Kapitola:
Pridaná: 24.2.2012, 20:10:17
Čítaná: 1561×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Aneleh,...
Stručný dej: Aneleh sa už od prvého dňa na Rokforte priatelí s Krvavým Barónom. Teraz sa jej však predstaví nový duch- Sivá dáma. Aneleh sa od nej dozvedá nielen o svojej minulosti ale aj o minulosti svojej rodiny...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Piaty rok 2 » Helenin príbeh 3 » Keď sa všetko komplikuje... 4 » Dohoda 5 » Zakázané ovocie 6 » Spovedník 7 » Na Astronomickej veži 8 » Ďalšie komplikácie 9 » Tak, a čo teraz? 10 » Priateľ 11 » Po toľkom čase... 12 » Zase ten Barón... 13 » Najkrajšia uspávanka 14 » Milé malé prepadnutie 15 » Už nechcem nič tajiť! 16 » Duel 17 » Trest 18 » Narodeninové prekvapenie 19 » Žijme dneškom 20 » Deň blbec 21 » Prívesok 22 » Sen a oneskorené blahoželanie 23 » Rosie 24 » Na poslednú chvíľu 25 » To najlepšie leto 26 » Z iného pohľadu 27 » Orol a pes 28 » Svadba 29 » Ach, tí Blackovci 30 » Už sa neboj 31 » Posledný vzdor 32 » Epilóg: O 15 rokov neskôr

Všetkým, ktorí si túto kapitolku prečítajú :)

Stále som učila, dvojročná Helena bola celý čas v opatere pomocníčky madam Pomfreyovej, Leslie. „Zabili ich,“ povedal udychčaný Sirius keď vošiel do mojej triedy. Zodvihla som hlavu. V očiach mal smútok, žiaľ, zúfalstvo... Vedela som, že hovorí o našej dcére. „Nie,“ krútila som hlavou. „To nie je možné,“ začala som vidieť rozmazane, po lícach mi stekali horúce slzy. Moja dcéra... je mŕtva? To nie je možné. Rozplakala som sa, bola som úplne bezmocná. Sirius pribehol ku mne a objal ma.

Už dávno sa mi Voldemort vyhrážal, že ak sa nepridám k nim, zomrie aj Helena, aj Sirius. No Dumbledore nás ochraňoval všetkých. Teraz však vyšli von, prejsť sa k lesu. A Tom to využil. Ten podliak. Spomenula som si na svoju dcérku. Vyzerala ako Sirius, dokonalé Blackovské črty, vysoká na svoj vek, stále usmievavá.... a teraz tu nebola. „Ja ho zabijem,“ povedala som a vzala som si prútik. Sirius ma zadržal. „Nel, zlatko, nepamätáš, že je nesmrteľný?“ spýtal sa ma smutne. Spomenula som si na list od Regulusa.

Ahoj švagriná,

získal som ten medailón a dal ho domácemu škriatkovi- Kreacherovi- aby s ním urobil, čo treba. Hádam urobil. Upravil som mu spomienky, aby si myslel, že som ostal tam, aby sa nikto nesnažil ma hľadať. V skutočnosti som najprv vypil tú blahodarnú tekutinu z nádoby, potom som vypil jednu ešte lepšiu, ktorý som si vopred pripravil a vymenil medailóny- také primitívne! Kreacher si myslí, že som sa nahol k jazeru a spadol doň (teda, že ma tam vtiahli jeho obyvatelia)- nie je to tak. Aj s Biancou sme sa presťahovali na miesto, ktoré si nám odporučila, kde o Ňom nikto nepočul. Pozdravuj moju neter.

Romano Nero

On ani Mary sa nechceli pridať k Tomovi a tak nafingovali svoju smrť. Zmenili si mená, aby si ich nikto ani náhodou nespojil s Regulusom a Mary Blackovcami. Ale je isté, že sa podieľali na Tomovej smrti. Za to, som im bola teraz vďačná. „Okrem toho, aj keď si pošpiníš ruky, čas to nevráti,“ povedal potichu. Vnukol mi úžasnú myšlienku. „Ľúbim ťa, Sirius ,“ pozrel na mňa. Zohla som sa a pobozkala ho, akoby to bolo poslednýkrát. Nevedela som, aké budú dôsledky môjho rozhodnutia. Po dlhej chvíli som sa od neho odtrhla, hoci veľmi nerada. „Musím ísť... uvidíme sa,“ hoci som netušila kedy, raz určite.

