Poviedka:
Pridaná: 27.5.2007, 15:02:39
Čítaná: 2579×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Sabrina Lootová
Stručný dej: Sabrina sa pohádala so svojou najlepšou priateľkou. Kvôli chalanovi. No to ešte netušila, že to nie je to najhoršie čo ju čakalo...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika, tragédia

Sabrina Lootová 1.kapitola

Sabrina mala zlú náladu.

Hneď zrána sa pohádala so svojou najlepšou kamarátkou

Cindy. Cindy poznala už 7 rokov. A teraz sa po prvý krát takto pohádali a vlastne kvôli hlúposti. Cindy Preeveová bola vysoká normálnej postavy. Mala veľké zelené oči a plné pery. Bola veľmi milá a veľmi strelená. Sabrina s obľubou spomínala na ich šibalstvá. A teraz nemohla uveriť že sú pohádané. A to kvôli nejakému chalanovi. Ešte nikdy sa nestalo že by sa obe zaľúbili do toho istého chalana. Ani jedna z nich si nemyslela že sa to stane. Veď doteraz sa im páčili úplne rozdielni chalani. Sabrina sa nepozerala až tak veľmi na vonkajšiu krásu, ale skôr na to, aký je dotyčný chlapec, ale Cindy by sa však nikdy na ulici neukázala s nie práve pekným chalanom. Pri nej ste mohli vidieť iba pekných chalanov. Sabrina si dokonca pamätala, že Cindy jej raz dotiahla ukázať jej nový objav. Ten chalan bol vážne pekný, ale nevedel so seba vydrať nič zmysluplné. Niežeby by nemala rada fotoaparáty, ale počúvať o nich dve a pol hodiny to je už riadne od veci. Ale Cindy bola šťastná. Zrejme sa riadila pravidlom “Buď ticho a vyzeraj!“. Ale Sabrine to nevadilo mala svoju kamarátku rada. A teraz vôbec netušila ako sa udobria. Najhoršie na tom bolo, že dotyčný chalan sa zaujímal o Sabrinu. Cindy bral iba ako kamarátku a to ju rozzúrilo. Vykričala jej do očí ako ju zato nenávidí a že jej to nikdy neodpustí. Potom Cindy odišla. Sabrina vtedy ostala stáť ako prikovaná. Pomaly jej dochádzalo čo sa stalo. Pohádali sme sa! Je to neuveriteľné ale je to tak! Sabrina vôbec nevedela čo robiť. O hodinu mala mať rande. Už sa naň vôbec netešila. Predsa len našla v sebe ešte ten kúsok šťastia, ktorý v nej ostal a vošla do kúpeľne. Jemne sa nalíčila a a vošla späť do izby. Otvorila dvere na šatníku a rozmýšľala čo si oblečie. Nakoniec sa rozhodla pre

krátke riflové nohavice k tomu čierny top a na nohy si dala pohodlné čierne tenisky. Nakoniec prišli na rad vlasy. Sabrina svoje vlasy neznášala. Boli dlhé a odstávali na všetky strany. Vždy sa jej páčili rovné vlasy. A tak si ich musela vyrovnávať . No teraz na to už nebol čas. Rozhodla sa teda pre inú alternatívu. Vzala dve čierne gumičky a pomocou nich si spravila dva vrkôčiky. Nakoniec sa kriticky obzerala v zrkadle. Sabrina bola pomerne nízka, mala dobrú postavu. Mala orieškovo hnedé vlasy, ktoré odstávali na všetky strany. Ozdobou jej tváre boli oči. Boli krásne. Boli zelené a veľké. Nervózne pozrela na hodinky a zhrozila sa. Ostávalo jej ešte desať minút. Vyletela z izby ako šíp a trielila dole po schodoch. Schmatla svoju čiernu bundu z vešiaku a vybehla von. Nasadila rýchle tempo. O 5 minút bola na mieste. Ešte tam nikto nebol. Sadla si na najbližšiu lavičku a čakala. O 5 minút už bola pekne nervózna. Zmocňoval sa jej strach. Čo ak nepríde? Ale Sabrina vzchop sa! Jasne ti povedal že príde...ale...ale...Žiadne ale!...Správaš sa ako decko! Veď máš už 15! Minúty ubiehali. Prešlo ďalších 10 minút. Teraz si už vážne myslela že si z nej Will spravil srandu. O niekoľko minút vstala a smutná odchádzala domov. Dokonca ignorovala poznámky okoloidúcich chalanov. Išla po chodníku so sklonenou hlavou. Kvôli tomuto chalanovi sa pohádala so svojou najlepšou kamarátkou? Veď ten chalan ju podrazil. Bolo jej strašne. Už sa tešila späť. Späť domov. Do školy. Do Rokfortu. Nemala rada prázdniny. Musela byť u svojej matky. Jej mama ju nemala rada. Vzala si ju len cez prázdniny. A vôbec je netrápilo kde sa Sabrina nachádza. Nepovažovala ju za dobrú dcéru. Nevadilo jej že je čarodejnica ale mala svoju druhú dcéru z ktorej bola úplne nadšená. Jej cukriček(ako ju zvykla nazývať), bol podľa nej ten najdokonalejší tvor na Zemi. Sabrinina sestra sa volala Lucy. Také pekné meno a jej matka ho dokázala tak skomoliť. Volala Lucyinka, alebo Lucynočka a niekedy ste mohli započuť a niečo také ako Lucyunuška. Ale Sabrina sa nesťažovala. Už si zvykla na tú ignoráciu. Sabrina si ani neuvedomila že už je doma. Otvorila dvere a šla do svojej izby. Hodila sa na posteľ a rozplakala sa. Nevedela čo má robiť. Po chvíli prestala. Veď plačom sa nič nevyrieši. Pomaly si sadla na posteľ a zapla si televízor. O pár minút sa malo začať hlavné spravodajstvo. Sabrina vstala a šla do kúpeľne o pár minút odtiaľ vyšla v pyžame a odlíčená. Prešla k stolu a zobrala sklenú fľašu minerálky. Obrátila sa a to čo uvidela na obrazovke jej takmer vyrazilo dych. Fľaška jej vypadla z rúka s rachotom sa rozbila. V správach ukazovali Londýn. Presne tú štvrť v ktorej bývala Sabrina. Stará žena práve oznamovala dvojnásobné úmrtie. Táto žena stála pred domom. Dom ktorý Sabrina tak dobre poznala. Pri schodoch ležali dve nehybné telá. Obidve okamžite spoznala. Nemohla to mu uveriť. V tom sa jej podlomili kolená a zviezla sa na dlážku.

