Poviedka:
Pridaná: 1.11.2011, 11:39:06
Čítaná: 5290×
Hodnotenie: (počet hlasov: 21)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Prosím, nehľadajte v tom nijakú hlbšiu pointu, len som mala neodolateľnú túžbu napísať niečo "lilydžejmsovké" k 30. výročiu ich úmrtín :) Všetko naj, prajem, dlhý a šťastný život tam hore!!

Dúfam, že sa aspoň trochu pobavíte :P

A ešte som chcela... :D citovať jedného kamaráta:

Upozornenie!

„Všetky postavy a miesta sú moje vlastné dielo. JKR mi ho ukradla."

Lily sa otočila trochu bokom, lakťom sa zaprela o lavicu a podoprela si hlavu, aby jej nekvickala. Pokým profesor Binns neskončí svoj nudný výklad, ona sa môže pokojne venovať novej knihe, ktorú si vyprosila z knižnice. Preložila si nohu cez nohu a pohupkávajúc topánkou na špičke sa zahĺbila do celkom novučičkých čiernych písmen.

„Hej...“ začula tichý šepot a ani sa nemusela unúvať zdvihnúť hlavu, aby zistila, kto ju teraz môže otravovať.

„Čo?“ mrkla naňho jedným okom a opäť sa venovala knihe, akoby ju jeho odpoveď ani nezaujímala.

„Čo čítaš?“ spýtal sa James a ona sa potichu zachichotala.

To nemôže myslieť vážne! „Knihu, Potter. Ak sa spýtaš Remusa, určite ti vysvetlí, čo to je.“

James sa uškrnul, pohodlnejšie sa usadil na stoličke a začal sa hrať s prútikom tak, že si ho kotúľal po lavici. Sirius vedľa neho ticho driemal. Mal za sebou ťažkú noc. Opäť.

„A je to zaujímavé?“ pokračoval po chvíli v rozhovore s Lily.

„Hej, je.“

„Včera večer som ťa čakal v klubovni, prečo si neprišla?“ domŕzal.

„Nikdy som nesľúbila, že tam prídem.“

„Čakal som dve hodiny!“

„Aspoň si si mohol v pokoji písať denníček,“ zaškerila sa.

James sa zatváril odmerane. „Nepíšem si denník.“

„Tak potom naozaj nechápem, načo si tam vôbec šiel,“ prevrátila stránku a naklonil sa k priateľke, aby jej niečo pošepkala. Obe sa zachichotali.

„Hovoríte o mne?“ ožil James, zastavil kotúľajúci sa prútik a pohľadom preskočil z jednej na druhú.

„Nie, Potter, na svete je šesť miliárd ľudí a...“

„... a ty hovoríš práve o mne,“ doplnil ju. „Čo si mám o tom myslieť, Evansová?“

„Musíš sa ma pýtať čo si máš myslieť? Vieme, že nedokážeš sám vyprodukovať jednu súvislú vetu, ale že aj myšlienku... ?“ zatskala jazykom.

James sa naklonil ponad lavicu. „Nezahováraj,“ povedal, no ona sa opäť venovala knihe. „Hej, Evansová!“

„Pšt, neruš ma,“ odbila ho a celé to ešte podčiarkla netrpezlivým gestom ruky.

„Evansová!“ opakoval, ale viac naňho nepozrela.

Namrzený sám na seba, aj na knihu, ktorá si uzurpovala jej pozornosť, sa znovu pohodlne oprel. Nemohol sa však len tak zmieriť s porážkou! Poklepkal si prútikom po nohe. Mal chuť niečo na svojej, momentálne nudnej existencii zmeniť. Nenápadne namieril prútik ponad koniec lavice. Jedno nevinné neverbálne zaklínadlo a Lily to čítanie veľmi rýchlo prejde!

Pomaly sa dostávala na koniec strany. James videl ako zaujato hltá posledné riadky a vzápätí potichu prevrátila šuštiacu stánku. Nestihla však dočítať ani prvú vetu, keď sa jej stránka prevrátila späť. Zarazila sa, prehodila ju tak, ako bola a chystala sa čítať ďalej. No kniha akoby si robila čo chcela. Tentoraz preletela o dve strany vpred.

Lily sa zamračila a okamžite sa osopila an Jamesa. „Čo zase máš?“

„Momentálne Dejiny mágie,“ odvetil spokojne.

„Láskavo prestaň.“

„Počúvať výklad?“

„Veľmi dobre vieš o čom...“ Kniha v jej rukách pretočil list, no James to byť nemohol. Dívala sa predsa naňho!

Mykol plecom, razantným gestom odložil prútik na stôl a okázalo zazíval.

