Kapitola:
Pridaná: 29.10.2012, 15:52:49
Čítaná: 3038×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Andrea, Sofia, Andrein otec a iné.
Stručný dej: Andrea je 17 ročná tínedžerka, ktorá sa rozhodla ísť študovať na rok do Francúzska... Andrea je zvyknutá na štandardné podmienky žitia, a preto bude pre ňu veľmi ťažké sa adaptovať v novej francúzskej rodine.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Zbytočné stresy 2 » Letím, letíš, letíme 3 » Myšlienky 4 » Školské prekvapenie 5 » Nádych, výdych 6 » Dnes bude asi naozaj Halloween

Andrea mala čo robiť, aby sa spamätala z prvého školského dňa. Hneď ako prišla s Pierrettou domov, zhodila zo seba uniformu a obliekla si niečo pohodlnejšie. Vysmiaty Thibault sa hneď začal vypytovať Andrei, ako bolo v škole. Andrea len bez slova zdvihla palec hore, že dobre. Ale to len preto, aby nemusela čeliť ďalším hlúpym otázkam od Thibaulta. Ako asi tak môže byť v škole, ty mamrd. Bodaj by si smrtka o tvoj pupok kosu šmirgľovala. Kretén s IQ izbovej teploty. Čo sa tak smeje? Bože, veď tie zuby vyzerajú ako nárazníky. Fuj!

Antoinetta sa zatiaľ hádala s Christine, pretože sa jej nepáčilo, že spravila croissanty s vanilkovou náplňou a nie čokoládovou. Tupé decko. Ale, aspoň bol od nej nachvíľu pokoj. Stále len doliezala a vypytovala sa na každú sprostosť. Andrea sa zavrela do izby, zapla netbook a prihlásila sa na skype kde opäť nikto nebol on-line. Začala v nej kypieť zlosť, pretože bola jednak odtrhnutá od civilizácie a dvojak bola zavretá s týmito nekultúrnymi vizigotmi. Ale musela sa s tým zmieriť, pretože ju čakalo ešte deväť mesiacov vo Francúzsku. Momentálne je to hrozná predstava.

Nikdy tu nie sú keď ich človek potrebuje. Už to vidím. Nezostane mi tu nič iné, len zo seba robiť bifľošku a hrať sa so švihnutou Antoinettou šachy. Ach, to som dopadla. Ale stále dúfam, že sa prebudím z tejto nočnej mory a budem sa tváriť, že nič z tohto sa nestalo. Radšej by som počúvala moju neustále poučujúcu matku a neboli by mi cudzie ani sarkastické poznámky od môjho fotríka. Takto som si to ale naozaj nepredstavovala.

Z myšlienok ju vytrhla až Pierretta, ktorá sa prirútila aj s niekoľkými croissantmi na tanieri.

„Priniesla jesť. Bola pozorná, ono priťahovať teplo.“ Položila tanier ku Andrei, ktorú išlo z jej slovenčiny potrhať od smiechu. „nesmiala sa, ja nemohla za to, že...“ Že si degenerovaná. „že nevedela dobrá po vašom reč!“ Nerozumiem reči tvojho kmeňa. Pomyslela si Andrea a začala sa ešte viac smiať, ale keď videla, že Pierrette sa začala kriviť huba do revu, tak sa nasilu prestala smiať. Pierretta bola veľmi citlivá. Bože, nečuč tak na mňa ako pes keď si žobre žrádlo. Normálne by som jej hodila do klobúka mincu, keby som ju nepoznala.

„Dobre, prepáč.“ Povedala Andrea napokon, no nemyslela to úprimne. Povedala to skôr ako Greg House. Sucho a bez emócii. Radšej si vzala croissant a zahryzla sa do neho. Bol tvrdý a nechutný. Do riti! Čo sa dá posrať na obyčajnom croissante?! Nedá sa to žrať! Môj žalúdok mi za chvíľu podá výpoveď. A črevá, tie sa už vzdali po tej hnusnej cibuľovej polievke. Taký šok asi nečakali. Už viem, prečo sú obidve také vyziabnuté. Radšej budú hladovať, než aby jedli jej hnusnú žranicu.

„Chutila?“ Spýtala sa po chvíli Pierretta a posadila sa na svoju posteľ.

Viem, že sa pýtaš len zo zdvorilosti, ale pochop, dievča, že to sa N-E-D-Á žrať! To by som ani psovi nedala. No, len v tom prípade, keby som ho chcela otráviť.

„Je to jedlé.“ Odpovedala Andrea sucho a bála sa zahryznúť druhýkrát, pretože mala strach, že si vyláme na tom zuby. Ale, keďže nechcela zostať hladná, tak zjedla aspoň ten jeden croissant a dúfala, že ju za to žalúdok nepošle do kelu. Skoro jej však zabehlo, keď sa z jej netbooku ozval zvuk signalizujúci príchod správy na skype. Bola to jej najlepšia kamarátka Saša.

„Ahoj, tatarka! Tak ako sa máš? V akom dome bývaš? Pochváľ sa!“

„Keď ti to napíšem, tak mi to nebudeš veriť. Je to tu jednoducho otrasné! Bývam s takými idiotskými barbarmi mimo mesta, kdesi v riti od civilizácie a ešte k tomu majú dve dcéry, ktoré sú úplne potrafené. Tá mladšia sa len vtiera a tá staršia to nemá v gebuli v poriadku. A prečo si nebola tak dlho on-line?! Kde si trčala?!“ Písala Andrea horlivo, až sa jej kúrilo z rúk.

„Amen. A bola som vonku s kamošmi.“ Odpísala jej Saša a k tomu pridala xyz smajlíkov.

„Len sa smej ty trapka! By si sa zbadala, keby si musela nosiť uniformu a učiť sa pomaly už v prvý školský deň! Som zvedavá, či by si vydržala sedieť od siedmej do piatej v škole! A nemusíš žrať nič tak odporné ako ja.“

„Fíha, tak to je naozaj hrozné... Nezávidím. Ja som bola doma už o štvrť na desať. A to sú nejaké socky? Veď dnes už každý býva v meste a na vidieku bývajú už len zaostalí a negramotní ľudia.“

„Nedá sa povedať, že by boli až také socky, ale nie sú ani bohatí. Skôr sú len trafení. Všetci do jedného.“ Zrazu sa ozval z chodby krik. Bola to Christine. Jačala ako zmyslov zbavená. „vydrž chvíľku.“ Dopísala ešte Andrea a vybehla z izby von.

„Ale to tu už nebudem, bola som tu len na chvíľu. No nič, tak ahoj, popíšeme neskôr a vydrž to.“ Napísala Saša Andrei a odhlásila sa. Andrea si to však nestihla prečítať, pretože už fičala za krikom. Keď zbadala Christine a Antoinettu, naskytol sa jej hrozný pohľad.

O pár sekúnd neskôr pribehla aj Pierretta, ktorá zostala tiež obarene stáť. Antoinetta bola už na mieste, ale dá sa povedať, že bola duchom neprítomná.

„No do riti! Čo sa to stalo?!“ Zhrozila sa Andrea pri pohľade na Thibaulta.

[ » na začiatok « ]