...Bolela ju hlava...Matne si uvedomovala že okolo nej niekto hovorí.

,,Čo sa jej stalo?“ pýtal sa nejaký muž.

,,Neviem, prišla som sa na ňu pozrieť, lebo som počula nejaký buchot. A našla som ju tu na dlážke.“

,,Nie je to nič vážne.“ povedal ten chlap. Zrejme to bol lekár ako usúdila Sabrina.

Chcela otvoriť oči no nešlo to.

,,Psst...asi sa prebúdza.“ zašepkal doktor.

Nakoniec sa Sabrine podarilo otvoriť oči. Ležala vo svojej posteli a na hlave mala kopu ľadu. Len čo si jej mama všimla, že už je hore, okamžite sa vrhla k nej.

,,Oh...Sab...nevieš si predstaviť ako som sa o teba bála!“

No to určite pomyslela si. Raz prišla domov o pol druhej v noci a jediné čo ju vtedy zaujímalo bolo či si vyzula topánky keď prišla domov.

Zrejme chce spraviť dojem na toho doktora, pomyslela si Sabrina. Pomaly sa posadila. ,,Je...je to pravda?“ jachtala. Postupne si uvedomovala čo sa stalo.

,,Čo či je pravda?“ opýtala sa jej mama.

,,To...to...čo v správach.“ a opäť si vybavila v pamäti ten hrozný obraz.

Mladé dievča a chlapec...spolu na zemi...očividne mŕtvi...Cindy a Will...nie to nemôže byť pravda...Hlásateľka hovorila že ešte nevedia čo sa stalo...Ale Sabrina vedela ako zomreli...ten prázdny výraz v očiach a na tvári sa im odzrkadľoval strach.

Zabila ich mágia...stále sa pýtala prečo?...veď oni nepatrili do jej sveta...Oni boli muklovia...obyčajní muklovia...Ako tak rozmýšľala, neuvedomila si že znova plače.

,,Sab....no tak čo sa stalo?“ opäť dobiedzala jej matka.

Sabrina neodpovedala. Náhle sa postavila z postele. Musí sa tam ísť pozrieť.

,,Hej Sabrina...SABRINA!. Kam si sa vybrala?!“ vrieskala za ňou jej matka. Ale Sabrina už bola zavretá v kúpeľni a obliekala sa. Potom otvorila dvere a vyletela z nich. Rútila sa rovno dolu schodmi. Vyletela na ulicu. Ani si neuvedomovala že beží. O pár minút bola pred Cindynim domom. Všade bolo ticho. Nikde ani náznak toho, žeby sa tu stálo čosi zlé...a predsa veď to bolo v správach...alebo...alebo že by sa jej to snívalo...bola to len vidina...ale veď ona nie je veštica....na tento predmet nikdy nechodila...bolo to veľmi čudné...Pomaly sa vracala domov. Všade bolo ticho. Len vietor fúkal. Ulice vyzerali strašidelne. Sabrine naskočili zimomriavky. Mala strach. Posadila sa na najbližšiu lavičku a rukami si objala kolená. Hlavu si položila na nohy...rozmýšľala čo sa stalo...vôbec tomu nerozumela. Pomaly zodvihla hlavu. Pred ňou stála akási postava v čiernom. Nevidela jej do tváre. Ale ruky, ktoré vytŕčali z čierneho habitu boli mŕtvolne biele. Osoba zvierala v ľavej ruke prútik. Namierila ho na Sabrinu. Sabrina vyvalila oči. Bola na smrť vystrašená. Nebola schopná rozmýšľať iba tupo zízala na tú bielu ruku s prútikom. Pomaly chcela vstať, no zrazu pocítila hroznú bolesť v hrudi. V pľúcach nemala žiaden kyslík nemohla sa nadýchnuť. Zviezla sa na špinavú cestu. Metala sa, ešte stále sa nemohla nadýchnuť. V tom jej telo ochablo. Konečne sa mohla zhlboka nadýchnuť. Osoba nad ňou sa smiala. Mala hrozný smiech. Sabrina sa pokúsila vstať. Zdvihla hlavu keď zrazu uvidela len zelený pás svetla. Padla na zem a viac sa nepohla....

---------------------------------------------------------

Tak toto je moja prvá poviedka. Dúfam že sa vám bude páčiť a keď nie nevadí. Chcem zistiť či mám bujnú fantáziu. Takže mi pls napíšte či mám pokračovať alebo či mam dať pokoj...

Ďakujeeem

Oriesok

P.S.Prepacte mi chyby v texte:-))

[ » na začiatok « ]