Lily nalistovala stranu, na ktorej skončila, a pokúsila sa pokračovať, no čím viac stránok otočila, tým viac kniha ožívala. Teraz sa už pretáčala sem a tam ako šialená, až ju napokon celkom vytočená Lily zabuchla.

„Práve si mi pripomenula prečo som prestal čítať knihy,“ podotkol, za čo si vyslúžil jeden naštvaný pohľad.

„Ako to robíš?“ zavrčala.

„Celkom jednoducho,“ zaškeril sa. „Mám to v génoch. Dievčatá sú zo mňa proste paf.“

Strčila si knihu do tašky a mrmlúc si popod nos („Nezabíjaj ho, máš život pred sebou - nestojí ti za to! Nezabíjaj ho! Je tu priveľa svedkov...“), sa otočila k profesorovi Binnsovi. Ten práve vymenúval nekonečný rad čarodejníkov, ktorí stáli pri zrode Ministerstva mágie a prvými zákonmi celkom zmenili chod čarodejníckeho sveta.

„Hej, Evansová,“ ozval sa snáď po stý raz Jamesov hlas, až mala pocit, že sa k nej len vracia ozvena.

„Povedal ti už niekto, že ‚Hej‘ nie je moje meno?“

„Nie, nepovedal. Pôjdeš so mnou na ples?“ vysypal zo seba.

„Niekto už ma pozval,“ uškrnula sa.

James nadobudol červenkastý odtieň. „Viem. Teraz. Ja.“

Prevrátila oči k stropu v nemej modlitbe. „Niekto iný.“

Na jej prekvapenie si James uľahčene vydýchol. „Potom dobre, že si mu dala košom.“

„Prečo by to malo byť dobré?“ hnevala sa.

„No, ak si sa mu sľúbila, tak si potom vo veľmi nepríjemnej situácii. Veru, nechcel by som byť v tvojej koži,“ usúdil.

„O čom zase rozprávaš?“

„Nechápem načo si sa sľúbila niekomu inému, keď chceš ísť so mnou,“ krútil nechápavo hlavou.

Lily si prikryla uši rukami, zavrela oči a pár minút sa zdalo, že jej vybuchne hlava. „Umlčte ho niekto navždy, prosím.“

Našťastie jej tichú prosbu nikto nepočul, pretože v tej chvíli zazvonilo a všetci sa s hrmotom stavali na nohy, naťahovali si skrehnuté údy a budili si z driemot. Lily schmatla svoju tašku, popohnala Poly, aby sa nemuseli presúvať chodbami v Jamesovej prítomnosti, a vyšli z triedy.

„Kto ťa pozval na ples?“ spýtala sa Poly zvedavo.

„Luke,“ odvetila. „Netuším čo si od toho sľuboval, nikdy sme si nerozumeli!“

„A s kým by si chcela ísť, keď aj Pottera si odmietla?“ vyzvedala, čo sa na ňu veľmi nepodobalo, pretože väčšinou bola veľmi tichá.

Lily sa tuho zamyslela. „Neviem. Netuším. Ale s Potterom nie. Ani s Lukom, Siriusom a ani s Johnom nie!“

Poly sa potichu zasmiala. „Ty si môžeš vyberať, tebe je dobre. Ja budem šťastná ak vôbec niekto pozve!“

„Nebuď smiešna, určite sa niekto nájde,“ povzbudzovala ju priateľka.

„Tebe sa to hovorí, ale ja nemám žiadnych kamarátov medzi chalanmi... ja nie som ten typ,“ zamumlala na svoju obhajobu a celá zružovela, akoby sa mala za niečo hanbiť. „Možno tam ani nepôjdem. Je to hlúpe, aby som tam šla sama!“

Zišli dole točitým schodiskom a zamierili do Veľkej siene, kde už obedovala Juliet. Samozrejme, hneď prvá informácia, ktorú im zavesila na nos, sa týkala plesu. „Ed súhlasil! Pôjde so mnou.“

„Ty si sa ho vážne spýtala?“ nevychádzala Poly z úžasu.

„Jasné! Mala som snáď čakať, kedy pozbiera odvahu? To by som šla sama,“ zasmiala sa a ponad plece sa obzrela na Bifľomorský stôl. „Bude to super! Konečne som dostala perfektnú príležitosť normálne sa s ním stretávať.“

„Gratulujeme,“ súdržne sa na ňu usmievali dievčatá.

Obed prebehol v tichej atmosfére. Hoci všetky mysleli na to isté, vedeli, že rozhovory na tému ples vždy vedú len k hádkam a rozporom. A tak, prezieravo, mlčali, až kým sa im nenaskytla nová téma na rozhovor.

