Kapitola:
Pridaná: 15.6.2011, 16:18:17
Čítaná: 2261×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Lussy, Mary, Jimmy, Cam
Stručný dej: Lussy sa spamätáva z ťažkého rozchodu a s kamarátkou sa chystajú do letného tábora, kde ich očakáva veľa zábavy a pekných chlapcov. Nedokončená poviedka.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4 5 » 5 6 » 6 7 » 7 8 » 8 9 » 9 10 » 10 11 » 11 12 » 12 13 » 13 14 » 14 15 » 15 16 » 16 17 » 17 18 » 18 19 » 19 20 » 20 21 » 21 22 » 22 23 » 23

Keď otvorili dvere, hneď pre vstupe ich čakala malá, asi meter a pol dlhá chodbička, z ktorej na pravo viedli dvere, rovnaké ako tie vstupné. Z chodby bolo vidno do ďalšej miestnosti, ale iba jednu posteľ s bielymi obliečkami. Dievčatá vošli z chodby do tej miestnosti a ocitli sa v nie veľkej izbe so štyrmi posteľami. V izbe boli aj dve skrine, umiestnené hneď vedľa postele, ktorú dievčatá z chodby videli. Celá izba bola obdĺžnikového tvaru s vyblednutými zelenými stenami a šedým kobercom. Na stene oproti vchodovým dverám bolo jedno okno, cez ktoré bol výhľad na celý areál. Na ich veľké prekvapenie na posteli pod oknom sedelo dievča, asi v ich veku a práve si niečo hrabalo vo svojom tmavo-modrom kufri. Malo špinavo-blonďavé vlasy a zeleno-modré oči. Keď ich zbadalo, usmialo sa.

„Ahojte," veselo ich pozdravila, postavila sa a podávala im ruku. Mala tenký jemný hlas ktorý znel ako ševelenie vetra.

„Ja som Sam, teda Samantha." predstavila sa im.

„Ja Lussy," podala jej ruku.

„A ja Mary," tiež jej potriasla rukou.

„Tak, ja si beriem túto posteľ," povedala Lussy a usadila sa na posteľ oproti oknu a uložila si kufor k nohám.

„No tak ja potom túto," Mary si vybrala posteľ umiestenú na konci izby, takže keby si ľahla, hlavu má tam, kde Lussy nohy.

„Som rada, že sme na izbe s niekým normálnym, ako si ty," skonštatovala Lussy a pozrela sa na Sam.

„Beriem to ako kompliment, aj keď netvrdila by som, že som normálna...Ale tak kto vie, čo bude zač tá Larissa či kto to je," odvetila jej Sam ešte stále milo sa usmievajúc.

„Ty sa vybalíš teraz?" spýtala sa jej Mary.

„Nie, až potom na večer, teraz sa mi nechce," zasmiala sa Samantha.

„Nooo...," nestihla dokončiť Mary lebo v tom počuli tresnutie dverí. Chvíľu bolo ticho, a potom sa v izbe objavilo dievča s hnedými rovnými vlasmi a s modrým tričkom kde bola tvár...Edwarda? Panebože!

„Jéé, čaute," povedala zadychčaným hlasom akoby práve prebehla maratón. „Kokos, koľko mi trvalo, než som to našla. Prebehla som celý hotel aj areál, som myslela, že budeme v chatkách..." pozrela sa na ich vydesené tváre a potom si sadla na voľnú posteľ oproti dverám. „Uf! Ozaj, ja som Bella," pozrela sa na ne a na tvári sa jej zjavil úškrn.

„Bella? Akože Bella z Twilightu?" čudovala sa Lussy.

„Jééé, ty poznáš Twilight? Aj ja ho milujem, Edward je proste dokonalý, ááách," rozplývala sa.

„Počkať, a nie si ty náhodou Larissa, či ako? Si tu dobre? Lebo na dverách je, že Larissa, tak..." nechápala Sam.

„Ale niééé, ja som Larissa, to je bulharské meno, ale nikto ma tak nevolá, teda volá, ale ja to vrcholne neznášam, preto som si vymyslela prezývku Bella, lebo milujem Bellu a Edwarda!"

„Aha," ozvala sa po prvýkrát Mary udiveným tónom.

„Ty kokos, vonku je ale riadne teplo, skoro som v aute skapala, lebo môj debilný foter nenainštaloval klímu do auta, takže..."

„Počkať, takže ty si prišla autom?" skočila jej do reči Sam.

„Nóoo, hej," potvrdila Bella alebo Larissa.

Vtom si Bella otvorila svoj kufor, otvorila si svoj notes a začala odtiaľ vyťahovať plagáty a lepiť na stenu. Bol tam plagát Súmraku, Novu, Zatmenia, veľa plagátov Edwarda, kalendár s Edwardom. Bol tam veľký plagát Iana Somerhealdera, plagáty z Upírskych denníkov0, a všetky si ich začala postrihanou lepiacou páskou lepiť na vyblednutú stenu.

„To čo robíš?" spýtala sa jej Mary, ktorá ešte stále nechápala, ako môže niekto tak šibnutý existovať.

„Čo nevidíš? Lepím si plagáty!" odvetila jej Bella akoby to bola úplne prirodzená vec.

Lussy sa pozrela na mobil. Bolo 17:58. Čo bude ešte tých pätnásť minút robiť?

„Len sa mi to zdá, alebo si závislá na upíroch?" priamočiaro sa opýtala Lussy.

„Nezdá, asi ozaj som," úprimne odvetila Bella.

„A myslíš si aj, že existujú?" Lussy si chcela overiť, či je Bella až taká šibnutá, ako to vyzerá.

„Vieš čo, neviem, o tom by sme mohli veľa polemizovať, je to veľmi diskutabilné, takže tak...," hovorila Bella ešte stále otočená dievčatám chrbtom lepiac si kopu plagátov na stenu.

„No to sme sa teda dostali do partičky," ironicky skonštatovala Mary, na čo sa Bella otočila: „Hej, máš nejaký problém?"

„Nie, nie, vôbec, všetko v pohode."

„V troch veciach som si bola úplne istá..." začala Bella zamyslene. ´Ó Bože,´ pomyslela si Lussy.

„Po prvé, Edward je upír. Po druhé, jedna jeho časť, a ja neviem nakoľko silná by tá časť mohla byť, prahne po mojej krvi. A po tretie, som doňho bezvýhradne a neodvolateľne zaľúbenáááá," citovala Bella a na tvári mala výraz akoby lietala v oblakoch. Alebo akoby videla anjela samého. Podľa Lussynho názoru možno videla, určite podľa nej nebola normálna. Keďže mali ešte nejakých desať minút čas a citovanie celej knihy Súmraku sa jej nechcelo počúvať, rozhodla sa, že si vyberie denník, pero a začne písať.

[ » na začiatok « ]