Utekala som do nášho bytu a nechala Siriusa sedieť v učebni. Vbehla som do izby a otvorila šuflík. Bol tam, presne kde som ho položila pre prípad núdze. Nemohla som povedať Siriusovi, čo idem spraviť. Ale musela som zachrániť Helenu. Nesmie zomrieť. Dala som si časovrat okolo krku a otočila presýpacími hodinami.

Bolo jedenásť hodín. Helena bola v nemocničnom krídle s Leslie. Utekala som za nimi. Za chvíľu sa vyberú von. Vbehla som tam, akurát keď chceli odísť. „Mami,“ tackavo sa rozbehla ku mne a objala ma okolo nôh. Vyzerala tak veľmi ako jej otec... „Ahoj, zlatko. Leslie, môžeš nás nechať samé?“ Leslie prikývla a odišla. „Effingo,“ zašepkala som a vedľa Heleny sa zjavila jej kópia. Projekcia, ktorá vydrží, kým ju niekto nezruší. Zobrala som Helenu na ruky a odniesla ju do bytu. Kópia ostala stáť, keď som ju tvorila, myslela som na to, čo má robiť, teraz to urobí. „Dovidenia, Leslie!“ zakričala som a vybehla som zase do bytu.

„Zlatko, sadni si na posteľ a spievaj si,“ zobrala som malý ruksak a začala som baliť najdôležitejšie veci pre svoju dcérku. Prívesok, časovrat, doklady... „Vlak svojho života, na trati máš, nezastaň, pridaj vpred, a nečakaj, kým výpravca zahlási konečná...,“ začala si spievať nádherným hláskom. Pousmiala som sa, keď som si spomenula na prípravy Halloweenskeho plesu. Napísala som list pre Dumbledora, keby som sa nevrátila a použila som na nás splývajúce kúzlo.

Spred Zakázaného lesa sme sa premiestnili do Florenice, za Regulusom. V tmavej uličke som zrušila kúzlo. Helena na mojich rukách nechápala, čo sa deje, no páčilo sa jej Taliansko. Dúfala som, že sa jej bude páčiť aj o pár rokov. Našla som dom, v ktorom býval Regulus. Bol to malý domček s veľkou záhradou. V predzáhradke bola zohnutá žena, ktorá polievala kvety. Keď nás uvidela, na jej tvári sa objavil úprimný úsmev. „Hej! Romano! Fretta, máš tu švagrinú!“ zakričala na Regulusa, ktorý sa vyhrnul z dverí.

Vytiahla som prútik. „Ako sa volá tvoja neter stredným menom a prečo?“ nadvihol obočie a usmial sa. „Rosemary, podľa mojej sestry, ktorú zabil ako malé dieťa senilný domáci škriatok,“ povedal s istotou. „Koľko máme s Biancou detí?“ spýtal sa on. „Ani jedno, Bianca nemôže otehotnieť, kvôli zraneniu v službách Toma Riddla,“ počuli sme tichý vzlyk od kvetov vzadu. „Zlatko...,“ prišiel k nej a objal ju. Pobozkal ju na čelo a niečo jej pošepkal. Usmiala sa. Regulus ma pozval do obývačky. „Pochybujem, že si prišla len tak náhodou, čo sa stalo?“ zhlboka som sa nadýchla.

„Tom zabil Helenu. Vrátila som sa v čase a musím ju skryť. Navždy. V Rokforte som nechala jej kópiu, Tom si bude myslieť, že je to ona. Ale ju musím skryť niekde ďaleko....,“ pozrela som prosebne na Regulusa. „Na ako dlho?“ sklonila som hlavu. Vzdychol si –pochopil. „Myslíš si, že je to dobrý nápad?“ spýtal sa ma pochybovačne. „Buď bude tu, chránená tebou, alebo s nami a zomrie. Keď sa dožijem konca Toma Riddla, vrátim sa,“ nepovedala som mu, že o tom veľmi pochybujem. „Nebudem ťa presviedčať, aby si to nerobila. Predpokladám, že Sirius bude v tom, že zomrela. Dobre, ochránim ju,“ povedal rozhodne. „Musíš ju aj učiť, nesmie ísť na Rokfort. Nikdy. Musí byť s tebou, kým Tom nezomrie. Dumbledore vie o horcruxoch, zničí ho,“ pozeral na mňa skúmavým pohľadom. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Prišiel ku mne a objal ma. „Bude ako naša dcéra,“ ozvalo sa spoza dverí. Bianca počula celý náš rozhovor. „Ďakujem ti, Bianca. Veľa to pre mňa znamená,“ usmiala sa a kývla na Regulusa, aby nás nechal samé.

