Poviedka:
Pridaná: 11.1.2012, 20:58:50
Čítaná: 6018×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Karikatúra (príbehová) je to úmyselne skreslené alebo prehrané zobrazenie postavy alebo javu. Príbehová karikatúra sa od paródie odlišuje tým, že zosmiešňuje len danú postavu a nie okolnosti, okolie a pod. Vyber si jednu z týchto postav a napíš príbehovú karikatúru: Neville Longbottom Argus Filch Hermiona Grangerová Rubeus Hagrid prof. Umbridgeová Luna Lovegoodová Draco Malfoy

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, romantika

Súťažná poviedka: 1 » Pracovná ponuka (Dominika Black Oldman) 2 » Nevillov strach (Ranyia ) 3 » Škola hrou (Aurora Brook) 4 » Ružovo “milá“ inkvizítorka (Lussy Noir Meteour)

Pán Albus Dumbledore,

Posielam Vám kópiu novovyhláseného dekrétu číslo dvadsaťtri, podľa ktorého bol vytvorený post Vrchného inkvizítora Rokfortu. Miesto bolo ponúknuté Dolores Jane Umbridgeovej, ktorá s novou funkciou súhlasila a bude ju vykonávať až do odvolania.

Medzi právomoci inkvizítora patria hlavne inšpekčné návštevy na hodinách profesorov Rokfortskej strednej školy čarodejníckej a ich hodnotenie v zmysle spĺňania predpísaných podmienok, podmienečné a definitívne prepustenie profesorov Rokfortskej strednej školy čarodejníckej.

Prípadné otázky alebo námietky budú riešené podľa §7 ods. 14 Ministerského zákonníka č. 2 211/1975 Z. z dňa 7. januára 1983.

S pozdravom dolu podpísaný

Kornelius Oswald Fudge

minister mágie

Dumbledore pomaly skrútil pergamen a položil ho späť na stôl. „Gratulujem k novej funkcii, Dolores. Ako riaditeľ Rokfortu však dúfam,“ tie slova nechal visieť vo vzduchu, aby som si uvedomila, že riaditeľom je aj naďalej on, „že to nenaruší váš rozvrh a aj naďalej budete pokračovať vo výučbe Obrany proti čiernej mágií.“

„S tým si nerobte starosti, Albus.“ zašvitorila som naoko a zahľadela sa na pergamen. „Máte k mojej novej funkcii nejaké pripomienky, pán riaditeľ?“ opýtala som sa so sileným úsmevom.

„Áno, jednu by som mal,“ prekvapil ma hľadiac mi priamo do očí. Mal strašne nepríjemný pohľad.

„Počúvam.“

„Bol by som rád, keby ste profesorom dopredu oznámili dátum a hodinu inšpekcie.“ Zamyslela som sa nad tou požiadavkou. Čo im to, pre Merlina, pomôže, keď budú vedieť na ktorej hodine budú kontrolovaný. Už dlhé roky tu učia rovnakým a hlavne nesprávnym spôsobom výučby. Upozornenie dopredu im bude platné asi ako zaklínadlo vypálené od chrbta. Súhlasila som strohým prikývnutím.

„Ešte niečo?“

„Nie, to je všetko, drahá Dolores. Môžete pokojne odísť,“ usmial sa na mňa spoza polmesiačikových okuliarov a sadol si za stôl. Bez slova som odišla a zamierila rovno do svojej pracovne. Vyučovanie bolo v plnom prúde, no ja som dnes viac hodín nemala a mohla som sa v pokoji pripraviť na úlohu inkvizítorky. Zamyslene som prechádzala chodbou, keď sa predo mnou objavil duch ležiaci vo vzduchu. Na hlave mal odporne oranžový klobúk a okolo krku uviazaného ohyzdného motýlika. Prekvapene som zastala a už-už som sa chystala prikázať mu, aby sa vrátil do podzemných žalárov (kam podľa mňa patrili všetci duchovia), keď sa pretočil vo vzduchu. S vytreštenými očami sa na mňa zahľadel, zareval od strachu a zmizol za najbližšou stenou. Zmätene som sa obzrela okolo seba, no na chodbe nikto nebol. Ktovie čoho sa tak zľakol? Táto scéna ma len usvedčila v tom, že táto škola urýchlene potrebuje silnú ministerskú ruku.