„Dnes už mám voľno,“ spokojne povedala Poly, keď si uvedomila, aký je deň. „Pôjdeme sa pozrieť von, Lils?“

Okamžite súhlasila. Sedieť celý deň za múrmi, keď vonku tak rozprávkovo snežilo, to by si nikdy neodpustila!

„Oh, ja mám ešte Runy,“ závistlivo si vzdychla Juliet. „Ale potom prídem za vami!“

Rozlúčili sa, dievčatá si zbehli po teplejšie oblečenie a vyšli pred hrad.

Sneh sa kopil všade, kam sa pozreli. Nedalo sa ísť na prechádzku k jazeru, pretože by sa museli brodiť poriadne vysokým snehom a vychádzky do Rokvilu momentálne neboli povolené kvôli občasným nepokojom v uliciach.

„Čo chceš robiť?“ spýtala sa Lily, keď sa pár minút len bezcieľne ponevierali popred vchodové dvere a vychutnávali si pohľad na okolie.

Odpovedal jej však niekto iný. „Chcel by som... ale to ti nemôžem hneď takto povedať, Evansová.“

„Len jej to pekne povedz,“ povedal Sirius a buchol priateľa do ramena. „Možno ju nadchnú tvoje ambície.“

James sa uškrnul. „Je fajn, že si na mňa zvedavá, Evansová. Chcel by som hrať v národnej metlobalovej reprezentácii.“

„Len do toho, choď hrať metlobal niekam ďaleko. Najlepšie do nejakej neznámej krajiny, kde nemajú ani soviu poštu,“ odvetila Lily, na čo James zbehol po schodoch k nej.

„To ti predsa nemôžem urobiť. Nevydržala by si to,“ obzrel si zasnežené školské pozemky a obzrel sa na Siriusa. „Ale neprišiel som sa tu s tebou dohadovať, Evansová, ale stojíš na veľmi zlom mieste. Nechceš sa kúsok posunúť?“

„Mne to tu vyhovuje,“ odvetila.

„Tak fajn,“ zasmial sa škodoradostne. „Vieš, sľúbil som si, že prvého človeka, ktorý sa mi pripletie do cesty dnes vyváľam v snehu.“

Lily automaticky uskočila, ale James ju zachytil za plášť a, tak ako sľúbil, pristála v snehovej kope. Potom pozrel na Poly, ktorá nesmelo a trochu vyplašene ustúpila pár krokov a zrejme usúdil, že bude lepšie nechať ju tak, aby sa nerozplakala.

Zatiaľ však Lily využila chvíľku jeho nepozornosti, vytiahla z vrecka svoj prútik a zlevitovala kôpku snehu, ktorá mu následne pristála na hlave. „Nemysli si, že sa len tak nechám.“

„Hráte sa ako deti,“ smial sa Sirius, preskočil nahromadenú kopu a takmer po kolená zapadol do snehu. „Poďme urobiť Snapuliaka.“

„Čo?“ zamračila sa Lily.

„Snehuliaka, ale takého, aby bol ako Ufňukanec,“ vysvetľoval Sirius, natiahol si rukavice a začal uťapkávať tvrdú snehovú guličku. „Nemusíš sa pridávať, Evansová, len nám to nekaz.“

Skôr, než stihla Lily niečo namietnuť, však Siriusa zaujalo niečo iné. Skupina piatačiek sa ponáhľala cez školský dvor smerom ku skleníkom. Všetky sa opatrne pozerali pod nohy, aby nestúpili na zmrznutý sneh a nezosypali sa na zem. Sirius sa uškrnul, zachytil Jamesov pohľad a mlčky mu naznačil, čo sa chystá urobiť.

James prikývol, vytiahol prútik a spolu sa pomaly vybrali za nimi. „Ospravedlň ma, Evansová, musím si splniť nejaké prefektské povinnosti, ale hneď sa ti budem venovať. Môžete zatiaľ začať stavať toho Snapuliaka.“

„Nič také stavať nebudem!“ ohradila sa, zvedavo sledujúc, kam majú tí dvaja namierené. „O čo sa zase snažia?“

„Myslím, že topia sneh na chodníku,“ usúdila Poly flegmaticky.

Sirius s Jamesom sa naozaj nevenovali ničomu inému, ako pomalému topeniu snehu na mierne sa zvažujúcom chodníčku okolo hradu.

„Robia ľad?“ pochybovačne sa spýtala Lily, keď James začal natopenú tenkú vrstvu opäť zamrazovať. „Oni nie sú normálni! Niketo si tam zlomí nohu, alebo čo... Potter!“

„Áno, slniečko?“ uškrnul sa.

