Poviedka:
Pridaná: 23.7.2011, 00:17:50
Čítaná: 4319×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: Fiction
Postavy: Kristínka, Tom Felton
Stručný dej: Kristínka prekoná všetky nástrahy života (a Slovenska), aby našla svojho blonďavého muža snov.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo

Takže som výnimočne dnes nemala náladu zabiť svoju sestru, alebo lepšie povedané, nie, keď som sa pustila do písania a tak vznikla táto poviedka.

Spojitosti postáv v príbehu a v skutočnosti sú celkom náhodné. :D

Niektoré body príbehu sa síce zakladajú na skutočnosti, pravdou však stále zostáva, že väčšina príbehu je len fikciou (hlavne ten koniec).

Kde bolo tam bolo, bola raz moja malá sestrička. Volala sa Kristínka a práve ona je hlavnou postavou príbehu, ktorý Vám chcem vyrozprávať.

Kristína sa narodila za jednej dažďovej noci, kde boli dokonca kvôli povodniam odstavené aj cesty v našej malej dedinke, Morydenii.

Kika vyrastala a vyrastala, až z nej vyrástla poriadne krásna dračica s obrovským výstrihom a minisukňou kratšou ako 10-centimetrové pravítko. Bola veľmi výstredná a jej šarmu nemohol odolať žiadny mládenec.

Dedina však na ňu bola príliš krátka, a tak sa rozhodla ísť na vandrovku, aby si našla blonďavého chlapa svojich snov, ktorý samozrejme, musel mať aj dokonalé, šedé oči sťa rozbúrené more.

Kristínka nastúpila na prvý autobus do Zvolena a tešila sa, že možno práve tu nájde svoju lásku. Vystúpila na zasmradenej autobusovej stanici plnej ohorkov od cigariet a vydala sa na sídlisko Západ – Tepličky, ktoré bolo podľa jej tajných zdrojov najväčšie v okolí.

Vystúpila na konečnej zástavke a od šťastia zatlieskala a poskočila na mieste. Konečne pred sebou uvidela McDonalld, jeden z jej ďalších snov. Samozrejme, musela si udržovať líniu, ale kto by už len odolal krásne prepečeným hranolčekom a dokonalému hamburgeru, ktorý priam prosil o to, aby ho zjedla? Nikto.

Najedla sa a s plným bruchom sa vydala hľadať svoje šťastie. Prešla všetky byty, obchody, nákupné centrá, ale jej ideál jednoducho nájsť nemohla.

Aj keď je pravda, že na jednom dvore stretla istého jedinca, ktorý sa bicykloval na svojej BMXe (čítaj: bejmixke /druh bicykla/) Vlasy mal obstojné, ale boli hnedé namiesto blond. Takisto aj oči mal hnedé namiesto šedých. Tie jeho vypracované svaly na hrudi jej však nedali pokoj a tak sa naňho zadívala.

Chlapec si to všimol a keďže Kristínka bola kus a chcel sa pred ňou predviesť, skočil tak nešťastne, až preletel bicykel a pristál rovno v blate pred ňou.

„Teší ma, spanilá deva. Moje meno Richard Kajda je, azda mi prezradíte to vaše?“ prehovoril k nej omámene zotierajúc si blato z tváre.

Kika ohrnula nosom nad toľkou neslušnosťou a pobrala sa ďalej. Zavolala si taxík, pretože pri pomyslení na všetky tie baktrérie, ktoré sa v autobusoch nachádzajú sa jej tento raz dvíhal žalúdok.

Taxíkárovi nariadila, aby ju odviezol na Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. On samozrejme poslúchol aj keď mal pri tom stále vypúlené oči. Zrejme pod vidinou zisku z takej dlhej cesty.

O niekoľko hodín na to, mu Kristínka dala pusu a odišla s tým, že za chvíľu príde jej priateľ, ktorý to zaplatí. Samozrejme, to bol fake (podvod) a priateľ nikdy neprišiel.

Kika vystúpila a ponáhľala sa čo najďalej od toho inkriminovaného taxíka. Po ceste do vstupnej haly letiska narazila na krásneho a dokonalého muža. Vysoký, vypracovaný, nádherný, blond, šedo – modré oči, jednoducho on musel byť ten pravý.