Ako prvú inšpekciu som si naplánovala hodinu veštenia s piatakmi, ktoré vyučovala profesorka Trelawneyová. Jej vystupovanie bolo viac ako neprípustné. Nikdy nevyplnené proroctvá, chabý výklad a ešte horší spôsob učenia. To všetko bolo zásadne proti normám určených Ministerstvom mágie. Vytiahla som notes a začala si písať stručne poznámky.

Trasľavý hlas, ktorý nemá šancu získať autoritu. Zmätenosť! Žiaci sú demotivovaný a nevedia čo majú robiť. NESCHOPNÁ UČIŤ!

Poslednú vetu som si dvakrát podčiarkla a začala sa prechádzať po triede. Začala som sa vypytovať jednoduché otázky študentov a po zapísaní odpovedí som sa otočila priamo na Trelawneyovú. Chabými a stručnými odpoveďami mi potvrdila jej pôvod a dobu vyučovania. Aspoň niečím si je istá. Problém nastal keď som ju požiadala, aby mi niečo predpovedala a milo som na ňu hľadela.

Neschopnosť predpovede budúcnosti! Klamárka!

Otočila som sa od nej a opäť pokračovala v otázkach pre žiakov. Po chvíli však upútala moju pozornosť, keď sa zastavila pri Potterovi a jeho spolusediacom. Nenápadne som sa k nim priblížila a počúvala, čo sa ich pýta.

„Ukážete mi, ako ste začali viesť denník snov?“ opýtala sa ich nahlas. Po prečítaní Potterových snov začala, podľa mňa až príliš nahlas, upozorňovať každého, že jeho sny nemôžu predpovedať nič iné ako smrť.

Melodramatická, vo všetkom vidí smrť, hlavne v Potterových snoch. Obzvlášť absurdná predpoveď: ‚Pri hľadení z okna Severnej veže ho zaujme okolo letiaca sova. Pri páde z okna utrpí vážne poranenie mozgu čo spôsobí pomätenosť.‘ (pozn. Aspoň by prestal s tými klamstvami o Tom-koho-netreba-menovať.)

Ďalšiu inšpekciu som mala s profesorkou McGonagallovou, transfiguráciu, kde si ma ani nevšimla a začala hodinu, ako by som tam ani nesedela. Hneď som si zapísala prvú poznámku.

Ignorácia!

Na moje upozornenie, že má na hodine inšpekciu reagovala štipľavo, čo si vynútilo ďalšiu poznámku.

Neslýchané reagovanie na pracovníka ministerstva mágie a následné drzé poznámky.

Po polhodine sa trieda nebezpečne oháňala prútikmi a všade sa ozývali zaklínadla. Až po chvíli som si všimla, že jeden žiak rezignovane sedí na stoličke a na krvácajúci palec si pritláča bielu vreckovku. Myš bola na zemi a ukrývala sa za chlapcovu tašku.

Pomôcka na hodine – myši. Odporné a nebezpečné – jeden študent bol pohryzený.

„Finnigan, čo sa vám, pre Merlina, stalo? A okamžite zodvihnite tú myš zo zeme,“ ozval sa prenikavý hlas profesorky McGonagallovej.

„Nemôžem, pani profesorka, keď som sa o to pokúsil, uhryzla ma.“ Vystrčil palec do vzduchu. „Tá myš sa strašne trasie a vypúlenými očami hľadí do zadnej časti triedy.“ Všetky oči sa upreli na mňa a McGonagallová chápavo prikývla.

„Poďte si vziať ďalšiu a pokračujte v práci. Na mojich hodinách sa ulievať nebudete, aj keby vám ta myš mala uhryznúť celú ruku!“ dodala prísne.

Nasledujúcu inšpekciu som mala až o niekoľko dní neskôr s profesorom Snapom. Jeho zmysel pre tresty som si všimla hneď začiatkom roka a veľmi som mu ho schvaľovala. Cestou do žalárov ma upútala dvojica tretiakov, ktorí postávali v strede chodby a na niečom sa smiali. Keď som prišla bližšie, zbadala som neznámy časopis s karikatúrou ministerského pracovníka.

