretrhol jeho hlas.

„Slečna Aunstrová. Mohol by som na chvíľku s vami hovoriť?“ Opýtal sa.

„Áno,“ povedala.

Nemala na výber. Možno sa vysvetlí ten jeho pohľad a ona sa nemusí pre to trápiť.

„Chcel som len povedať, že som poznal vášho otca,“ povedal. Will na neho podozrievavo pozerala.

Ako mohol profesor z tejto školy poznať jej otca. Veď pokiaľ vie, jej otec tu nikdy neštudoval. To by jej mama asi povedala.

„Aha. No ja som ho nikdy nepoznala. Zomrel, keď som mala dva. A odkiaľ ho poznáte pán profesor,“ opýtala sa zdvorilo. „

Poznal.,“ opravil ju „ja a váš otec sme kedysi chodili do školy.“

„Aha,“ odmlčala sa.

„Ja len že vyzeráte trocha...“ nevedela nájsť to správne slovo.

„Starší?“ Dopovedal za ňu. Will sa zapýrila.

„Nie nemusíš sa hanbiť. Mám len 35. Aj keď pripúšťam, vyzerám staršie.“ Usmial sa na ňu a dal jej pokyn k odchodu. Will rýchlo odišla. Nevedela, čo si má o profesorovi Alinstonovi myslieť.

Vôbec jej nepripadal tak, ako ho opísal Leo. Podľa všetkého bol oveľa príjemnejší. Pomaly sa približovala k dverám. Keď vyšla, skoro vrazila do Christie.

„Ha...náš učiteľov miláčik. Prvý deň v škole a už obľúbená. Čo si musela všetko spraviť, aby ťa prijal najhorší učiteľ milo. Volala sem tvoja mamička?“

Will nevedela pochopiť, ako môže byť niekto tak protivný.

„Čo máš vlastne za problém. Niečo som ti spravila?“ Christeie sa na ňu povýšenecky pozrela.

„Drž sa ďalej od Lea. Inak bude vojna.“ Povedala a elegantnou otočkou sa pobrala po dlhej chodbe k jedálni.

Neveriacu Will tam nechala stáť. Tak už Will vedela, prečo ju nemá rada. Ona na ňu žiarlila kvôli Leovi. Veď medzi nimi nič nie je a ona už robí cirkus. Pobavene sa pobrala na ďalšiu hodinu.

Dnes ich mala len tri.

Pondelok mala v rozvrhu najľahší. Pobrala sa na hodiny Angličtiny profesorky Storenovej a Dejepisu profesora Elinta. Z profesorky mala zmiešané pocity. Na jednej strane bola veľmi prísna a na druhej zasa veľmi vľúdna. Dejepisár jej bol ale istý. Bol to mladý profesor, ktorý rád vtipkovala a vedel pobaviť. Smolu mala ale v tom, že mala hodiny z Christie. Jej nenávistné pohľady jej už liezli na nervy. Po odpoludňajšom vyučovaní sa pobrala do jedálne na obed a potom sa vrátila do izby. Unavene si ľahla na gauč v prázdnom byte a onedlho zaspala.

Zobudila sa okolo piatej večer na klopanie. V kuchyni sa klebetilo v plnej paráde. Ailee sa zhovárala zo Salie a tak nepočula klopanie. Will sa pozviechala a otvorila.

Vo dverách stál Leo a pobavene pozeral na zničenú Will. Zahľadel sa na jej rozstrapatené vlasy a vyhlásil.

„Máš 5 minút na prípravu. Beriem ťa von k fontáne.“

„A to si rozhodol bezo mňa?“

„Nemal som na výber,“ usmial sa, „čakám dole. 5 minút.“

Will zabuchla dvere z úsmevom sa pozrela na Ailee, ktorá si ten rozhovor nemohla nechať ujsť a vošla do izby. Úprava jej trvala tak 10 minút a potom vyšla. Rozlúčila sa s nimi a vyšla von. Pri fontáne sedel Leo a netrpezlivo na ňu vyčkával.