„Okamžite s tým prestaňte!“ nariadila im, kým Sirius skúšal funkčnosť ich nového diela.

„Tvár sa, že si to nevidela,“ poradil jej, skĺzol sa dobré dva metre dolu a pristál na zadku s hulvátskym smiechom. „Trochu to zasypme, nech to neobchádzajú.“

„Dajte to preč,“ dožadovala sa Lily, keď bezstarostne pokračovali vo svojej práci. „Potter! Dajte to preč.“

„A čo za to?“ vydieral. „Pôjdeš so mnou na ten Haloweensky ples?“

Lily si prekrížila ruky na hrudi. Radšej si to urobím sama,“ vyhlásila, vytiahla prútik a zlevitovala veľkú kopu snehu, podobne, ako keď mu ju púšťala na hlavu. Tentoraz ju nechala dopadnúť na ľad. „Uhnite, lebo zasypem aj vás.“

Prešla po navŕšenej časti, namierila prútik opäť na sneh a ignorujúc ich protesty, privolávala k sebe ďalšiu hromadu bieleho páperia.

„Expelliarmus!“ okamžite zareagoval Sirius a jej prútik vyletel oblúk do snehu, kde sa im stratil z dohľadu.

Lily sa pokúsila zachytiť ho, vykročila vpred a preletela pripravenou kĺzačkou až dolu, no v oveľa nepríjemnejšej polohe ako Sirius.

„Evansová!“ šmykol sa James v momente až k nej. „Si v pohode?“

„Nie,“ zamumlala, prevrátila sa na chrbát a držala si nohu. „Tie vaše neustále sprostosti! Okamžite to zasypte a ty buď rád, Black, že nemám svoj prútik, alebo by som ťa...“

„Musíš ísť do nemocničného krídla,“ usúdil James znepokojene. „Môžeš tou nohou hýbať?“

„Keby som mohla nakopala by som ťa do zadku, Potter a nechytaj sa ma, ja to zvládnem sama,“ odtiahla sa od jeho ruky a pokúšala sa vstať, ale nedarilo sa jej to.

„Nebuď hlúpa, máš to zlomené, musím ti po môcť!“ prehováral ju. „Alebo tu chceš zostať, pokým ťa nenájde niekto iný?“

„POLY!“ zakričala Lily na svoju priateľku. „Našťastie nemusím. Poly! Poď sem, prosím ťa!“

Jamesovo podozrenie sa potvrdilo. Noha bola naozaj zlomená a Lily mala niekoľko dní stráviť v nemocničnom krídle. Kým James našiel jej stratený prútik a nabral odvahu ísť ju navštíviť, bola už sama. Otrávene čučala do stropu a nemo premýšľala.

„Ahoj,“ veselo ju pozdravil už od dverí, akoby sa nič nebolo stalo.

Lily sa prudko posadila. Na jeho potešenie sa jej tvár rozjasnila. „Potter, presne teba potrebujem!“

„Mňa?“ spýtal sa trochu pochybovačne.

„Áno. Chcem niekomu vynadať,“ vysvetlila. „Pozri sa na to! Mám nohu v sadre, ako mám podľa teba ísť teraz na ples?“

James chvíľu uvažoval. „Aspoň máš dobrú výhovorku, prečo nemusíš tancovať.“

„Ja som chcela tancovať!“ odbila ho. „Mala som byť Banší, Potter. Víla Banší! So zlomenou nohou?“

„Budeš krásna Banší, aj so zlomenou nohou,“ uisťoval ju. „Za čo mám ísť ja, aby sme boli pár? Aký je samec od Banší?“

„Idiot,“ zavrčala.

„To som, nemusím si ani robiť masku,“ potešil sa.

Lily si opäť unavene ľahla. „Zabijem sa.“

„Ideme za duchov?“ pritiahol si k nej stoličku. „Rozhodni sa konečne, musím si pripraviť kostým.“

„Ja s tebou nejdem. Nesnaž sa, nemá to význam, Potter,“ krútila hlavou. „Aby si vedel, nerobím to z trucu. Ty ma tam nechceš preto, aby sme tam boli spolu, aby si mi urobil radosť, ty sa chceš proste predviesť.“

„Budeme tam v maskách, Evansová. Ak nebudeš chcieť, nikto nezistí, že sme tam spolu,“ povedal úplne pokojným hlasom, akoby to vysvetľoval malému dieťaťu, ktoré netuší ako vyzerá maškarný ples. „Chcem ti urobiť radosť.“

„Ale nevieš, čo by mi urobilo najväčšiu radosť,“ vyhlásila.

