Kapitola:
Pridaná: 30.5.2007, 16:30:12
Čítaná: 1593×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Severus Snape, Voldemort
Stručný dej: Harryho posledný súboj s Lordom Voldemortom tak trochu inak.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Polnočné prkvapenie 2 » Uväznený 3 » V nemocnici

Chlapec sa pomaly preberal. Sedel zviazaný na tvrdej stoličke a celé telo ho bolelo (najviac jazva) akoby ho prešiel Rokfortský expres. Pomaly rozoznával siluety izby a nábitku. Cítil puch starého domu (nápadne to pripomínalo hlavný stan Fénixovho rádu) a vďaka tenkému lúču svetla z polootvorených dverí zbadal na zemi a stenách prach a pavučiny. .Zrejme to tu dlhšie nikto neupratoval a nevyužíval. Zdalo sa mu to akési povedomé.No vtom začul niečie hlasy.

,,... vidím že si si vybral dobre, aj keď priznávam aj ja som začínal pochybovať.“ začul Harry dôverne známy ľadová hlas ktorý tak neznášal.

,, nikdy by som Vás nezradil Pane.“ Ozval sa Harryho druhý najneobľúbenejší hlas (ak nepočítame Draca Malfoya).

,, To rád počujem Severus. Bol si naozaj užitočný a mám pre teba odmenu.

,,... ako.. nie.. ehm.. totiž.. to nie je treba, plním si len svoju povinnosť.“

,, Povinnosť? Takže to robíš z donútenia?“ škodoradostne sa spýtal Voldemort.

,, Viete že to nie je pravda! Aj mne ide o to čo Vám a hlavne o zničenie toho drzého fagana“

No fajn. Takže hovoria o mne. Pomyslel si Harry.

,, Tak to som naozaj rád, lebo vieš, ty niesi iba taký obyčajný hlupák čo stále prevracia kabát ako niektorí typu Malfoy a bolo by od teba prekvapujúce keby si sa pridal k tej nesprávnej strane.“

,, Aj ja mám na to svoje dôvody keď som sa k vám pridal Pane.“

,,Chápem na čo narážaš... Ááá.. skoro som zabudol.. tá odmena, čaká na teba v tých dverách napravo. Z toho Weasleyovie dvievčiska môžeš aj dušu vytriasť kým ti niečo nepovie.

Teraz pre istotu akoby ho obarili vriacou vodou pri pomyslení že ten hnusný vrah sa chystá mučiť Ginny. Snažil sa čo najrýchlejšie prepliesť si cez hrubé povrazy ale tie nie a nie povoliť. Navyše ani nevedel kde má prútik.

Jeho snahu o útek prerušili niečie ťahavé kroky. Dvere sa otvorili dokorán a Harryho nachvíľku oslepilo svetlo z miestnosti. Keď si už zvikol na svetlo zbadal ako okolo neho prechádza malý tučný špinavý muž (skvelé spojenie, čo?).

,, Pettigrew?“ zamumlal si cez špinavú handru ktorou mal zviazané ústa. Začal ho rozväzovať pričom sa mu nekontrolovateľne triasli ruky (teda aspoň tá jedna normálna). Harry vyčítavo pozrel na Červochvosta no ten iba sklopil pohľad a odhodil povrazy. Zchytil ho za ruku a viedol ho do dverí miestnosti odkiaľ vtedy počul rozhovor.

Ocitol sa v miestnosti ktorú už osvetľovala iba malá lampička na stole pri moľami prežratej sedačke. V rohu trónil opustený krb ktorý už dlhšie nik nevyužíval. Obrazy na stenách nebolo dobre vidieť vďaka bohatej nádielke prachu a pavučín. Vedľa dverí z ktorých vyšiel Harry z Pettigrewom boli ďaľšie dvere. Zamrazilo ho a pocítil veľkú úzkosť keď odtiaľ počul vzdialený smiech a niečie vzlyky.

Chcel sa vytrhnúť z Petrovho zovretia no niečo ho prerušilo.

,, Pusti ho a vráť mu prútik.“ prikázal muž s tým nechutne známym ľadovým a odmeraným hlasom.

Zovretie povolilo a o pár sekúnd sa cítil istejšie keď konečne pocítil v ruke svoj zabudnutý prútik.

,, Vitaj Harry, u mňa doma. Mám to tu celkom pekné nemyslíš?“ začal debatu Voltík (tak si ho cez prázdniny nazval keď sa mu chcel za všetko pomstiť).

,, Neber to osobne ale.. už u Dursleyovcoch by to bolo lepšie“. odvrátil slovný útok ( v tom bol celkom dobrý keď chodil s Dracom do školy).

,, No tak to sa budeš musieť uspokojiť, pretože toto je to posledné miesto ktoré uvidíš.“

,, Tak fajn .. už to dlhšie nenaťahuj keď si si taký istý.“ provokoval.

A v tom už naňho letel záblesk červeného svetla ktorému sa len tak tak stihol uhnúť. Nič nenechal na náhodu a aj on hneď zaútočil, no jeho protivník iba mávnutím ruky odrazil žltý lúč kotrz rozbil vázu čo mu stála v ceste.

Takto sa to opakovalo dobrých päť minút a bolo vidieť kto je v prevahe. Vysoký bledý muž s červenými očami útočil a mladý, dnes už 17 ročný, chalan odrážal. Miestami sa zdalo že je Harry v prevahe no vo chvíli keď na súpera vyslal svoju prvú neodpustiteľnú, ešte k tomu smrtiacu, kliatbu sa odmiestnil a objavil sa za ním. Harry sa už len stihol otočiť a zbadal muža so zdvihnutým prútikom ako naňho posledný krát uprel svoj červený nenávystný pohľad. Potom už len zvolal známe zaklínadlo : ,, AVADA KEDAVRA!“

Všetko sa odohralo tak rýchlo akoby v jednej sekunde. Skôr než padol na zem, myslel na to čo sa teraz stane keď ho nezastavil. Voldemorta a Snapea v tej chvíli nenávidel z celej duše. Čo robil s Ginny v tej miestnosti, stalo sa jej niečo a či mu niečo nevyzradila? Tešil sa na rodičov a Siriusa ale zároveň si spomenul na ľudí ktorých už neuvidí. Ron, Hermiona, Weasleyovci, Lupin, Tonksová, Hagrid... a predovšetkým Ginny. To bolo posledné načo stihol myslieť. Potom jeho myseľ po druhý krát zastrela hmla.

P.S. : PART 2

[ » na začiatok « ]