„Táto škola bola postavená v roku 1984. najprv to bola škola umenia, ale neskôr z toho urobili normálnu strednú školu,“ začal okamžite ako si sadla.

„No! Dvakrát sa nedá povedať, že je to obyčajná škola. Veď predsa by tu pre nič za nič nechodili deti boháčov. Je to skvelá škola. Ale jej najväčším skvostom je táto fontána. Bola postavená skôr ako táto škola. Nikto nevie presne jej vek. Stojí tu odjakživa. Ešte skôr tu bola ona, ako keď tu postavili mesto. Je to vlastne stred tohto mesta. A naša škola ju kúpila od starostu v roku, keď sa začala stavať. Najprv ju chceli zbúrať, no nikomu sa to nepodarilo. A to je jej najväčšia záhada,“ povedal tajuplne.

„ Buldozéri, dynamit a ani iné prostriedky ju nemohli zničiť. A nik nevie prečo.“ Na chvíľku sa jej zazdal Leo akýsi nesvoj.

„Vraj tu pred niekoľkými mesiacmi akýsi študent videl vychádzať ľudí. No po preskúmaní mu nik neveril. A tak tu stojí dodnes.“ Dokončil túto historku Leo.

„A ty mu veríš?“ Opýtala sa Will.

Leo na ňu pozrel a prikývol. „Áno verím. Aj keď to bude znieť hlúpo, ja tomu verím.“

„Vôbec to neznie hlúpo. Ja si myslí, že niečo také je možné. Ja verím v také veci ako je ufo a podobne.“ Will sa tak zľakla Leovej reakcie, až skoro spadla z lavičky.

„Ale tu nejde o ufo. Toto boli naozaj ľudia. Vyšli z tej fontány a rozprávali po anglicky. Boli ako ja alebo ty. Nie tie zelené monštrá z hororov,“ povedal urazene.

Will sa ho naozaj zľakla a zdesene na neho hľadela. Bol to úplne iný Leo. Mal hrozivý výraz. Vyzeral dosť šialene.

„Prepáč, ak som sa ťa dotkla. Ale aj tak neviem, čo ťa tak vzalo. Veď to je jedno. Bolo to dávno a s nami to vôbec nesúvisí,“ povedala potichu , snažiac sa Lea upokojiť.

„Nebolo to tak dávno. Len pred rokom. A toho študenta považujú dodnes za blázna,“ rozkričal sa Leo. Will na neho hľadela z obavami.

Tak toto by si o Leovi nikdy nepomyslela. Pôsobil akýmsi pokojným dojmom. Nikdy by si nepomyslela, aj po takom krátkom priateľstve, že by ju mohol takto nemylo prekvapiť.

„Ten študent je stále tu. A ty ho poznáš. Nemám pravdu?“ Došlo po chvíli Will.

„Poznáš ho a možno ste aj priatelia. Ale ja si nemyslím, že ten človek je blázon. Povedala som, že tomu verím.“ Bránila sa Will.

„Ale určite si budeš myslieť, že je blázon. To ja som videl totiž tých ľudí. To mňa všetci považujú za blázna.“

Toto nebol už len zvýšený hlas. Kričal na plné hrdlo a zabáral sa pritom Will do jej očí. V tých jeho bolo číre šialenstvo a strach zároveň.

Okoloidúci ich z napätím pozorovali. Will mala z neho strach.

„Tak a teraz to vieš. Môžeš odísť a všetko to povedať Ailee. Túto novinku si istotne nenecháš pre seba. Veď kto by sa nepochválil, že pozná pravého blázna, ktorá bol aj na psychiatrii .“

Fľochol na publikum pohľad plný znechutenia a potom na Will a vpochodoval dnu do školy. Will sa na nič nezmohla. Len tam stála a neveriacky krútila hlavou. Zrak jej zastreli slzy a stekali jej po lícach.