„Helena, zlatko, teraz musím odísť. Ostaneš so strýkom Romanom na istý čas. Musíš ho počúvať na slovo, dobre? Chce len tvoje dobro,“ pozrela na mňa Siriusovými očami. Pichlo ma pri srdci, keď som si pomyslela, že ju už neuvidím. „Toto, si nikdy nezkladaj z krku,“ povedala som jej a zapla som retiazku, ktorú mi dala Helena. Sirius ju už nenosil, lebo sme ju chceli dať Helene, aby chránila ju. Prikývla. Nevedela som, či si to zapamätá, či si zapamätá mňa... nevedela som nič. „Helena, ľúbim ťa,“ povedala som jej a pobozkala som ju na líce. „Aj ja teba, mami,“ usmiala sa žiarivým úsmevom. „Nezabudni, že som vždy tu, v tvojom srdiečku, dobre?“ prikývla. „Dávaj na seba pozor a poslúchaj strýka Romana,“ prikývla a ja som to už nevydržala. Musela som odísť, aby ma nevidela plakať.

Primiestnila som sa na okraj Zakázaného lesa. „Zabil som tvoj dcéru, Aneleh Blacková, ak nechceš, aby som zabil aj Siriusa, pridaj sa k nám,“ ozvalo sa spoza mňa. Otočila som sa a videla som tam stáť Toma Riddla. „Nikdy sa k tebe nepridám, Tom. Radšej zomriem,“ povedala som mu. Chladne sa zasmial. „Škoda tvojej vzácnej krvi, no lord Voldemort nedáva druhé šance. Ako chceš. Avada Kedavra,“ zakričal na celý les. Zelený lúč mi vrazil priamo do srdca. Cítila som ostrú bolesť a potom... už nič.

„Je koniec,“ zašepkal duch Heleny Bystrohlavovej. Cítila, že Tom Riddle zabil jej pravnučku, no vedela aj, že tá najmladšia žije. Počula kroky a otočila sa. Bežal k nej Sirius Black. „Helena, nevidela si Nel?“ pozrela sa naňho. „Nevidela, a už ani ty ju neuvidíš. Tom ju zabil,“ povedala smutne. Rozšírili sa mu oči a po lícach mu stekali slzy frustrácie a smútku. Prebehol okolo nej a zmizol za rohom.

„VY!“ vrútil sa do Dumbledorovej pracovne. „SĽÚBILI STE MI, ŽE ICH OCHRÁNITE! A TERAZ SÚ OBE MŔTVE!“ nakričal na starého riaditeľa. „Helena žije. Ale An je mŕtva Sirius... je mi to ľúto, ani nevieš ako... Tom ich dostal. Musíme ho zničiť, aby už nepáchal toľko zlého,“ povedal smutne starý riaditeľ. „Ten bastard je nesmrteľný! Ako ho chcete zničiť?!“ potom sa zasekol. „Helena žije? Veď som videl jej telo!“ zakričal naňho a Dumbledore mu podal list, ktorý práve dočítal.

Pán profesor,

ak dostanete tento list, znamená to, že som už na inom svete. Zabil ma pravdepodobne sám Tom Riddle. Prosím, povedzte Siriusovi, že ma to mrzí, no musela som zachrániť Helenu. Vrátila som sa v čase a skryla ju do bezpečia. Nepoviem Vám kam, nechcem, aby ju niekto hľadal. Dúfam, že som Vás nesklamala. Vás, ani Siriusa. Ak s ním budete, povedzte mu, že ho ľúbim, a že budem navždy s ním. Nech nehľadá Helenu, ale pomôže Vám ničiť horcruxy. Pre jej lepší svet. . Ak sa dožije konca, Helena sa vráti.

Opatrujte sa,

Aneleh Blacková

Sirius sa pozrel na riaditeľa. „Voldemort má horcruxy? Koľko?“ spýtal sa ho. Už dávno vedel, čo to je, Moody im to povedal asi v piatom ročníku, keď tam boli len on a James. „Pomôžeš mi?“ prikývol. „Pre Helenin lepší svet.“

[ » na začiatok « ]