Kapitola:
Pridaná: 24.12.2012, 13:07:38
Čítaná: 5660×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Casion Angelová
Stručný dej: Casion trávi svoje posledné Vianoce na Rokforte, pretože je siedmačka a chce si ich vychutnať. Profesor elixírov a vedúci Slizolinu má však iné úmysly a udelí jej trest. Aký však bude? P.S. p´Poviedka nie je práve kapitolovám má len pár častí.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Posledné Vianoce... 2 » Prekvapenie menom Snape 3 » Čaro Vianoc

,,Nie, nie, ja už nechcem piť..."

Nemala som tušenie koľko je hodín, no vedela som, že je neskorá noc. Už pred niekoľkými hodinami sme sa z učebne presunuli do Severusovej obývačky, kde sme obaja sedeli na sedačke pred krbom.

,,Ale no tak, ešte jeden pohárik," mávol Severus rukou nad mojou pripomienkou a vtisol mi do ruky pohár s whisky.

,,No dobre, ale posledný." Zachichocem sa a obaja sa napijeme. Oči mi už klipkajú a hlava od únavy padá, ale aj tak sa cítim príjemne. Od všetkého alkoholu mi je poriadne teplo, neustále sa uškŕňam ako blázon.

,,Pekne si ma opil," poviem Severusovým smerom a on sa potichu zasmeje, na čo som si dnes večer už zvykla a brala som to ako samozrejmosť.

,,Ja? Strčil som ti snáď niečo do úst?" ,,Nie, nanešťastie," poznamenám a až po chvíli mi došlo aký dvojzmysel to je a nahlas som sa rozosmiala.

,,Nanešťastie?" nadvihol obočie a ja som sa rozosmiala ešte viac, až som takmer nemohla dýchať.

,,Chceš tým niečo naznačiť?" ,,Samozrejme..."

Konečne sa mi podarilo prestať smiať a tak som si chrbtom ruky zotrela slzy.

,,Tak to treba napraviť," zašepkal mi do ucha a keď som k nemu vzhliadla, pobozkal ma. Pritlačil svoje ústa na moje, rukou ma objal okolo ramien a na som inštinktívne zatvorila oči.

O chvíľu som mierne pootvorila pery a on ma začal láskať jazykom. Bolo to skutočne príjemné, i keď nejaké tichý hlások ďaleko v mojej hlave mi šepkal, že sa práve bozkávam so svojim profesorom, ktorého som ešte dodnes nenávidela z celej duše.

,,Toto musí byť rozhodne čaro Vianoc," poznamenám, keď sa od seba mierne odiahneme a on presunie svoje pery na môj krk.

,,Nepochybne..."

Ešte chvíľu sme sa bozkávali a hoci ma jeho bozky rozpaľovali, cítila som ako mi duní v hlave a o chvíľu mi hlava odkväcla na jeho rameno.

Čo narobím, takáto opitá by som si to aj tak neužila...

...

,,Veselé Vianoce!" zaželá nám Dumbledore po svojom prejave a my sa pustíme do Štedrovečernej večere. Všetci, ktorí sme ostali na Rokforte cez vianočné prázdniny, sedíme za jedným stolom vo Veľkej sieni.

Šťastie, že si mal ten elixír proti boleniu hlavy. Pomyslím si a zachytím Severusom úškrn. Sedí presne oproti mne, aká náhoda.

Hoci neviem posielať svoje myšlienky alebo čítať tie jeho, neviem si uzatvárať myseľ a preto on môže čítať to čo si ja myslím.

,,Slečna Angelová, všetko v poriadku? Ste trochu bledá." opýta sa ma Dumbledore na čo sa veselo zasmejem a mávnem nad tým rukou.

Toto sú najlepšie Vianoce! Ten siedmy, posledný ročník za to vážne stojí! Čaro Vianoc je nezameniteľné.

[ » na začiatok « ]