„Ehm-ehm,“ odkašľala som si snažiac sa o upútanie ich pozornosti. Okenné sklá napravo odo mňa sa nebezpečne zatriasli, no tí dvaja sa ani len neotočili. „EHM-EHM,“ zakašľala som hlasnejšie, čo ihneď prehlušil zvuk rozbíjajúceho sa skla. Okná vedľa mňa praskli a sklo sa s rinčaním rozsypalo po chodbe. Nechápala som, čo to mohlo spôsobiť, keď do nich nikto nič nehodil.

„Choďte okamžite po školníka, nech to príde opraviť!“ vyštekla som na žiaka, ktorý stál v strede chodby a so šokovaným výrazom na tvári a otvorenými ústami na mňa hľadel. „IHNEĎ!“ zapišťala som načo sa rozbehol chodbou až zakopol o podstavec brnenia.

„Vy dvaja u mňa ostanete týždeň po škole a ak u vás ešte raz uvidím podobný obrázok, budete rovno vylúčený z tejto školy,“ povedala som im priamo a opäť vykročila smerom k žalárom. „Aby som nezabudla, Bifľomoru strhávam päťdesiat bodov,“ zavolala som cez plece a zmizla sa rohom.

Elixíry boli zo všetkých mojich inšpekcií jedny z najúspešnejších. Severus Snape mal v triede nevídanú autoritu, jeho žiaci ho dokonca obdivovali. Práce hodnotil spravodlivo, v situáciách, ktoré si to vyžadovali strhol body.

Autorita v triede. Známkovanie podľa noriem ministerstva – kladne hodnotím. Ticho v triede, žiaci poctivo pracujú.

Hodina prebehla bez jedinej uštipačnej poznámky k mojej práci inkvizítora alebo ignorovania ma. Na konci hodiny som sa chvíľu zdržala. Kým som si balila notes do kvietkovanej kabelky, doľahol ku mne protestný hlas od katedry.

„Prisahám, pán profesor. Môj elixír bol modrý! Taký, ako sa píše v pokynoch, Millicent Bulstrodeová vám to dosvedčí. Sčernel, až keď sa doň pozrela pani profesorka Umbridgeová.“

„Slečna Parkinsonová, je mi to ľúto, ale ten elixír má po bokoch pleseň a aj Longbottom by pochopil, že je pokazený. Za dnešnú prácu dostávate H,“ vyhlásil profesor Snape bez milosti. „Viac to nemienim komentovať, slečna, alebo chcete svoju fakultu pripraviť o body?“

„Nie, pán profesor,“ zahundralo dievča potichu.

„Tak potom dovidenia, slečna Parkinsonová.“

Moja posledná inšpekcia bola v piatok hneď na prvých dvoch hodinách. Profesorke Sproutovej som posielala list s dátumom deň predtým a ona mala tú drzosť odpísať mi, že sa už veľmi teší. Počas raňajok mi zlepšilo náladu slnečné počasie bez jediného mráčika a s úsmevom na perách som kráčala dolu schodmi smerom ku skleníkom. Len čo som však stúpila na trávnik, na oblohe sa začali objavovať sivé mraky a teplota klesla aspoň o sedem stupňov. Zmätene som sa obzerala okolo seba a keď na mňa dopadli prvé kvapky, rýchlo som vytiahla ružový dáždnik so vzorom malých mačičiek a otvorila ho. Len-len, že som to stihla a nebo preťal rozvetvený blesk nasledovaný ohlušujúcim rachotom. Dážď silnel a ja som musela pridať do kroku. Kým som prišla ku skleníkom, tráva bola úplne rozmočená a všade naokolo sa vytvárali mláky plné blata. Mokrý dáždnik som zasunula do stojana a zvonka sa ozval posledný hrom. Šokovaná som hľadela na mraky, ako sa pomaly rozplývali a mizli v diaľke. Po chvíli už opäť svietilo slnko a po búrke nebolo ani stopy. Všimla som si, ako na mňa všetci hľadia a rýchlo som sa presunula ku stoličke v zadnej časti. Profesorka Sproutová pobúchala prútikom po stole, aby si vynútila pozornosť. So zhnusením som hľadela na hlinu, ktorú mala všade – vo vlasoch, za nechtami a na celom habite.