Ako to. Čo sa to s ním stalo? Čo ho tak rozrušilo? Will si uvedomila, že pri nej stojí akýsi pán a drží ju za rameno. Pozrela sa na neho.

„Nie je vám nič?“ Opýtal sa. Will sa spamätala a v hlave sa snažila pochopiť jeho jednoduchú otázku. Jemne pokrútila hlavou.

„Viete, je to ťažký prípad. Občas sa u neho prejavia násilnícke sklony. Zvlášť od tej chvíle, čo uvidel tých ´ľudí´,“ povedal pobavene.

„Ktorým smerom utekal? Aby sme mu dali lieky.“ Will ukázala smerom k škole. Ruky sa jej neuveriteľne triasli, tak ich radšej vrátila späť.

„Vďaka. A ak by som vám mohol poradiť: Radšej sa od neho držte ďalej. Študuje tu len kvôli bohatému ockovi. No ten asi nepomyslel na bezpečnosť ostatných.“

Pohladil ju po hlave a šiel smerom, ktorý mu ukázala. Tá tam ešte chvíľu stála a potom si uvedomila ľudí a hurhaj okolo. Pretrela si oči a pomaly sa vracala k internátom. Bola už takmer pri dverách, keď sa jej do cesty postavila Christie.

Tvárila sa zmätene, no odhodlane povedať to, čo chcela.

„Vieš čo? Môžeš si toho pošahanca pokojne nechať. Ja o takých nestojím. A aj tak mi pripadal akýsi divný.“ Usmiala sa a zo súcitom ju pohladila po ruke.

Po Leovej čudesnej scéne si myslela, že ju už nič neprekvapí. Ale opak bol pravdou. Jej ochota súcitiť s ňou bola tak nereálna. Potom Christie nakráčala ku dverám a prekvapenú Will tam nechala stáť.

Nevedela, čo bolo horšie. To, že sa na ňu Leo tak vrhol, alebo jej reakcia na danú udalosť. Hoci si vravela, že ona a Christie nebudú mať nikdy normálny rozhovor, po tomto jej bolo ešte horšie.

Cítila sa podvedená. Nik ju nevaroval pred Leom a nik jej o ňom nepovedal viac. Trocha sa v duchu karhala, že jej nenapadlo o ňom zistiť nič viac. Veď ako s ním len tak ľahko mohla niekam ísť? Veď ho ani nepoznala. Vyčítavo sa pobrala domov. Ak sa to vlastne dá nazvať domovom.

Teraz si z celého srdca priala byť doma pri mame. Ona by jej určite poradila a vypočula. Tak jej nezostáva nič iné, len sa s tím všetkým zveriť Ailee. Keď vošla do bytu, ihneď sa k nej vrhla.

„Tak ako. A nevynechaj žiadne pikantnosti,“ vyhŕkla. Will sa nezmohla na slovo a tak si len ticho sadla na gauč a rozplakala sa.

„Čo sa stalo? Nedopadlo to dobre? Ak si niečo začal, tak nech si ma nepraje.“ Will len pokrútila hlavou.

„On,“ začal „ on je iný. Nie je normálny. Je to...šialenec.“ Ailee na ňu len nechápavo pozerala a prisadla si k nej.

„Čo s ním je? Ak sa o nič nepokúsil, tak potom neviem, čo je na ňom také príšerné, že by si mala pre neho plakať,“ povedala súcitne.

Will si pretrela oči. Mala pravdu. Nemá zmysel plakať kvôli niečomu takému. Radšej jej to všetko povie zo vzpriamenou hlavou.

