Poviedka:
Pridaná: 25.12.2011, 17:56:39
Čítaná: 4289×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Bellatrix Lestrange, Tom Marvolo Riddle
Stručný dej: Ako sa Bellatrix stala smrťožrútkou alebo ako prišiel Lord Voldemort k Nagini...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Ďakujem že ste túto poviedku otvorili. Ospravedlňujem sa za prípadné chyby aj keď mi to už kontrolovali. Veľmi pekne sa chcem poďakovať mojej betareaderke Nara Cissy. Venujem všetkým ktorí si prečítajú moju poviedku plus Nare a Vi.kt.orovi /ktorému som to sľúbila- prepáč že som zabudla/ a ešte dvom skvelým ľuďom- James R. a Kenneth :)

A aj usporiadateľom mesačnej zábavky, pretože bez ich súťaže by som nikdy asi nedopísala poviedku. :)

****************************************************

Bol 22. december a deti z Rokfortu sa chystali domov. Pár detí síce zostávalo no ostatné šli k rodine na Vianoce. Domov sa chystala aj veľmi podivná skupinka šiestich detí. Boli to štyria Blackovci, jeden urastený chlapec a jeden vysoký blondín. Zatiaľ čo Andromeda, prostredná zo sestier Blackových, a Regulus šli rezkým, veselým krokom k vlaku, starší s blondínom boli zabratí do vážnej debaty. Keď sa konečne dostali k vlaku a našli si prázdne kupé, vysoká, krásna žena s čiernymi kučeravými vlasmi nemilosrdne vyhodila Dromedu a Regulusa.

„Cissy,“ prihovorila sa jej Bellatrix. „Ty máš na výber. Ty nie si zradca krvi. Takže zostaneš tu alebo pôjdeš za usmrkancami?“

„Samozrejme že zostanem!“ Prehovorila rozhodne Narcissa. „ Toto si predsa nedám ujsť!“

V tom momente začal urastený chlapec zaťahovať závesy a zamkol kupé. Nara začarovala dvere nevyrušiteľným zaklínadlom- zaklínadlá, to bolo niečo pre ňu!

„Tak a je to tu!“ Spustila s úsmevom na perách tmavovláska. „Môj čas sa blíži.“

„Ale Bella, ty sa vôbec nebojíš?“ Začala dobiedzať Nara. „Čo keď nezvládneš vykonať úlohu, ktorou ťa poverí?“

„Ale prosím ťa!“ Zasmial sa urastený chlapec, „ Bellatrix nie je prvá ani posledná čo pôjde k Temnému Pánovi! Sám sa tam chystám budúci rok.“

„Ale... To je niečo úplne iné Rodo!“ Zašepkala vystrašená blondína.

„Pokoj láska, celá moja rodina sa pridala na stranu Temného Pána,“ povedal blondín.

„Lucko!“ Povedala posmešne Bella, „aj ty si sa k nemu už nebodaj pridal? A bolo to preto, lebo súhlasíš s jeho myšlienkami alebo preto, lebo sa bojíš, že by si prišiel o dedičstvo a ochranu od rodičov?!“

„No po pravde ešte som za ním nebol, povedal Lucius. „Ale čoskoro...“

„Ja som to vedela! Zbabelec!“ Zaškrečala Bellatrix.

A takto sa to ťahalo až na stanicu King´s Cross v Londýne.

*****

Skoro ráno, 25. decembra, bola celá família Blackovcov hore a všetci boli v napätí. Bellatrix bola oblečená do priliehavého plášťa, ktorý zvýrazňoval jej prednosti. Plášť bol čierny so zelenou kapucňou a veľkým výstrihom do V. Vyzerala v ňom úžasne, to nemohol nikto poprieť. Elladora si na najstaršej dcére dala poriadne záležať. Mala predsa veľký deň.

Na Bellinej tvári žiaril veľký úsmev. Konečne sa pridá k Temnému Pánovi. Teda ak ju prijme, ako jej stále pripomínala Nara. Ale toho sa ona nebála.

Okolo tretej hodiny poobede sa Bella rozlúčila s rodinou a so želaním veľa šťastia, vychádzala z dverí prepychového zámku. Ako náhle vyšla na ulicu, ozvalo sa hlasné puknutie a už jej nebolo.

Ocitla sa uprostred malej dedinky menom Little Hangleton. Ak si nejaký mukel všimol nebodaj niečo podozrivé, určite to nebol príchod nádhernej ženy v čudnom oblečení, ale bola to jej kabelka, ktorá sa hýbala. Cudzinka si to však nevšímala a tak sa aj oni pobrali vlastnou cestou. Po pár minútach chôdze dorazila k honosnému domu. Áno, presne tento dom bol jej cieľ. Keď prišla k bráne, brána sa jej sama otvorila a tak vošla dnu.