„Neviem, nikdy si mi to nepovedala,“ priznal. „Možno, keby si mi ráčila prezradiť, čo sa ti motá v hlave, vyhovel by som ti.“

„Poly ešte nikto nepozval. Nemohol by si vziať na ten hlúpy ples ju, ktorá o to stojí a neotravovať mňa?“ vybafla.

James si zachytil okuliare do vlasov, oprel sa dlaňou o svoju dlaň a usmial sa, keď sa ešte raz spýtal: „Toto by ti naozaj spravilo radosť?“

„Nekonečnú,“ odvetila a on uznanlivo prikývol.

Dvere sa opäť otvorili a dnu vošla profesorka McGonagallová. „Slečna Evansová, tak predsa ste tu. Čo tu robíte, pán Potter, návštevné hodiny už skončili!“

„Čo tu vlastne hľadáš?“ spamätala sa Lily.

James zamával vo vzduchu jej prútikom, ktorý celú dobu poctivo držal v rukách. „Priniesol som ti prútik.“

Položil jej ho na stôl. A chystal sa na odchod. Profesorka McGonagallová však nemala pocit, že prišiel čas na jeho odchod.

„Zostaňte tu, Potter. Musíme si ujasniť pár vecí. Slečna Tarencová mi naznačila, že tá nehoda nebola až tak nevinná,“ prebodal Jamesa očami a otočila sa k Lily. „Má Potter nejaký podiel na vašom nešťastí?“

„Nie, pani profesorka.“

„Chcete mi tvrdiť, že ste nespadli po tom, ako Potter s Blackom vytvorili na chodníku námrazu?“ spýtala sa naliehavo.

„Tak to nebolo. Jednoducho som zle stúpila,“ odpovedala, nevšímajúc si Jamesov ďakovný pohľad.

„Čiže trváte ne tom, že vaši spolužiaci nie sú nijako zodpovední za to, že máte pokazený celý Haloweenasky večierok?“ priostrila profesorka.

Lily mrkla na Jamesa a uškrnula sa, „Trvám na tom.“

„Fajn. V tom prípade mi vysvetlite, Potter, ako ste prišli k tomu prútiku,“ vyzvala ho.

James si založil okuliare naspäť na nos. Teraz by sa mu hodil Siriusov ostrovtip. On vždy vedel, čo povedať v takýchto chvíľach. Napokon povedal prvé, čo mu prišlo na um: „Poly ma prosila, aby som ho pohľadal.“

„Poly?“ nechápavo sa zamračila profesorka.

„Poly Tarencová,“ upresnila Lily.

„Máte na mysli slečnu Apolóniu Tarencovú? Dobre teda. Poďte, Potter, slečna si musí oddýchnuť,“ vyzvala ho, aby ju nasledoval a James sa za ňou pomaly pobral. Ešte sa stihol obzrieť na Lily a ústami naznačil: „Apolónia?“

Lily pokrčila plecia, nezdalo sa, že by toto priateľkino meno bežne používala, zviezla sa hlbšie do perín a keď osamela, pristihla sa pri jedinej myšlienke. Za toto by si s ňou James mohol aspoň zatancovať.

Už na druhý deň bola za ňou Poly. Usmievala sa ako prvá jarná kvetinka - nežne a nesmelo, keď jej oznámila, že už ju niekto pozval.

„Kto?“ potešila sa Lily a na okamih jej v hlave vybuchla nesmierna radosť z predstavy, že James to nestihol, že Poly predsa len pozval niekto sám od seba.

„Potter,“ odvetila celá červená. „Vravel, že ty nechceš ísť a navyše, s tou nohou by z teba asi veľa nemal. Ale prinútila som ho, aby si s tebou aspoň zatancoval.“

„To nebolo nutné,“ zasmiala sa trochu silene. „Užite si to. Ja zrejme budem musieť zostať tu.“

Vymyslela si to, ale zrazu sa jej zdalo prijateľnejšie zostať v nemocničnom krídle, než sedieť za stolom vo Veľkej sieni a pozerať sa, ako sa všetci ostatní zabávajú.

„Nebuď hlúpa, musíš tam ísť!“ presviedčala ju priateľka.

„Sú to ešte dva dni, nechaj to zatiaľ tak,“ uzavrela napokon Lily debatu, posadila sa na posteli a ohmatala si zasadrovanú nohu. „Madam Pomfreyová už začala robiť elixír, ktorý urýchli zrastanie, ale včera mi ju museli naprávať a vraj musí pár dní relaxovať. Netuším načo to je dobré.“

Poly sa s ňou ešte chvíľu zhovárala, potom však musela ponáhľať na vyučovanie. Lily sa postavila na svoju jedinú funkčnú nohu a skackavo zamierila do pracovnej madam Pomfreyovej. Musí tu byť spôsob, ako to urýchliť.

