Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Ron Weasley, Hermiona Grangerová
Stručný dej: Putovanie tria do Albánskych lesov, aby zničili ďalší Voldemortov horcrux. (nedokončené)
Blížil sa úsvit. Ako sa slnečné lúče dvíhali nad pláňou, odhalil sa tento bezútešný a nehostinný kraj. Všade navôkol, kam len ľudské oko dovidelo, čneli zo zeme kusy skál a miestami vytŕčali suché kýpte starých stromov, ktoré prehrali boj s okolitým prostredím. Bol by to len obyčajný drsný kus sveta, nebyť toho, že skaly, povaľujúce sa všade na okolí, pôsobili ako časti zničených hradieb a množstva budov. V pretrvávajúcom prítmí jednej obzvlášť veľkej časti hradby, ležali traja ľudia. Nehýbali sa, spali. Všade vládlo ticho, prerušované len svišťaním vetra v suchej tráve. Slnko postúpilo zasa o kus vyššie, až sa napokon prehuplo cez hradbu a osvietilo tvár jedného zo spiacich. Bola to mladá tvár chlapca a vyzerala tak pokojne. Až príliš pokojne v takomto kraji a v týchto časoch. No ani tváre jeho druhov neprezrádzali nič hrôzostrašné. Keď už slnko svietilo príliš jasne, chlapec sa pohol. Niekoľko krát sa pretočil, až to vzdal, a teda sa posadil. Na ostrom svetle sa odhalili jeho uhľovočierne vlasy, odstávajúce do všetkých strán. Zodvihol ruky k hlave a zaboril si ich do vlasov. Odhalila sa pri tom tenučká jazva na čele zvraštenom pri pohľade na slnkom zaliate nebo. Videl, že s vlasmi veľa neurobí, a tak sa načiahol po okuliare s guľatými sklíčkami. Hneď ako si ich nasadil, pomyslel si, že by lepšie urobil, ak by ich nechal ležať na zemi. Aspoň by nevidel proti čomu stoja. Otočil sa na svojich priateľov a videl, že im slnečné lúče nebránia v pokojnom spánku. Dievča s hustými hnedými vlasmi aj ryšavý chlapec, ktorému pehy pokrývali celú tvár až po konček jeho dlhého nosa, ležali vedľa seba zatočený v hrubých prikrývkach. Nechcel ich budiť, veď mali ešte čas, a tak sa rozhodol, že sa poobzerá po nejakom dreve. Chodil celkom sám medzi kusmi skál a občas zodvihol kus práchnivého dreva alebo starý konár. Všade to tu vyzeralo rovnako a nikde žiadna stopa, žiaden náznak kam by sa mala družina pobrať. Ak by ich tu niekto videl, pomyslel by si, že sa zbláznili. Celkom sami, na takomto mieste. No oni vedeli prečo sú tu a kam smerujú ich kroky. Keď už mal chlapec dostatočné množstvo dreva, pobral sa späť. Potešil sa keď zistil, že jeho spoločníci už nespia. Našiel ich sedieť pri batohoch, práve keď chystali jedlo na raňajky. Náhle Zapraskala vetvička pod nohou prichádzajúceho a hnedovlasé dievča otočilo hlavu tým istým smerom.
,,Á, dobré ráno Harry,“ usmiala sa. ,,Práve sme sa s Ronom zhovárali, či si zašiel ďaleko. Už sme sa chceli ísť po tebe pozrieť,“ pokračovala, ani nečakajúc na jeho odpoveď. ,,Nie, bol som len tu, neďaleko. Zbieral som drevo a prezeral si to tu. Je to hrozná pustatina,“ odpovedal jej Harry. Drevo položil na zem a prisadol si k nim. Mlčky rozložili oheň a začali si pripravovať raňajky.