Keď dokončila, Ailee sa hodila na gauč a povedala: „To čo spravil sa k nemu ani nehodí. Takto nebezpečného, som si ho nepredstavovala. Ale nesmie to na tebe nikto vidieť. Musíš chodiť sebavedomo. Inak sa s tebe stane terč všetkých klebiet. A to nie je pre nováčika práve výborný začiatok. A Lea si nevšímaj. Úplne ho ignoruj. A to isté platí aj o Christie. OK?“

Will pozrela na Aileenu usmiatu tvár a hneď sa cítila lepšie. Objala ju a s pocitom spokojnosti a priznala si, že aj zo strachom sa pobrala do spálne. Na dnes toho bolo priveľa. Spánok jej istotne prospeje.

Rozlúčila sa s Ailee a po ceste popriala dobrú noc aj okoloidúcej Salie. V izbe bolo horúco a tak otvorila okno dokorán. Prezliekla sa len do spodného prádla a vošla do teplej postele, ktorá teraz bola trocha studenšia vďaka maminmu vynálezu. Studenej dečke. Pri spomienke na mamu sa pozrela na záznamník a nečudovala sa, keď zbadala svietiť červený gombík. Stlačila ho pre vypočutie odkazu.

Ako inak bola to mama. ´Som rada, že sa ti tam páči. A som ešte radšej, keď viem, že si v poriadku. Ty aj Ailee. Ak toto počúvaš, budem už na ceste do Paríža. Premiéru filmu Krvavý diamant si nemôžem nechať ujsť. Ozvem sa ako náhle to bude možné. Pa. Ľúbym ťa.´

Will to už chcela zrušiť, keď zbadal, že má ešte jeden odkaz. Netušila od koho môže byť. Asi len mama niečo zabudla spomenúť v tom prvom. No nebola to mama. A ani nikto príjemný.

Ten hlas bol tak chladný a Will z neho naskakovala husia koža. A vôbec jej ten strach nezmiernil ani odkaz, ba naopak ju rozrušil ešte viac.

V odkaze stálo: „Nájdeš to, čo ti bolo určené. Nik tomu nezabráni, no daj si pozor. Mnohý sa usilujú o tvoju krv a srdce. Nikomu never a čakaj, kým nadíde ten správny čas. Nik zatiaľ nevie, kde si. A snaž sa byť nenápadná. Tvoj čas nadíde.´

Nevedela, čo si má myslieť. No inštinkt ju zdvihol z postele a ona okamžite zavrela okno. Teplo neteplo musí sa cítiť bezpečne. Pootvárala všetky skrine a prezrela ich. Nič. Opäť si ľahla a už dopredu vedela, že len tak ľahko nezaspí. No netrvalo dlho a oči sa jej pomaly zavreli. A spolu zo snom o jej mame a tých dvoch zaľúbencoch zaspala.

******

Ráno jej trvalo trochu dlhšie, kým si spomenula na včerajšie incidenty. No keď si spomenula, nálada jej klesla na bod mrazu. Nemotorne si obliekla uniformu a v kúpeľni pre zmenu netrávila pol hodiny a vybrala sa do kuchyne. Tam už ne ňu čakala šálka čerstvej kávy a chutný tvarohový koláčik.

Will sa usmiala na Ailee a sadla si.

„Myslela som, že sa ti do jedálne nebude chcieť ísť a tak som ti pripravila malé raňajky,“ povedala z úsmevom.

Will ju na znak vďaky tuho objala a pustila sa do jedla. Will práve behali po rozume rôzne myšlienky. Tou najväčšou bolo, či má povedať Ailee o tom odkaze. Po dlhej úvahe sa rozhodla pre zápornú myšlienku. Nebude ju otravovať.

Už jej pomohla vo veci s Leom a nechcela ju zaťažovať aj týmto. Koláčik bol chutný a káva osviežujúca. Vzali si veci a pobrali sa spolu z rozospatou Salie, ktorá sa k nim pridala uprostred raňajok, a vyšli v ústrety novému školskému dňu.

Will zistila, že jej prvá hodina bola Matika a mala ju spolu zo Salie. Tak sa vybrali k danej učebni a cestou sa rozlúčili s Ailee.

