Poviedka:
Pridaná: 6.4.2014, 11:01:52
Čítaná: 3304×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Súťažiaci si volili ponúknuté postavy podľa poradia z minulého kola, úlohou bolo napísať príbeh postavy v JA rozprávaní denníkovou formou.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Aliyz - Gellert Grindelwald 2 » Jin - Umrnčaná Myrtla 3 » Bash - Andromeda Tonksová 4 » Marrko Riccoli - Rodolphus Lestrange 5 » ŠPECIÁLNA ÚLOHA

Podnadpis: 22. 7. 1971 podľa nového denníka

Dnešok stál za veľké ty-vieš-čo... nič viac, než samé šoky a prekvapenia. Negatívne, pozitívne, zase negatívne a takto by som mohol pokračovať ešte aspoň tisíc strán. Vlastne nemohol... toľko strán tento poondený denník predsa nemá.

Prvý šok prišiel, keď mi dnes ráno našla mama môj starý denník. Nevadí, aspoň poslúžil na zabavenie celej rodiny, kým ho nehodila do krbu. Takže nové podmienky pre zvýšenie osobnej bezpečnosti: žiadne poznámky o ženách, mukloch, nečistokrvných, McGonagallovej, jednorožcoch a samozrejme mojej matke. Aj keď pri tom poslednom sa otec trochu chechtal.

Ďalšie prekvapenie prišlo pri raňajkách, keď mi rodičia so všetkou pompou oznámili, že dnes večer si vyberiem svoju budúcu manželku. Však prečo nie, to sa v normálnych rodinách stáva bežne, nie? Sadneš si za stôl, naložíš si cereálie s mliekom a potom ti to oznámia štýlom, akoby si vyhral prvú cenu. Následne sa všetci len čudujú, prečo je celý stôl zababraný od cereálií.

Musím povedať, že pani Blacková je veľmi milá žena. Zhruba ako moja mama. Keď sa pri dverách objali, mal som nedefinovateľný pocit, akoby sa svet prestal otáčať, akoby splynuli do jedného obrieho kolosa. Tento kolos ma odprevadil na popravisko... eech teda do salónika, kde sedeli dcéry pani Blackovej. Moja poznámka – WOW – uznávam, nebola celkom na mieste. Rada do budúcnosti – rozhodne to netreba hovoriť nahlas. Na druhej strane, prišiel som si vybrať svoju nastávajúcu a to rozhodne nie je zvláštne, to je predsa normálne.

Andromeda Blacková, hoci krásna, žiaľ nepripadá v úvahu, keďže mama sa k nej správala až neskutočne milo. Aby som uviedol veci na pravú mieru, ak sa nejaký Lestrange správa k niekomu milo, značí to, že dotyčného človeka neznáša.

Okej, myslím, že ani Narcissa sa mojou manželkou nestane. Nepáčia sa mi niektoré jej názory a taktiež myslím, že krása sa mierne preceňuje. Každopádne, veľmi ma mrzí, že mojím pričinením skončila s hlavou v trollovej nohe, ktorá dovtedy slúžila iba na odkladanie dáždnikov.

Nie žeby som nepoznal Bellatrix už skôr, ale vidieť ju v normálnych šatách, to je niečo nezvyčajné. V škole rozhodne nepôsobila tak nádherne. Čo sa týka osobnosti, tam sa samozrejme nič nezmenilo. Jej jemne arogantný výraz by na každej tvári vyznel odporne, no v mojich očiach Belle iba pridával na kráse. K dokonalosti jej rozhodne nič nechýbalo. Dokonca jej ani nevadilo, keď som na ňu prevrhol celú karafu červeného vína. Vlastne mal som nejasný pocit, že jej by nevadilo absolútne nič. Navyše matka ju neznáša a to je rozhodne dobrý signál. Už som vysvetľoval, prečo.

No nič, moja matka si môže gratulovať, toto je pravdepodobne prvý raz, čo ju na sto percent poslúchnem. Takže Bella bude jedného dňa mojou manželkou.

Keď tak nad tým teraz premýšľam, možno to nakoniec nebol až tak zlý deň.

HODNOTENIE: gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem

Richio: 3 – 4 – 5 – 5 – 5 – 4; spolu 26

Ako jediný si zvolil formu jedného dňa a vydarilo sa ti to. Opis bol dynamický, nebolo toho veľa, bolo to primerané. Asi by som trochu ubral z toho hovoreného štýlu, predsa len, sedemdesiate roky v čarodejníckom svete... Nejaké tie čiarky ti chýbali, štylistika bola v poriadku. Nie je to tvoje najlepšie dielo, ale páčilo sa aj tak.

Cuca: 5 – 5 – 5 – 5 – 5 – 5; spolu 30

„K dokonalosti jej rozhodne nič nechýbalo.“ – a rovnaký pocit mám aj o Tvojej poviedke. Bolo to fakt veľmi vtipné a pritom úplne možné... Viem si dokonale predstaviť mladého Rodolphusa, ako sa takto správa. Možno bol na môj vkus trochu nešikovný, ale... nuž, bol nervózny. Tie poznámky na začiatok, tie „bezpečnostné poznámky“... No jednoducho super. Asi to bude aj tým, že Rodolphusa úplne milujem a veľmi som sa bála, že poviedka o ňom dopadne zle... no je nad všetky moje očakávania! Ďakujem za super čítanie! :) A ak sa nepletiem, je to prvá poviedka, čo má u mňa plný počet bodov v tomto Poviedkarovi. :) To hovorí za všetko. :)

Kira: 4 – 5 – 5 – 5 – 5 – 5; spolu 29

K tejto postave mám veľmi zvláštny a blízky vzťah. A celkom som sa bál, ako to s Roddym v tomto kole dopadne... No musím povedať, že si ma príjemne prekvapil/a! Isteže, nemyslím si, že by Rodolphus písal takto, ale to je môj subjektívny názor, takže sa od toho musím odosobniť. Síce išlo len o jeden zápis z denníka, myslím, že to úplne bohate stačilo. Malo to vtip, malo to život, bolo to originálne a pre mňa je to najlepšia poviedka tohto kola. Som maximálne spokojný. :D

Chýbali čiarky.

Micho: 5 – 4 – 4 – 4 – 5 – 4; spolu 26

Hoci poviedka má atribúty zadania, nemohol som sa celkom ubrániť pocitu, že podrobné rozpracovanie len jedného samostatného dňa môže evokovať určité obídenie očakávanej formálnej štruktúry denníka. Každopádne, páčil sa mi zvrat v rozmýšľaný hlavnej postavy, ako aj jej obsahové poňatie ako typického chalana so všetkými prejavmi (ne)vôle.

Pútnička Melanie: 5 – 5 – 5 – 5 – 5 – 5; spolu 30

Podľa mňa – najlepšia poviedka tohto kola. Veľké plus je aj to, že je to vtipná poviedka. Presne nejako takto si predstavujem, že si píšu čarodejníci chlapci denník, ak nejaký majú. Celé sa mi to páčilo, tak ako to bolo napísané. Možno by som vytkla, že je tam len jeden deň rozpísaný, ale keďže je to nový denník, pretože starý bol objavený, dá sa to pochopiť.

Bez chýb, zadanie a rozsah dodržaný.

Výborná práca. :)

Poradie: 1.

[ » na začiatok « ]