Halloweenskeho plesu sa mohli zúčastniť žiaci od štvrtého ročníka. Neznamenal veľkú slávu a noblesu, ale sľuboval zábavu a nové zážitky, ktoré si nikto nechcel nechať ujsť. Najväčším prekvapením mali byť masky a napokon, pokiaľ budú také dobré, že by sa navzájom nespoznávali, aj polnočné odmaskovanie.

„Čo si?“ spýtal sa James, keď si Sirius pomocou prútika upravoval kostým, aby vyzeral otrhanejší.

„Nespoznávaš vo mne piráta?“ zaškeril sa, vytiahol spod postele okázalý klobúk a založil si ho na roztrapatené vlasy. „Čo si ty?“

James rozhodil rukami. „Nič sme nevedeli vymyslieť, tak sme upíri.“

„Kde máš kostým?“ smial sa Remus, ktorý sa už pekných pár minút nažil dostať do prehnane chlpatého kostýmu znázorňujúceho vlkolaka.

„Je v skrini. Nechce sa mi do toho navliecť,“ priznal James.

Remus si navliekol na hlavu kapucňu s ušami a popri tom, ako sa snažil zistiť funkciu chlpatej papuľky, komentoval: „Neboj sa, Paroháč, Evansová tam bude. Náhodou som sa s ňou rozprával len pred pár minútami a už bola takmer úplná Banší.“

„Evansová je zelená?“ uškrnul sa.

„Povedal by som, že je mierne zelenkavá. Odhadla tú správnu mieru, aby stále vyzerala dobre,“ uisťoval ho, načo sa James s vervou pustil do prezliekania. Keď tam bude Lily, hoci aj zelená, sivá alebo modrá... musí tam byť aj on! Keď bol prichystaný, natiahol Removi na tvár masku, ocenil, že vyzerá chutne a mierumilovne a ponáhľal sa dolu. V klubovni sa už potuloval zopár veľmi podarených masiek. James si netrúfal ani odhadnúť, ktorý blázon si na seba navliekol brnenie, ale dobre sa pobavil, keď ho sledoval, ako sa snaží usadiť do kresla.

Nečakal dlho, kým sa vedľa neho zjavila Poly. Musel uznať, že v tom upírskom kostýme vyzerala nebezpečne a sexi, ale on chcel vidieť Lily.

„Evansová tam vraj tiež bude,“ načrtol, keď prekračovali otvor v stene a ešte raz sa obzrel do klubovne.

„Príde,“ prikýval Poly.

„Alebo skôr priskáče, nie?“ zasmial sa. „Bude sama?“

Poly sa len usmiala, pričom vycerila predĺžené zuby.

„Tak bude?“

„Niekoho si na poslednú chvíľu zohnala,“ odvetila.

Sadli za jeden zo stolov vo Veľkej sieni a chvíľu mlčky pozorovali výzdobu. Všade naokolo sa vznášali sviečky, ktoré odrážali celé farebné spektrum od svetlo ružovej, až po krvavo červenú. Niektoré boli umiestnené tak nízko, že okoloidúci radšej zbystrili pozornosť a nenápadne si skontrolovali vlasy a klobúky, aby sa uistili, že je všetko v poriadku. Kapela na nízkom pódiu už hrala akési pokrčené, no rytmické tóny, ktoré dotvárali atmosféru navodenú vysvietenými tekvicovými hlavami.

„Keď príde Evansová, zavoláš ju sem, dobre?“ uisťoval sa James.

Poly sa zasmiala. „Neboj sa, sme dohodnuté, že sedíme spolu.“

„Dobre,“ spokojne prikývol a obzrel sa na dvere.

„Prestaň sa vrtieť,“ smiala sa. Pohľad jej stále zachádzal k parketu, kde sa už bláznilo zopár študentov. „Poď radšej tancovať.“

„Netancujem,“ odvetil, ale Poly napriek tomu vstala a zamieril k ostatným.

„Choď za ňou,“ buchol ho niekto do pleca. Keď sa obzrel, neubránil sa smiechu. Remus vyzeral v huňatom kostýme naozaj prehnane rozkošne. „Neseď tu ako trubiroh, za chvíľu je tu Evansová.“

„Už ide?“

„Hej, a keď zistí, že si Poly nechal samú...“ ešte raz ho poklepkal po pleci a spolu so svojou priateľkou zamierili k prázdnemu stolu.