Zachytil Kristínu ešte pred tým, ako stihla dopadnúť na zadok. Nezadíval sa jej však tak hlboko do očí ako si to vždy predstavovala. V tých jeho nádherných očiach sa nevírili emócie ako počas búrky, v ktorej sa narodila.

Povedal jej, nech si dáva pozor a pokračoval v ceste. Ona nevedela čo si má myslieť, ale bola presvedčená, že ho nemôže pustiť teraz, keď ho konečne našla. Rozbehla sa za ním a vrhla sa mu okolo krku. Vtlačila mu na ústa veľký bozk a dúfala, že jej ho opätuje. Avšak mýlila sa.

Blondiak ju odtlačil a pozeral sa na ňu ako na šialenú.

„Milujem ťa, si muž mojich snov,“ prehovorila k nemu s úsmevom na perách.

„Mrzí ma to, ale ja ťa nemilujem. Ty nie si muž mojich snov,“ vrátil jej na oplátku chlapec a pokračoval v ceste zanechajúc ju tam s tým ohromeným výrazom na tvári.

Mala by ísť na operáciu, len preto, aby sa stala jeho mužom? Mala by si nechať odrezať tie svoje nádherné a pevné prsia? Nie, nemohla. Tie neobetuje, ani kvôli tomuto jedincovi, veď na svete sa určite nájdu aj jemu podobní.

S plačom sa rozbehla na letisko, a po tom čo sa zabalila do kufra a nechala sa deportovať do Anglicka, si užívala príjemnú a ničím nerušenú cestu v batožinovom priestore.

Vystúpila v meste, ktoré bolo ešte smradľavejšie a nechutnejšie ako Zvolen. Na mape bolo zaznačené ako Londýn. Kike sa však páčilo, pretože tu sa cítila ako prasa v žite.

A ako tak prechádzala ulicami, dostala sa na Trafalgar Square, kde práve prebiehala premiéra nejakého úžasného filmu. Celé námestie bolo natrieskané ľuďmi v zvláštnych kostýmoch a popísanými tvárami.

Kika sa pretláčala davom ľudí, pretože chcela vedieť, prečo tak šalejú. Film sa volal Harry Potter, no žiadna veda. Niečo o ňom už počula, ale keďže v jej dedine nebolo kino, žiadny z tých filmov vidieť nemohla.

Pretlačila sa až úplne dopredu a tam... Tam ho uvidela. Kráčal po červenom koberci s úsmevom na tvári. Blond vlasy mu viali vo vetre a v jeho šedých očiach žiarili iskričky.

Nemohla už byť od neho tak ďaleko. To proste nešlo. Preskočila tú pásku, čo ich delila ako skokan zelený (druh žaby) a vrhla sa mu okolo krku.

Tíško, tak aby to nikto nepočul mu zašepkala, že ho miluje a trochu sa od neho odtiahla.

Najprv chcel dať zavolať ochranku, aby ho zbavili tejto čudnej fanynky, ale nedokázal to. Videl tú dôveru a tú nehu v jej očiach. Videl tú naozajstnú lásku, s ktorou sa naňho pozerala. Všímal si jej dokonalú tvár a krásne lesklé vlasy, ktoré jej poletovali okolo hlavy.

Bolo to jasné. Zamiloval sa do tejto zvláštnej ženy, ktorá mu skrížila cestu. Pritiahol si ju bližšie a vášnivo, pred všetkými tými fotografmi a ľuďmi ju pobozkal.

Kika si zaborila ruky do jeho hodvábnych vlasov a už nikdy viac ho neplánovala pustiť. Nie teraz po tom, čo konečne našla svoje šťastie.

A tak žili Kristínka a Tom Felton spolu šťastne, až do smrti. No a mnohé jeho fanynky, medzi ktoré patrím aj ja si doteraz tlčú hlavu o stenu za to, že práve ony nepreskočili vtedy tú pásku a nevrhli sa Feltonovi okolo krku.

[ » na začiatok « ]