Poviedka:
Pridaná: 16.3.2015, 12:53:59
Čítaná: 2096×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Súťažiaci mali napísať list. Podmienka: komu je list určený, kto list písal.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » List č. 1 2 » List č. 2 3 » List č. 3 4 » List č. 4

Vážení Záškodníci!

Na začiatok by som Vám chcel všetkým pogratulovať k úspešnému zvládnutiu Vašich MLOK-ov, hlavne pánovi Námesačníkovi – skvelá práca. Pripájam aj gratulácie ostatných profesorov, ktorý sa z Vašich úspechov tešili možno ešte viac, ako vy sami – alebo to bolo z Vášho odchodu? Opýtam sa ich zajtra na večierku, ktorý organizujú profesor Flitwick a profesorka Sproutová na Vašu počesť.

Všetkým je jasné, že Vašu neprítomnosť značne pocíti po prázdninách celý rokfort, ako profesori, tak aj žiaci. Je to dávno, čo naša škola zažila žiakov podobných Vám – a určite ich tak skoro ani nezažije. Bolo mi veľkým potešením zobúdzať sa každé ráno a vidieť, že Rokfort stále stojí, napriek Vášmu odhodlaniu spraviť život na hrade o niečo zaujímavejším. Mal by som Vás informovať, že profesor Kettleburn sa úspešne zotavuje po poslednom „záhadnom“ úteku ohnivých krabov, oprava Hagridovho príbytku je v plnom prúde a jeho brada začína nadobúdať rovnakú veľkosť, akú mala pred incidentom (čo sa nedá povedať o ukazováku profesora Kettleburna – bude sa musieť naučiť pracovať so zvyšnými dvoma prstami). Takisto by som Vám mal oznámiť, že Záškodnícka mapa sa našla na internáte Bystrohlavu, pod posteľou slečny Hugewhoreovej – mali ste na ňu dávať väčší pozor, pán Tichošľap. Môžem Vás ubezpečiť, že bola úspešne skonfiškovaná a uložená v pracovni pána školníka. Musím povedať, že to je veľmi užitočná vecička. Takisto to vysvetľuje väčšinu Vašich potuliek a množstvo sladkostí z Medových Labiek na Vašej izbe, napriek prázdnym rukám, s ktorými ste sa vracali z výletov do Rokwillu. Skutočne, ohromila ma jej presnosť a účinnosť – málokto by vedel vyrobiť predmet podobnej moci a schopnosti, obzvlášť vo Vašom veku.

Mapa je však len jednou z veľa vecí, ktoré ma utvrdili v tom, že ste boli výnimočnými študentmi a vyrastú z Vás výnimoční čarodejníci – i keď tomu Vaše študijné výsledky nie vždy nasvedčovali. Nepoznám nikoho, komu by sa v pätnástich rokoch podarilo stať sa animágom. Samozrejme, pozorne som sledoval Váš postup, keby veci nabrali zlý smer. Mimochodom, pán Tichošlap, nabudúce, keď Vám po premene naďalej ostane chvost, neodporúčal by som Vám tesné džíny. Ale to je môj osobný názor.

Úprimne, bol som prekvapený, za aký rýchly čas ste to všetci zvládli. No čo ma udivuje ešte viac je dôvod, prečo ste to vlastne spravili. A teraz nehovorím o zízaní cez okno dievčenských spŕch v metlobalových šatniach, pán Paroháč, hovorím o pánovi Námesačníkovi. Viete, Vaše čarodejnícke schopnosti nie sú tým jediným, čo Vás robí výnimočným – je to sila Vášho priateľstva. Fakt, že ste pána Námesačníka prijali takého, aký je a spravili ste všetko preto, aby ste mu osud uľahčili, to Vás robí výnimočnými. Nikdy ste sa k nikomu z Vás nesprávali nadradene, nikdy ste nikoho nenechali za sebou, či to už bol pán Námesačník so svojim prekliatím, alebo pán Červochvost pri akademickom postupe. Dokonca ani arogancia pána Tichošľapa nikomu z Vás nerobila problém – asi ako jediným na celej škole. Možno sa teraz čudujete, prečo som Vás vtedy nezastavil, keď som o všetkom vedel. Pravdou je, že pán Námesačník skutočne potreboval niekoho, s kým by sa mu ľahšie prežívali jeho ťažké noci. A kto sa na to hodil lepšie, ako jeho traja najlepší priatelia?

Bolo veľmi zaujímavé sledovať Vás v priebehu rokov. Poviem Vám, moje obľúbené ročníky boli šiesty a siedmy. Trochu ste dospeli a začali brať ohľad na ostatných. No najlepšie na tom bolo, že sa nám konečne prestali strácať zlaté strely, za čo musím čiastočne poďakovať slečne Evansovej, ktorá pána Paroháča držala pri zemi - nezabudnite ju odo mňa pozdravovať. Profesor Slughorn ju veľmi často spomína. Samozrejme, občas spomenie aj Vás, ale väčšinou v kontexte obsahujúcom slová „naničhodní“, „problémy“, „konečne“ a „svätý pokoj“. Rovnako, ako Lily, aj Vy ste v ňom zanechali nejaké tie spomienky.