James zostal sedieť. Prinútil sa však nepozerať na dvere. Nemusí ju volať. Evansová príde za ním a to bude prvé víťazstvo dnešného večera. Zatiaľ sa zabával tým, že premiestňoval koláčiky ležiace na tácke tak, aby vytvorili tvar zlatej strely.

„Musel si ich všetky ochytať? Čo budem teraz jesť?“ zavrčala Lily namiesto pozdravu, sadla si na stoličku, ktorú jej odsunul jej partner a spokojne sa usadila. „Ďakujem, Luke.“

„Ty už nemáš zlomenú nohu?“ zamračil sa James.

„Zjavne nie.“

„Tak poď tancovať,“ vyzval ju živo.

Lily podvihla obočie. „Dnes si tu s Poly. Ak chceš tancovať, choď s ňou. Mimochodom, prečo sa jej nevenuješ? Sľúbil si, že...“

„Nič som ti nesľúbil,“ ohradil sa. Nechcel sa však mračiť na ňu a tak sa rozhodol preniesť svoju zlosť na Luka pokropeného falošnou krvou, ktorý mu len kývol na pozdrav, inak ich konverzácii nevenoval prílišnú pozornosť. „A ty tu môžeš byť s týmto panákom? Mala si ísť so mnou.“

Luke očervenel od zlosti. „Drž hubu, Potter. Sám si si priviedol inú babu.“

„Obaja prestaňte,“ požiadala ich Lily, vstala zamračila sa na Jamesa. „Si naozaj nemožný. Úplne nemožný.“

Bez ďalších slov odišla na parket za Poly, kde sa spolu pustili do divokého tanca.

„Serieš si to, Potter,“ zaškeril sa Luke. „Stačilo spýtať sa druhý raz. Dievčatá občas robia obštrukcie, mal by si to vedieť.“

„Spýtal som sa trikrát,“ zavrčal James, vstal a súdiac, že teraz sa už nedá predbehnúť nikým, odkráčal na parket. Čierny upírsky plášť sa za ním vlnil.

Poly ho zbadala hneď, uškrnula sa a chystala sa rýchlo opustiť parket, ale James ju zadržal. „Počkaj chvíľu. Potrebujem svedka. Evansová, ešte dnes pred polnocou mi povieš, že ma ľúbiš budeš súhlasiť, že so mnou pôjdeš na rande.“

„Ľúbim ťa,“ zasmiala sa ironicky. „A teraz mi už daj pokoj.“

„Zabudla si ešte druhú časť,“ napomenul ju, akoby ho mohlo jej posmešné vyznanie lásky uspokojiť.

„Nezabudla, proste sa s ňou nestotožňujem,“ prevrátila oči.

„Nerada ruším váš pútavý rozhovor, ale stojíte ľuďom v ceste. Tu sa tancuje, ak ste si nevšimli,“ vyháňala ich Poly preč z parketu, kde o nich všetci zakopávali.

Postavili sa trochu bokom, kde nerušene pokračovali v rozhovore. Poly sa dobrovoľne vzdala milej povinnosti robiť im svedka a opäť sa zabávala na parkete, tentoraz s chlapcom - múmiou.

„Čo ťa žerie?“ mračila sa Lily a v kostýme banší s rozcuchanými vlasmi vyzerala naozaj hrozivo.

„Mohla si mi dať aspoň vedieť, že už si v poriadku,“ vyčítal jej. „Ani som nevedel, že už nemáš sadru.“

„Lebo sme sa nestretli odkedy som vyšla z nemocničného krídla. Mala som ti poslať sovou lekársku správu, aby ti náhodou niečo neušlo?“

„Mala si mi poslať odkaz. Stretla si predsa Remusa!“

„Áno, videl ma a určite ti o tom povedal, takže neviem, aký je v tom rozdiel.“

James rýchlo pozdravil okoloidúceho známeho, ktorého v tej záplave hrôzostrašných bytostí spoznal a odvetil: „Veľký rozdiel. Remus mi to nepovedal.“

„Za to už ja nemôžem. A napokon, čo mi tu chceš vyčítať? Nezabúdaj ako sa to celé stalo,“ pripomenula mu zamrznutý sneh a svoj nepekný pád. Vzápätí sa potichu zasmiala. „Začína mi z teba šibať. Prečo sa tu s tebou hádam? Si mi ukradnutý. Nič ti nemusí vysvetľovať!“

„Pretože si mi ešte mala povedať ‚Ľúbim ťa‘,“ pripomenul jej.

„To som ti už povedala. Mal by si si to zapisovať, Potter, chcel si počuť, že s tebou pôjdem na rande,“ opravila ho.