„Dobré ráno študenti, dnes sa nám počasie nevie rozhodnúť, čo?“ opýtala sa a usmiala sa na mňa. „To nám však nebráni v práci s Čemericami. Vie mi niekto povedať, načo sa tieto malé kvetinky používajú, slečna Grangerová?“ vyvolala kučeravú žiačku, ktorú som ihneď spoznala. Nenechala si ujsť príležitosť, aby na mojich hodinách odvrávala a spochybňovala normy Ministerstva mágie. Zvedavo som sa nahla na stoličke.

„Čemerica, alebo tiež Pokojník biely je, ako hovorí sám názov, malá rastlina s bielymi kvetmi, ktoré však postupne zelenejú. Jej sirup sa využíva hlavne na prípravu odvaru pokoja. Veľmi nebezpečný je pre ňu smrtiaci vírus, ktorý sa prejaví hnedými fľakmi na kvetoch a rastlina do dňa zahynie,“ odrapotala Grangerová a profesorka Sproutová ju odmenila pätnástimi bodmi.

„Rozdeľte sa do skupín a začnite hnojením Čemeríc v črepníkoch,“ prikázala profesorka a sama sa pustila do práce. Ihneď som si začala písať poznámky.

Falošná, neupravený výzor, zbytočné plytvanie bodmi za nepodstatné odpovede. Bez možnosti samostatnej práce, žiaci musia pracovať v skupinách, čo vedie k zvýšeniu vyrušovania.

Postavila som sa a začala sa prechádzať popri skupinkách až som zastala pri črepníkoch a podrobne si prezrela Čemerice. Dovtedy zdravým rastlinkám sa na kvetoch objavili výrazné hnedé fľaky.

„Pani profesorka Umbridgeová, ak by ste boli taká dobrá, prosím, odstúpili by ste od tých rastlín? Ďakujem.“ Ozval sa hlas profesorky za mojím chrbtom a ja som zbadala ako na mňa opäť hľadí s tým jej falošným úsmevom. Akonáhle som sa vzdialila od stola, listy stratili hnedé fľaky. To bola posledná kvapka mojej trpezlivosti.

„Ďakujem,“ povedala som profesorke Sproutovej so sileným úsmevom a rázne vyšla zo skleníka. Rýchlym krokom som kráčala rovno do svojej pracovne, kde som za sebou nahnevane zabuchla dvere. „Zbytočné, zbytočné, ZBYTOŽNÉ!“ Začínala som kričať a obrazy mačiatok na stenách sa skryli za rámy. „Drzí a nevzdelaní ignoranti!“ nahnevane som chodila popred katedru a čierna mašľa sa mi zošmykla na bok hlavy. Nevšímala som si ju. „Človek im chce len dobre, no oni to úplne ignorujú. Táto škola sa modernizácie nedočká pokiaľ ju nevezme na starosti Ministerstvo mágie.“ Unavene som sa zvalila na stoličku potiahnutú ružovým zamatom a zahľadela sa na fotku Korneliusa, ktorý na mňa súcitne hľadel. „Ja viem,“ povedala som smerom k nemu, „To všetko sme už dávno vedeli.“

Rozprestrela som pred sebou pergamen s hodnotením a s hlasným povzdychom prešla pohľadom po menách profesorov. „Žalostné,“ zahundrala som, keď som si prezrela ich číselné hodnotenie. Žiaden z nich nedosiahol požadovaných osem bodov. Najbližšie k nim bol Severus Snape s päť a pol bodmi. Pohľad mi padol na posledné meno v zozname, ktoré znamenalo istý vyhadzov. Sibylla Trelawneyová. Úbohý pol bod, ktorý bol napísaný vedľa jej mena vo mne vyvolal opätovnú zlosť. Tak žalostný výkon som ešte nevidela. Vyhodenie Sibylly Trelawneyovej je viac ako nutné. Spod stola som vytiahla prázdny ružovkastý pergamen, rozprestrela ho na stole a začala písať žiadosť o schválenie rovno ministrovi mágie.

[ » na začiatok « ]