,,Vieš Harry, kamoško, bavili sme sa s Hermionou aj o tom, kam sa máme vydať teraz. No, je to tu také... ako to len povedať... rovnaké. A my si nemôžeme byť celkom istý kadiaľ máme ísť. Ale počkaj, počkaj,“ pokračoval keď uvidel výraz na Harryho tvári. ,,Ja viem, že ty to vieš, ale...“ nedokončil vetu lebo mu to Harry nedovolil. ,,Áno, ja to viem aj keď neviem ako. No tiež som vám oznámil, že nedokážem presne povedať kam ideme a ani som vás nežiadal, aby ste išli so mnou.“ Nehovoril im to tónom rozhnevaného človeka, ale práve naopak. Jeho hlas bol mierny a pokojný. Ako hlas niekoho, kto sa už zmieril so svojim osudom. A tak pokračoval. ,,Áno, nežiadal som vás, no som veľmi rád, že ste predsa išli so mnou. Teraz si už uvedomujem, že sám by som sem nikdy neprišiel. A preto vás prosím, verte mi. Viem kam máme nakoniec prísť, a tiež tuším, že sme už blízko.“ Obaja, Ron aj Hermiona, sa na neho pozreli a ž sa k tejto téme viac nevracali.
Ďalej prebiehali raňajky vo veselej nálade. Priatelia sa smiali na spomienkach zo školy, ktoré si teraz rozprávali. Hermiona nakoniec prehlásila, že čokoľvek zábavné sa na Rokforte stalo, nič sa nevyrovná štvrtému ročníku. Ron aj Harry na ňu nechápavo hľadeli.
,,Neverím, že ste zabudli na jednu obzvlášť peknú a nervóznu fredku!?“ Oznámila im to s úsmevom od ucha k uchu. Tým dvom trvalo asi dvadsať sekúnd kým si spomenuli na štvrtý ročník, ako falošný Moody premenil Malfoya na bielu fredku. A tá potom lietala do vzduchu a späť na dlážku.
,,Niekedy mám pocit, akoby to bolo len nedávno a nie pred tromi rokmi,“ povedal Harry sklesnuto. ,,Ale no tak Harry, veď to, že sme tu, na najstrašnejšom mieste na svete a ideme do smrteľného nebezpečenstva, ešte neznamená, že sa už nikdy nevrátime späť,“ ozvala sa Hermiona. Harry na ňu neveriacky pozrel a videl, že sa šibalsky usmieva. ,,Teda, ty vieš ale človeka povzbudiť,“ usmial sa na ňu Ron. ,,Máš pravdu Ron, väčšinou by som niečo také čakal od teba, nie od Hermiony,“ zazubil sa Harry. Všetci traja sa pustili do upratovania zbytkov jedla, vecí a diek.
,,Čoskoro bude desať hodín,“ pripomenula Hermiona. ,,Ak chceme ešte dnes niekam prísť, mali by sme sa už dať na cestu.“ Pobádala ich, aby sa hýbali rýchlejšie. O chvíľu mali všetko zbalené a pobrali sa preč. Ron sa stále ponosoval, že musia ísť pešo ako obyčajný muklovia. ,,Ach, Ronald!“ Prešla Hermionu trpezlivosť. ,,Určite si aj ty musel pochopiť, že premiestniť sa nemôžeme, lebo nevieme kam. O metly sme žiaľ prišli, a ak nevieš postaviť kozub zo vzduchu a nemáš pri sebe hop-šup prášok, tak ťa prosím, buď už ticho!“ Povedala to takým tónom, že Ronovi ihneď očerveneli uši a už viac nevyslovil ani jednu sťažnosť. Teraz vlastne bol viac menej ticho. Harry si pomyslel, že sa asi obáva ďalšieho možného Hermioninho výbuchu zlosti. V duchu sa nad tým pousmial. Cestou toho veľa nenahovorili. Občas zastali aby sa napili a vtedy prehodili pár slov. No zväčša o smere cesty alebo stave okolitej krajiny. V neskoré poludnie prechádzali cez údolie, ktoré sa už menej podobalo na to hrozné miesto kde sa ráno prebudili. Bola tu tráva a dokonca tu rástlo aj zopár už napohľad prastarých stromov. V tieni jedného z nich zastali a usadili sa ku koreňom. Kmeň stromu bol toľkí, že by ho ani oni traja neobchytili. Ron vytiahol zo svojho batohu tri jablká a rozdal ich priateľom. Neboli hladný a ovocie ich príjemne osviežilo. Náhle sa Hermiona otočila na Harryho a so svojim typickým pohľadom sa ho spýtala. ,,Harry, premýšľal si už nad tým, čo urobíš keď ho nájdeš? Myslím teda, čo urobíš s tým horcruxom, s tou šálkou. A tiež by som rada už konečne vedela, prečo si si taký istý, že vieš kde ju Voldemort ukryl.“ Harry chvíľu nevravel nič. Akoby uvažoval čo odpovie. Napokon sa pozrel na Hermioninu a Ronovu zvedavú tvár, a tak teda začal s vysvetľovaním.