„Výborne,“ zaškeril sa. „Kedy a kde? Rýchlo sa dohodnime, lebo tu ide Luke!“

Lily sa obzrela. Jej partner sa naozaj pomaly približoval k nim. „Poď,“ schmatla Jamesa za ruku a prikrčila sa za stôl.

„Zdrháme?“ smial sa, keď sa takmer štvornožky presunula o kúsok ďalej a vykukla ponad okraj stola.

„Nie kvôli tebe, Potter. Kvôli mne. Chcem ti v pokoji vynadať,“ zavrčala na oplátku. „Hýb sa!“

Využila chvíľu, keď sa Luke obzrel po parkete a skočila o kus ďalej. James bol v momente pri nej. „Evansová, nemôžeme proste... Čau, Sirius.“

„Kedy ste sa stihli tak ožrať?“ spýtal sa so zubatým úsmevom.

„Vidíš Luka, Black?“ spýtala sa Lily a keď Sirius odvetil, že nie je nikde v dohľade, Lily si bez opýtania prisadla.

Ukázalo sa, že Siriusovi robí spoločnosť akási veľmi pekná princezná v objemnej krinolíne lososovej farby.

„Bavíte sa?“ spýtala sa Lily sucho, načo dievča nadšene prikývlo. „Ešte sa len budete, keď tuná Potterovi poviem, čo mám na srdci.“

„Pokračuj, Evansová,“ vyzval ju James.

Lily sa s vervou nadýchla a takmer spustila plejádu, no v poslednom momente sa zasekla a sklapla na prázdno.

„Čo?“ podvihol James obočie.

„Ja len, že by som sa ti mala poďakovať za Poly, ale to sa teraz nehodí, teraz sa na teba hnevám,“ mračila sa sama na seba.

James sa zasmial. „Poďakovanie prijímam a teraz pokojne pokračuj. Čo ťa trápi? Že som bol minulý týždeň na rande s Jane?“

„Ty si bol s Jane?“

„Nepovedala ti to?“ pokrčil nos a spýtavo pozrel na Siriusa, ktorý len pokrčil plecia. „Takéto veci si predsa dievčatá hovoria, nie?“

„Nerozprávam sa s ňou, sme pohádané,“ odvetila stroho. „Vidíš a to je presne to, čo ma na tebe štve. Stále tvrdíš, že chceš mňa, že so mnou to myslíš vážne, ale pritom ti nerobí najmenší problém vziať na rande hociktorú inú babu.“

„Mám sa zamknúť zo kláštora, aby sa na mňa žiadna ani nepozrela?“

„To som nepovedala,“ prekrížila si ruky na hrudi. „Ale mal by si trochu spľasnúť. Si nafučaný ako bublina. Sebavedomý ako...“

„Presne tak. To som celý ja. Nechcela by si mi, keby som sa celý deň šprtal v knihách ako Ufňukanec. Niekto z nás dvoch musí byť rozumný!“ pokojne si vzal zo stola tekvicový koláč a s chuťou sa doň zahryzol.

„Budem s tebou chodiť, Potter, ak sa zmeníš,“ vyhlásila, na čo sa James prekvapene zasmial. Pomaly dojedol koláč, premeral si ju odhora dole a mykol plecom. Lily sedela ako na ihlách. Pripadala si trápne. Prečo nič nehovorí?“

„Tak?“ spýtala sa nakoniec.

„Je to blbosť. Potom sa ti nebudem páčiť,“ nemietol.

„Oh, takže sa nemieniš prestať správať ako idiot,“ uisťovala sa.

„Pozri...“ vzal si druhý koláč, flegmaticky z neho pooberal hrozienka a vrátil ich na misu. „Ak by to pomohlo, bol by som iný už teraz.“

Sirius nadšene prikyvoval. „James má úplnú pravdu. Dáva to zmysel.“

„Fajn, ty si sa rozhodol,“ povedala Lily, keď jej bolo jasné, že nedostane čo chcela. Rýchlo vstala a chcela odísť čím ďalej od toho prekliateho stola.

„Teraz?“ šeptom sa spýtal James.

Sirius sledoval s prižmúrenými očami ako Lily prechádza pomedzi stolíky a mieri ku dverám. „Až teraz, kamoš.“

James vstal a rozbehol sa za ňou. „Evansová! Niečo si zabudla!“

Obzrela sa a rýchlo si pohľadom skontrolovala kostým, aby zistila, čo stratila. „Mám všetko.“

Zasmial sa, chytil ju za ruku a vykročil zo siene spolu s ňou. „Teraz už hej. A nehovor mi, že so mnou na rande nepôjdeš. Tentoraz už ti to nezhltnem.“

[ » na začiatok « ]