Will behali po rozume ešte čerstvé spomienky na oboznámenie zo školu, ktorú absolvovala z Leom. Stále tomu nemohla uveriť. Stále na to musela myslieť. A keď sa jej Salie niečo opýtala, len ledabolo prikyvovala.

Nato si hneď spomenula na odkaz na záznamníku a bolo jej ešte horšie.

Kto to bol? A čoho sa má obávať? Kto ju chce vidieť mŕtvu? A prečo? Veď nikomu neublížila. Najprv jej napadol Leo. Ale to nebol jeho hlas. A čo ak je ten zlý Leo? Ale to nie je možné. Ten hlas povedal, že o nej ešte nevedia. A čo ten hlúpi sen o jej matke?

Spletitosť týchto myšlienok jej roztrhol fakt, že sa nachádzajú pri učebni.

Salie asi presne vedela, kde sa nachádza, pretože Will netušila, kde kráča. Vošli teda dovnútra a Salie si zamyslene pískla.

Will si to tiež všimla. Na rozdiel od iných učební, v tejto sa namiesto lavice pre jedného, nachádzali lavice pre dvoch. A ešte k tomu, bola táto učebňa maličká a útulná. Nie ako ostatné, v ktorých už Will bola. Ešte aj ich kúpeľňa bola väčšia.

Namierili si to teda k tej poslednej najzašitejšej, presne ako bolo u Will zvykom. Trieda (ak sa to jej rozmermi mohla nazvať triedou) sa pomaly zapĺňala horou ich spolužiakov. Keď sa opäť ozval melodický zvonček (ani ten Will neprelomil vlnu myšlienok) do triedy vbehol udychčaný profesor.

Bol to starý a šedivejúci dedko. Will mu odhadovala tak 60-65 rokov. Pribehol ku katedre, rýchlo na ňu hodil veci a chaoticky napísal niečo na tabuľu.

Keď si udychčane sadol, žiaci mohli konečne prečítať odkaz na tabuli. Bolo tam napísané: Som profesor Nailitings a budem váš profesor matematiky.

Po tomto urýchlenom predstavení sa profesor postavil s kusom papiera v ruke.

„Ne mojich hodinách sa nikdy nevyrušuje. A to vďaka môjmu dlhoročnému osvedčenému triku. Žiaci budú sedieť podľa nasledovného zasadacieho poriadku,“ ukázal celej triede kus papiera „a nik sa nebude sťažovať.“

Následne začal čítať dvojicu mien a ukázal lavicu, v ktorej budú sedieť. Pri mene Lusetiová si Salie ticho povzdychla a pomaly sa niesla k prednej lavici, v ktorej mala sedieť vedľa akéhosi chalana menom Tobias Malkolm.

Will z napätím čakala na svoje meno. Keď zaznelo meno Aunstrová Will, Will vstala a zamierila k lavici v treťom rade. Mala sedieť z akýmsi Christopherom Enstrailom. Hodila sa na stoličku hľadiac von na pekný slnečný deň.

Jej spomienky rýchlo zaleteli k Leovi a jeho vyčíňaniu. To ako na ňu kričal a bláznivo sa na ňu díval. Ako tam potom stála sama, nevediac čo si počať. Tí ľudia okolo. Až teraz si uvedomila tu masu ľudí okolo jej a Lea, počas ich ´rozhovoru´. Ako tak nad tým rozmýšľala, čo to, že sa jej ľudia na nič nevypytujú a divne na ňu nezazerajú.

Možno je to tým, že si nič nevšíma a hlavou jej prúdi čoraz viac nových a nových myšlienok. V tom si k nej niekto prudko sadol a hodil knihy na lavicu. Will sa na dotyčného pozrela. Uvidela chalana v jej veku, s čiernymi vlasmi, hnedými očami, ktoré na ňu upieral a podával jej svoju ruku. Usmial sa na ňu a ona mu ju stisla. Bol tuhý a silný.

