Kapitola:
Pridaná: 2.1.2012, 16:10:20
Čítaná: 2371×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Dumbledore, McSlade, Aberforth...
Stručný dej: Dumbledoreov denník z jeho života.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, tragédia

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » Konkurz

Tak a som opäť tu. Profesorka Sproutová mala pravdu, keď tvrdila, že mi ten pohár ďatelinového piva padne dobre. Aj sme sa príjeme porozprávali, zaspomínali....

Ale späť k denníku. Pokiaľ sa dobre pamätám, skončil som v pasáži, kedy som odišiel z domu kvôli hádke s Aberforthom. Fakt je, že som nad tou hádkou dlho premýšľal. Najviac som bol nahnevaný na to, že mal Aberforth pravdu, a ja som to dobre vedel.

Premiestnil som sa na londýnske námestie, lebo- ako som už spomínal- chcel som požiadať o post aurora. Mal som však so sebou dva kufre a potreboval som sa niekde zložiť. Našťastie bol hneď na námestí jeden slušne vyzerajúci hotel. Vykročil som k nemu.

Vošiel som a zamieril k recepčnému. Recepčný bol v strednom veku, bol primerane oblečený a na hlave mu bolo vidieť výraznú plešinu. Nepôsobil dojmom, že by ho jeho práca bavila.

„Dobrý deň,“ pozdravil som ho.

„Dobrý,“ odzdravil mi drsným hlasom.

„Rád by som sa tu na pár dní ubytoval,“ pokračoval som v konverzácií.

Recepčný vybral zo šuflíka veľký zošit. Spýtal sa ma na meno a potom ho doň zapísal. Následne mi dal kľúč od mojej izby a rozlúčili sme sa. Pred odchodom som, samozrejme, ešte zaplatil. Na Rokforte som mal jedného priateľa muklovského pôvodu, ktorý mi dal zopár muklovských peňazí. Nimi som zaplatil. Aspoň som ich nejako využil.

Aj ako čarodejník som medzi muklami pôsobil nenápadne. Nemal som žiadnu sovu, takže ľudia sa za mnou nemali prečo obzerať. A vyzeral som ako každý mladý muklovský mládenec. Ja som nikdy, narozdiel od iných čarodejníkov, nemal problém zapadnúť medzi muklov.

Vyšiel som po schodoch na druhé poschodie, kde sa mala nachádzať moja izba. Otvoril som ju a vošiel dnu.

Na prvý pohľad pôsobila veľmi skromne. Hneď predo mnou sa nachádzala posteľ, ktorá ale nevyzerala staro. V kúte stál malý stolík a stolička a vedľa nich skriňa. Na druhej strane miestnosti bol vchod do kúpeľne.

Kufre som položil ku stolíku a začal si vybaľovať veci. Navrchu som mal zopár košieľ a iné kusy oblečenia. Nasledovali uteráky, župan a zopár párov ponožiek. To bol prvý kufor.

V tom druhom som mal len učebnice, čarodejnícku literatúru a prútik. Viem, bolo odo mňa nezodpovedné, že som nenosil prútik pri sebe, ale ako väčšina mladých ľudí, aj ja som si myslel, že sa mi nič nemôže stať. Na spodku som ešte našiel fotku Ariany.

To mi opäť pripomenulo moju hádku s Aberforthom. A k tomu sa opäť pridružil pocit, že má pravdu. To na mňa akosi doľahlo.

Rozplakal som sa. Ani neviem, prečo to na mňa tak prišlo, no priznám sa, že si nepamätám, kedy som plakal srdcervúcejšie. Oboch som ich strašne miloval, aj Aberfortha aj Arianu, či mi veríte, alebo nie. Myslím si, že práve vtedy mi došlo, aký som bol počas svojho života sobec.

Po chvíli som prestal plakať. Veci som odložil do skrine a potom som začal uvažovať, čo podniknem. Napokon som sa rozhodol, že pôjdem na Ministerstvo mágie aspoň zistiť, ako to s tou prácou aurora vyzerá.

Vyšiel som z hotela a zamieril k trochu nápadne vyzeraúcej červenej telefónnej búdke, ktorá stála na druhom konci námestia. Vošiel som dnu a poobzeral sa, či niekde v blízkosti nie je náhodou nejaký okoloidúci. Nikde nikto.

Na telefóne som vytočil číslo, ktoré som zaručene poznal iba ja a ešte zopár ľudí. Nešlo o číslo k nejakému tajnému priateľovi, alebo niečo podobné. To číslo znamenalo niečo ako vchod na Ministerstvo mágie.

V momente ako som ho vytočil, podlaha podo mnou začala klesať. Búdka zostala na mieste, len podlaha klesala. Klesala však len zopár sekúnd a ja som sa ocitol priamo na Ministerstve mágie!

Ministerstvo mágie je...veľké. Doslova. Veľa ľudí, každí z nich si ide za svojim, v strede veľká fontána upútala množstvo návštevníkov, a po bokoch stáli krby na premiestňovanie.

Vďaka informačným tabuliam som presne vedel, kam mám ísť. Napokon som došiel až k miestu kde stál húf ľudí a čakali kým na nich príde rad.

Bol to konkurz na miesto aurora.

[ » na začiatok « ]