Poviedka:
Pridaná: 12.2.2014, 23:14:23
Čítaná: 4583×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Typ: Fiction
Postavy: Senri, Mei

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Nie je to nič moc, nepíšem tak úžasne ako niektorí, ale dúfam, že sa Vám to bude páčiť. Prajem pekné čítanie.

Bol júlový deň a Mei čakala na nástupišti. Mala oblečené dlhé biele šaty stiahnuté bielou stuhou pod prsiami. Gaštanovohnedé vlasy jej viali okolo pliec.

Obzerala sa po ľuďoch, no Senriho nevidela. Hľadala tú úžasnú postavu s krásnymi vlasmi, ale nie a nie ju nájsť.

Zrazu ju niekto objal zozadu. Mei zjojkla a začala sa brániť, ale akonáhle zacítila tú známu, krásnu vôňu nechala sa objímať. Bol to on a prišiel po ňu. Mohli byť spolu. Opäť na pár dní ako vždy.

Otočila sa a pozrela sa do jeho krásnych modrých očí. Vychutnala si ten pohľad. Usmievala sa, keď ho videla usmievať sa. Objali sa.

„Ahoj,“ pozdravila ho konečne.

„Ahoj anjelik môj,“ pozdravil ju aj on. Vtisol jej na pery jemný bozk, ktorý mu opätovala.

„Tak veľmi si mi chýbal!“ zašepkala Mei. Znovu ju objal a tentokrát ju držal pevne, nepúšťal ju. Stiekla jej po tvári slza. Vedela, že sa budú musieť čoskoro rozlúčiť. A to nechcela. Dobre vedela, čo bude potom.

Chytil Mei za ruku a pobozkal jej ju.

„Poď,“ povedal jej. Ona ako ovečka šla za ním. Netušila, čo Senri plánuje. Len sa ním nechala viesť.

Prešli spolu hodný kus cesty, no stále neboli na mieste. Nechali za sebou celé mesto, všetky rušné ulice, hlúpych ľudí, klebetné tety a závistlivé pohľady ostatných.

„Senri, kam ma to vedieš?“ spýtala sa po chvíli Mei so smiechom v hlase.

„Pst, počkaj a uvidíš. Určite sa ti to bude páčiť,“ povedal a pobozkal ju.

Mei sa usmievala od ucha k uchu. Predstavovala si, aké má pre ňu prekvapenie. Cítila, že to bude niečo krásne a výnimočné.

„Poď, už to nie je ďaleko,“ povedal Senri a rozutekal sa stále držiac Mei za ruku. Ona sa rozbehla s ním. Nestačila jeho kroku, ale bežala čo najrýchlejšie. Bežali popri ceste, keď zrazu Senri prudko zabočil do ľava. Bežali cez les.

Potom to Mei uvidela. Senri ju zaviedol na lúku, ktorá bola za lesom. Na lúku, kde rozkvitali fialky, sedmokrásky a iné kvety. Od úžasu zabudla zatvoriť ústa. Chytila ho za ruku a začala ťahať. Rozbehli sa po lúke spolu.

Ako spolu bažali, Senri ju predbehol, chytil ju do náruče a začal sa s ňou krútiť. Smiali sa spolu. Obaja boli šťastní. Patrilo to k najkrajším chíľam v ich spoločnom živote.

Senri sa s ňou prestal krútiť a jemne ju zložil do trávy. Ľahol si vedľa nej a chytil ju za ruku. Mei mu ju stisla ako najviac vedela.

„Láska?“ zašepkala.

„Áno, drobček môj?“

„Cítim sa pri tebe ako človek. Cítim sa pri tebe živá. S tebou som šťastná, pretože viem, že si šťasntý aj ty. Veľmi ťa milujem! Ďakujem ti za to všetko, čo pre mňa robíš a za to, že si!“ šepkala. Po lícach jej stekali slzy šťastia.

Senri sa pritisol k nej bližšie a nahol sa nad ňu. Začal ju bozkáva na krku, tak ako to má rada. A postupoval vyššie k perám. Bozkával ju. Ona si to užívala. Do tváre jej pomaly vstupovala červeň. Bola šťastná, pretože sa cítila ako človek, pretože boli spolu.

„Som tu. Pre teba a nikdy ťa neopustím. Budeme spolu navždy a ešte ďalej anjelik môj. Milujem ťa! Som šťastný, že si šťastná. A tiež som rád, že sa ti to tu páči,“ pošepol jej.

Mei sa posadila a rozhliadla sa okolo hovoriac: „Áno, je to tu nádherné. Nikdy pred tým si ma sem nevzal. Prečo?“

Senri sa uškrnul a povedal: „Šetril som si to na niečo, čo som chcel spraviť už dávno. Niečo čo som plánoval s tebou.“

„A to je čo?“ spýtala sa prekvapená Mei.

Senri sa zapýril a vytiahol niečo z vrecka. Roztvoril dlaň a spýtal sa: „Staneš sa mojou kráľovnou, princezná moja?“ V dlani mal skrytý krásny strieborný prsteň.

Mei sa rozplakala od šťastia a povedala: „Stanem sa tvojou kráľovnou navždy a ešte ďalej.“

[ » na začiatok « ]