„Ahoj,“ povedal „som tvoj nový spolu sediaci. Volám sa...“

„Christopher,“ dokončila namiesto neho Will. On sa na ňu prekvapene pozrel, a jej došlo, že to kvôli tomu, odkiaľ pozná jeho meno. „Ach, počula som meno môjho suseda od učiteľa, keď čítal mená,“ vysypala zo seba.

„A ty si...,“ začal. „Oh. Ja som Will.“ Usmiala sa na neho a otočila sa smerom k profesorovi, ktorý sa ich snažil upútať zúfalým piskotom. Celá hodina bola úplne nudná a Will by prisahala, že na niekoľko minút určite zaspala.

Keď konečne zazvonilo, rozlúčila sa z Chrisom ( cez hodinu jej povedal, aby ho volala takto ) a spolu zo Salie sa teraz vybrali k učebni chémie.

Keď vošli do tejto učebne, v ústrety nim sa vybrala Christie. Na Willino prekvapenie ju tuho objala. Toto jej správanie jej už poriadne išlo na nervy. Odtisla ju od seba a nazúrene na ňu skríkla.

„Neviem čo máš za lubom, ale toto mi už prerástlo cez hlavu. Raz sa mi liskuješ, keď sme v nejakej spoločnosti chalanov a inokedy, keď sme sami tak urážaš mňa alebo mojich priateľov. Daj mi pokoj a rozhodni sa už konečne aká budeš.“

Vpochodovala dnu sadla sa ako obvykle dozadu a Salie za ňou len rýchlo behala, pretože jej rýchlemu kroku sa nedalo vyrovnať. Salie si sadla hneď vedľa a ustráchane hľadela na Will.

„Upokoj sa. To všetko čo sa ti stalo včera s Leom ťa úplne vyrovnalo. Nenič si nervy kvôli takýmto hlúpostiam.“

Salie sa na ňu milo pozrela a súcitne ju pohladila po ramene. Will sa jej už ani nepýtala, kde sa dozvedela o Leovi a nej. Vedela, že to vedia všetci. No na jej rade niečo je. Načo sa zapodievať takými hlúposťami. Na všetko zabudne a bude pokoj.

„Tak náš malý pidižmík sa našej slečne populárnej liskuje. Takéto veci. A že sa vôbec zahadzuje s takými úbožiakmi,“

Christie fľochla na Will povýšenecký pohľad plný odporu.

„Mojich priateľov nebudeš urážať.“ Will sa nahnevane postavila. Nosné dierky sa jej nebezpečne rozšírili, tak ako doma, keď sa pre niečo na matku naštvala.

„Tvojich priateľov sa ani nedotknem. Ale s mojou sestrou si budem hovoriť ako chcem, jasné?!“ Prešla okolo a sadla si dopredu.

Will sa pozrela na Salie a tá klopila zrak. „Prepáč mi to. Chcela som to povedať, ale bála som sa že so mnou nikdy neprehovoríte, keď toľko neznášate ju,“ ospravedlňujúc koktala.

„To nevadí. Nik nie je dokonalý. A to hlavne pokiaľ ide o jeho rodinu“ Salie naradostene vyskočila a tuho objala Will.

„Myslela som si, že popri mojej sestre tu o mňa nikto nezakopne.“

******

Na obede si veľmi nepochutnali. Na výber mali len fazuľovú polievku, ktorú ako zistili obe neznášajú a mäsovú guľku v paradajkovej omáčke.

Dali si to druhé, ale obe sa v tom len tak šprtali. Okolo jednej sa k nim pridala aj Ailee (mala úplne iný rozvrh hodín, ako oni dve) a porozprávala im o hodine matematiky, ktorú práve mala.

Sedela z akýmsi nádherným chalanom menom Danny Qinsamer. Dobre že si nedolámala jazyk pri jeho priezvisku. Obed si nedala(aj keď podľa nej je fazuľa úžasná), pretože sa ponáhľala na poobedňajšie vyučovanie. Will a Salie mali až do pol tretej voľno a tak sa vybrali na malú prechádzku okolo školských internátov.