Nakoniec možno len dodám, že Vám všetkým želám veľa úspechov v živote a hlavne veľa smiechu, ako za starých školských čias. Pevne verím, že sa čoskoro uvidíme. A pamätajte, brány Rokfortu sú Vám stále otvorené. A vždy budú, nech sa stane čokoľvek.

S úctou,

Albus Percival Wulfric Brian Dumbledore

P.S.: Pán Potter, tento list som náhodou našla založený v jednej z kníh profesora Dumbledora. Predpokladám, že ho nikdy nemal šancu poslať - dôvod sa asi už nedozvieme. A keďže neostal ani jeden z pôvodných príjemcov, posielam Vám ho s nádejou, že bude aspoň malou útechou. A pamätajte, ako povedal pán profesor Dumbledore pred všetkými tými rokmi, aj pre Vás sú brány školy stále otvorené. Nikdy na to nezabudnite.

S pozdravom,

Minerva McGonnagallová

Priemer užívateľov: 17,79 / 20

Gramatika – obsah – téma – dojem – progres

Richio: 5 – 5 – 5 – 8; spolu 23

List od Dumbledora – čakal som niečo honosnejšie. Dumbledore má svojský humor, nemôžeme z neho za každých okolností urobiť „týpka“. Keď už Dumbledore humor použije, tak to stojí za to. Neverím, že by takto sršal humorom. V podstate – obsahovo to bolo oddychové, nemám sa tam dôvod nad čím zamýšľať. Lepšie členiť odseky odporúčam, skontrolovať si preklepy a čiarky. No ale a k P.S.: to ma dostalo! Bolo to vynikajúce, šokovalo ma to, dojalo, bolo to úplne skvelé. Síce neviem, prečo by si Dumbledore len tak napísal takýto list a neposlal ho za ešte dosť dlhú dobu, ktorú žil, no to sa nedozviem. Záver ale zlepšil celú úroveň poviedky.

Cuca: 9 – 9 – 10 – 10 – 8; spolu 46

Ja som ti to síce už písala, ale musím to napísať znova! Ty s tým tvojím štýlom písania, nech by si napísal čokoľvek, mne by sa to asi vždy páčilo (ale nepokúšaj!!! :D). Proste, ty píšeš vždy to, čo chcem čítať a píšeš to tak, ako to ja chcem čítať! Takže opakujem, že som šialene rada, že môžem byť tvojím mentorom! Ako vždy, aj teraz som bola trochu skeptická, keď si mi povedal, čo chceš písať. Asi preto, že som v tomto kole očakávala a chcela nejakú šialenú melodrámu a to by si presne mohol napísať ty. Ale ok, chcel si toto, tak som ťa teda nechala. A už ako som to čítala po prvýkrát, tak som vedela, že som spravila dobre. Je to veľmi príjemné, jednoduché, milé a vtipné. Dumbledore je taký, ako má Dumbledore byť, všetky veci, ktoré si tam napísal, sa mohli pokojne stať! Páči sa mi tá myšlienka, to, že o všetkom vedel, to, že na nich vlastne tajne dozeral a aj to, ako si opísal silu ich priateľstva... Bolo to veľmi pekné... A čo ma potešilo najviac, že si si vzal moje slová k srdcu a aspoň trochu z toho melodrámu spravil. Ten koniec, ten záver. Ja musím povedať, že mne to vohnalo slzy do očí. Aj keď viem o jednom porotcovi, ktorého to vážne že rozplakalo (a Richio to nebol :D). Viktor, ešte raz, klobúk dole. Aj nápad, aj spracovanie, aj emócie, všetko tam bolo. Každé kolo napíšeš niečo skvelé a vždy kolo na to je to lepšie a lepšie. A ja verím, že takto ti to pôjde až do finále! Ďakujem za pekné čítanie a držím palce!

Kira: 4 – 10 – 10 – 10; 34

Najprv si ma tak milo pobavil. Meno istej slečny sa ti veľmi vydarilo. Úplne som si vedel predstaviť Dumbledora, ako im toto celé píše (kam sa ten starý muž musel pozerať, keď si všimol ešte aj chvost v tesných nohaviciach mladého pána Blacka? Niektoré veci by mali radšej zostať nevypovedané, eh). A na konci sa mi začali potiť oči. Priznám sa, že v tomto som bol trochu subjektívny, ten záver ma vážne zasiahol a dojal, keďže na Záškodníkov som obzvlášť citlivý. Neviem, čo to do mňa vošlo. Asi to bude tým prvým jarným dňom, chápeš, alergie, slzavé a opuchnuté oči, voda z nosa a tak...

Škoda gramatiky, no ešte že tvoj príbeh bol tak dobrý, že tie chyby zatienil a na kvalitnom obsahu nič neubrali.

(Nájdi si synonymá na slovo výnimočný).

Ktorí, nominatív plurálu.

Čiarky aj na miestach, kde nie sú vôbec potrebné.

Názvy s veľkými písmenami!

Rokville, nie Rokwille.

Preklepy.

Svojím v jednotnom čísle, svojim v množnom.

Body celkom: 120,79

Poradie: 1.

[ » na začiatok « ]