S jej pánom sa dohodla, že o pol štvrtej bude v jeho pracovni. Boli tri hodiny aj dvadsať minút. Teraz už iba zostávalo nájsť pracovňu. Podišla ku dverám, keby sa náhodou otvorili tak ako brána, no dvere ostali stáť ako predtým. Rozhodla sa, že nebude len tak vyčkávať a tak skúsila do dverí potlačiť. Na to aké to boli masívne dvere, to šlo veľmi ľahko. Vošla do predsiene. Odtiaľ viedlo dvoje dverí a jedny schody. Vybrala sa po schodoch, za pukotaním ohňa. Keď prišla k otvorením dverám, jemne zaklopala a na vyzvanie vstúpila.

„Á Bellatrix, dlho som čakal na niekoho ako si ty!" povedal pomerne mladý muž.

„Pane, rada Vás spoznávam! Ani neviete aké je to potešenie byť s Vami v jednej izbe!" začala Bellatrix.

„Ďakujem," povedal zvučne mladík. „Ale prejdime k veci ohľadom ktorej si ku mne prišla. Takže ty by si sa chcela ku mne pridať?"

„Ó áno, Pán môj,“ povedala Bella úlisným hlasom. „Veľmi rada. Načo by sa mali skrývať čarodejníci a hlavne čistokrvný ako celý môj rod,“ nezabudla sa zmieniť Bellatrix. „Skrývať by sa mali muklovia a s nimi aj humusáci, čo iba kazia naše meno!“

„S tvojimi názormi súhlasím Bella,“ povedal Tom. „Ale je tu jeden háčik. Potrebujem iba elitu! Takže ťa musím otestovať či si pre mňa naozaj vhodná.“

„Len do toho pane!“ Ani nestihla nič dodať a už jej telom prenikala mučivá bolesť. Konečne vedela ako sa musia cítiť jej obete keď na ne použije Cruciatus. No ona to prekonala a zostala pevne na nohách.

„Výborne!“ zagratuloval jej Voldemort falošne. No v tomto momente už mala myseľ vyčistenú a ruky s nohami akoby priviazané na špagátiku. V hlave sa jej ozývali stále tie isté prázdne slová: „Uteč! Odíď! Vypadni!“

No ona sa ani nepohla a získala nad sebou späť kontrolu. „Imperius,“ pomyslela si, „už som zvyknutá od Elladory a jej pokusov.“

„Výborne! Opäť skvelé!“ povedal uznanlivo Lord. „Tak predsa len bude z teba užitočný smrťožrút! Dúfam, že ťa to teší a taktiež dúfam, že sa nebojíš používať neodpustiteľné kliatby... Ani tú poslednú, ktorú by som musel použiť ak by si neuspela.“

„Samozrejme že nie!“ utvrdzovala ho, zatiaľ čo niečo vyťahovala z kabelky.

„Čo to stváraš?!“ skríkol.

„Nebojte sa. Ja som vám len priniesla darček. Je to...“ začala vysvetľovať.

„Darček?“ Neveriacky povedal Voldemort. On predsa nikdy nedostal žiaden darček!

„Áno, však sú dnes Vianoce,“ pokračovala Bella. „Je to posledný veľhad magický. Posledný na svete.“

„Had?“ neveriacky pokrútil hlavou. „Ty vieš niečo o...“

„Ak myslíte ohľadom toho, že ste potomok Peverellovcov a že ste posledným živým potomkom Salazara Slizolina?“

„Odkiaľ to všetko vieš?!“ vyštekol Tom.

Troška som sa na toto stretnutie pripravila.“ Povedala Bellatrix. „Ale to vôbec nie je podstatné. Dôležité je to že toto je posledný veľhad magický, konkrétne samička, a vy ste posledný potomok Slizolina a ovládate parselčinu.“ Uzavrela všetko Bella.

„Ďakujem, drahá Bellatrix! Budem toho hada mať do konca môjho života, ktorý nikdy nenastane, a bude sa volať Nagini.“ Povedal Temný Pán. „Mimochodom si prijatá a teraz už choď. O týždeň bude rituál prijatia medzi smrťožrútov.“

„Ďakujem Pane, ďakujem!“ zašepkala Bella vzrušeným hlasom a odišla.

Bol to najkrajší darček aký mohla kedy dostať a zároveň dať svojej čistokrvnej rodine. A hoc si to neuvedomovala, ona práve dala Lordovi Voldemortovi prvý a posledný darček v jeho živote.

Pre neho ten najkrajší darček a tvor po slnkom.

Naginy.

*****************************************************

Ďakujem že ste sa dostali až sem a dúfam že sa vám moja poviedka páčila. Budem rada ak ju ohodnotíte v komentároch a hviezdičkami.

Krásne prežitie sviatkov v kruhu rodiny vám želá

Lucy Bellatrix!

[ » na začiatok « ]