,,Skôr, ako niečo poviem, prosím vás, aby ste ma neprerušovali.“ Obaja prikývli, a tak pokračoval.
,,Pýtaš sa ma či som premýšľal čo urobím? Áno a nie len raz. Z toho, čo viem o Voldemortovi od Dumbledora, som si istý, že to bude nesmierne ťažké. Ale viem tiež, že aj Voldemort je alebo skôr vtedy bol iba človek. A ako človek robil chyby. Mnoho vecí podcenil. Netuším aké ochranné prostriedky si zvolil, ale verím, že spolu na to prídeme a určite niečo vymyslíme. Žiaľ, teraz vám k tejto veci viac povedať nemôžem, lebo ani sám neviem.“ Na chvíľku sa odmlčal, no potom opäť pokračoval.
,,Tvoja druhá otázka Hermiona bola, ako viem kde je šálka ukrytá. Voldemort si zjavne ukryl svoje horcruxy na miesta, ktoré preňho kedysi niečo znamenali alebo ešte stále znamenajú. Prsteň bol pravdaže v ruinách Marvolovho domu. Medailón v jaskyni, kde ako dieťa zaviedol tie dve siroty. Denník zveril Malfoyovi, svojmu možno najoddanejšiemu smrťožrútovi, čo sa ale neskôr ukázalo ako chyba. A toto všetko sú dôvody prečo si myslím, že aj šálka bude na jednom takomto mieste. Hneď ako ukradol šálku a medailón zmizol. Myslím, že práve pri tomto zmiznutí hľadal miesta, kde ukryje svoje horcruxy. Keďže medailón sa už našiel, práve toto druhé miesto bude úkrytom šálky.“ Opäť stíchol. Ako si vyberal fľašku s vodou, na osvieženie vyschnutých úst z toľkého hovorenia, Hermione to nedalo, a tak sa spýtala. ,,A to miesto, myslíš, že je to tam, kde sa zjavil Voldemort po svojom páde?“ Harry odložil vodu, pozrel na Rona, ktorí uprene počúval, a potom na Hermionu. Prikývol.
,,Áno, presne tam, Albánske lesy. Presné miesto či úkryt ti nepoviem, ale privedú nás ta stopy, ktoré zanechala mágia.“ To posledné vedel od Dumbledora. ,,Harry, nevyzerá to obzvlášť dobre,“ pousmial sa Ron, ,,ale kedy sme my traja mali pokojný rok?“ Hermiona sa zasmiala tiež. ,,Na Rokforte? Myslím, že zatiaľ nikdy.“ Do západu slnka zostávalo ešte pár hodín. Boli na cestách už veľmi dlho, tak sa ich odhad do veľkej mieri upresnil. Až na toľko, že by nepotrebovali ani hodinky. Ron sa ale zastával toho názoru, že cez husté búrkové mraky im orientácia podľa slnka nepomôže. Kráčali mlčky asi dve aj pol hodiny, keď sa ocitli pri päte nie príliš vysokého kopca. Pomysleli si, že ak prejdú na jeho druhú stranu, mohol by tam byť nejaký úkryt kde by prečkali noc. Pustili sa teda do stúpania. Harry napredoval rýchlejšie ako Ron a Hermiona. Bol pred nimi hodný kus a pomaly sa už blížil k vrcholu. Ron a Hermiona sa dychčiac teperili za ním a náhle si všimli, že Harry je už celkom hore. Nehybne stál na mieste a pohľad upieral na čosi, čo oni ešte nevideli. Konečne vyšli na vrch a zastali si vedľa neho. Harry zodvihol ruku k obzoru. ,,Konečne, sme tu. Albánske lesy,“ povedal.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...
Čarodejníci môžu cestovať cez kozuby pomocou hop-šup prášku.
Viete čo? Celé tie roky som obdivoval Freda a Georgea za to, že chodili do kuchyne kradnúť jedlo – ale veď to vlastne nie je ťažké. Škriatkovia nám ho dajú veľmi ochotne.
Ron Weasley HP4: Ohnivá čaša (kap. 21, str. 380)
Ocenenia:
Partneri:
Spriatelené stránky:
Grindelwaldove zločiny Slovensko 15. november 2018 UK / USA 16. november 2018