Will zistila, že okolo je veľmi príjemný park a tak sa tam šli pozrieť. Von bolo neuveriteľne horúco a mnohý tam chodili do pol pása nahý, alebo v plavkách. Will si blúzku ako obvykle uviazala tak, že mala holé brucho. Salie na ňu len obdivne zazerala.

„Keď ti je horúco, tak si to sprav aj ty?“ Pobádala ju.

„Ale kdeže. Ja také brucho nikdy nebudem mať.“ Povedala celá zapýrená a hneď odvrátila pohľad.

Will len pokrútila hlavou, ale na to, aby jej odporovala bolo príliš horúco. Sadli si na lavičku a hľadeli na pláž, ktorú bolo odtiaľto prenádherne vidieť. Will mala po prvýkrát od dnešného rána úplne čistú myseľ.

„Džús?“ Ozval sa za nimi známy hlas. Will sa pomaly a zo strachom otočila. Keď vedľa seba zbadala Salien zhrozený pohľad, jej strach sa ešte zväčšil.

Stál tam Leo a podával jej džús zrejme z Alvanie. Rýchlo vstala a vyzvala Salie k odchodu. Pomaly sa vracali smerom do školy.

No Leo bol neodbytný. Chytil Will za plece a tá mu jeho ruku okamžite odohnala.

„Už nikdy sa ma nedotikaj. Jasné?“ Leo na ňu nechápavo zazeral.

Vo Will to pekne kypelo a teraz by bola schopná sa aj na neho vrhnúť.

„Len som sa ti chcel ospravedlniť za včerajšok trochou džúsu. Je z Alvanie. Vieš. Ten čo ti tak chutil. Zastavil som sa tam, keď ma konečne doktori pustili.“

„Ktovie prečo ťa tam tak dlho držali,“ povedala ´súcitne´. Zobrala Salie za ruku a smerom do školy skoro až šprintovala. Blčalo to v nej. Vedela, že sa tomuto stretnutiu nevyhne, ale dúfala, že to bude trochu neskôr.

O pol tretej sa dostavili na školské ihrisko oblečené v krátkych šortkách a krátkych tričkách. Mali mať telesnú výchovu. Will mala v sebe toľko nevyužitej energie až ju bola ochotná vyčerpať teraz hneď. Boli rozdelený do dvojíc. Will sa dostala do dvojici z Chrisom z matiky. Videl, že Will nie je do reči a tak sa jej len pozdravil kývnutím hlavou. Will sa pokúsila o úsmev, ale nebola schopná akokoľvek hýbať ústami. Tak mu tiež kývla hlavou. Mali si medzi sebou odbíjať, ako im povedala profesorka Cronvelová. Will sa zahľadela na loptu a s celej sily ju odbila.

„Prepáčte pani profesorka. Nebola som schopná odhadnúť svoje sily,“ ospravedlňovala sa Will profesorke, ktorej z celej sily vrazila loptu do hlavy. Profesorka len upokojujúco krútila hlavou. „Nič to nie je. Hodina sa skončila. Musím si ísť dať aspirín. Dovi žiaci.“

Všetci hľadeli za ňou a Will sa zatiaľ pomaly a nepočujne vytratila.

Zašila sa do akejsi nepoužívanej učebne. Po lícach je stekal prameň sĺz. Skrútila sa do klbka a hľadela si na nohy. Malo to byť najšťastnejšie obdobie jej života. A naopak to bolo to najhoršie. Leo, ten hlas v telefóne, Christie a tie jej neuveriteľne sny, ktoré vôbec nedávali zmysel. Necítila sa ako 16 ročné dievča, ale akoby mala 60. Všetka ta únava a starosti ju ťahali neuveriteľne prudko dole. Keby čo i len tušila aké to tu bude, nikdy by sem neprišla. Bola tu síce krátko, no už to tu z celej duše nenávidela.

[ » na začiatok « ]