Kapitola:
Pridaná: 23.4.2011, 23:32:04
Čítaná: 2220×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lily, James, Remus, Bett, Amy, Sirius, Violett, Bridget, Severus,...
Stručný dej: Poviedka z doby záškodníkov, nielen o záškodníkoch...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rozchod 2 » Bozk 3 » Rozhovor 4 » Si jediný komu som to povedala 5 » Nevypytuj sa! 6 » Si v nebezpečenstve 7 » Hlas 8 » Bridget Worgrendová 9 » Klubovňa 10 » Denník 11 » Ticho 12 » Nová schopnosť a spomienky 13 » Slová: ľúbim ťa 14 » Bol to iba sen...

Tá lúčka, tá malá lúka, po ktorej sa teraz prechádzala so Sumerom, držiac sa za ruky, jej pripomínala prechádzky so Siriusom. Chýbal jej, no bola rada, že to medzi nimi skončilo. Teraz je jej dobre, teraz sa cíti vynikajúco, keď je so Sumerom. Bola rada, že za celých tých 5 rokov, čo chodila na Rokfort, a cez prázdniny chodila domov, nesedela zatvorená doma v svojej malej izbe. Prospievalo jej to, keď bola každý deň von so Sumerom. Mal na ňu dobrý vplyv. Prestala sa pozerať na minulosť, prestala sa pozerať na budúcnosť, konečne žila prítomnosťou.

Ich vzťah bol čím ďalej tým vážnejší. Amy, dá sa povedať, že sa zamilovala. Necítila to tak, ako keď ju Remus pobozkal, no bolo to k tomu dosť blízko. Istá časť Amynho zmýšľania jej nechcela dovoliť zabudnúť na Remusa, a istá časť ju k tomu nútila. Nevedela čo má robiť. Veď teraz bola so Sumerom a bola šťastná. Nevedela si vysvetliť všetky tie pocity. V takomto citovom rozpoložení ešte nikdy nebola. Cítila sa tak trochu ako by podviedla, ako by podviedla Remusa, akoby podviedla samú seba. Ale všetky tieto neistoty, tieto zmiešané pocity sa stratili v momente, keď bol pri nej Sumer. Bolo to také zvláštne, pre Amy nepochopiteľné.

„Sumer?“ ozvala sa k nemu, keď už takmer pol hodinu ležali bez slova na lúke a pozerali sa na oblohu posiatu miliónmi hviezd.

„Áno, láska?“ zapýrila sa pri tomto oslovení. Bolo jej divné oslovovať sa takto sladko po mesiaci chodenia.

„Ľúbiš ma?“ znova sa zapýrila. Aj na túto otázku bolo podľa nej príliš skoro, no musela sa opýtať.

„Jasné že ťa ľúbim. Prečo sa pýtaš?“ prisunul sa k nej bližšie.

„Ja len tak.“ Usmiala sa naňho a on sa prisunul ešte bližšie aby ju mohol pobozkať.

„A ty mňa?“ šibalsky sa usmial.

„Áno.“ Teraz vtisla bozk ona jemu.

„Tak to povedz.“ Dožadoval sa.

„Ľúbim ťa.“ Pozrela mu do očí.

„Ďakujem.“ Pobozkal ju. Bozkával ju stále vášnivejšie. Prešiel na krk a šiel nižšie. Vyzliekol jej tričko a ona sa nechala. Pobozkal ju najprv na jedno prso, potom na druhé. Usmiala sa a v očiach sa jej zračil údiv. A po jemnosti nastúpila vášeň. Rukou jej zablúdil pod sukňu medzi stehná a chvíľu zostala v napätom očakávaní, ale prešiel vyššie na brucho a posial ho horúcimi bozkami, potom spustil ruku znova medzi stehná, postupoval vyššie, až mala pocit, že vyskočí z kože. Mala pocit, akoby práve objavil zdroj slnka, miesto, z ktorého šľahajú tancujúce plamene. Inštinktívne sa odtiahla pred tým intímnym dotykom, ale potom sa znova posunula nižšie a mala pocit, že slnko na oblohe vybuchne... Amy slastne vzdychla. Sumer sa posúval naspäť hore až ku krku a od kurku ku perám. Amy mu zatiaľ roztrasenými rukami rozopínala gombíky na košeli. Pomohol jej a vyzliekol si košeľu. Začal jej sťahovať nohavičky. Amy bola ako v siedmom nebi. Začal ju bozkávať od hlavy až po kolená, nevynechal ani jedno miesto. Amy mu rozopla gombík na nohaviciach a on si ich stiahol aj s boxerkami. Ľahol si na Amy, ktorá si doteraz myslela, že je v siedmom nebi, no to bolo nič oproti tomu čo zažila potom.

Keď cítila, ako do nej vniká v celej svojej plnosti, znova tlmene zhíkla. Na chvíľočku pocítila prenikavú bolesť, ale keď jej začal šepkať nežné slová a upokojoval ju, bolesť sa zmenila na slnečnú páľavu, až znovu zatúžila dotýkať sa ho, ochutnávať ho, byť jedno telo, jedna duša a dávať mu, čo dostáva od neho.

V tom sa celý napäl a cítila, aký je mocný. Horúčava jeho tela akoby sa v nej roztopila a potom veľmi pomaličky začala ustupovať. Telo mala horúce a teraz postupne chladlo. Okolo nej sa mihotalo svetlo mesiaca odrazené od jazierka vedľa, ona však už teraz bola iná... už nikdy nebude ako predtým. Nechcela ho pustiť, túžila, aby s ňou zostal v najtesnejšom spojení. Na hladkej, vlhkej pokožke sa mu ligotalo svetlo a v očiach mu tancovali plamienky.

Cítila, že on je ten pravý s kým chcela prísť o svoje panenstvo. Ale niečo jej hovorilo, že spravila veľkú chybu. Ležala tam, na jeho hrudi, a premýšľala, či to, čo spravila bolo správne. Či od bol ten správny. Nedokázala sa na to sústrediť. Nedokázala sa sústrediť na nič keď bola s ním. Ale snažila sa.

/Spravila som dobre? Nebola to chyba?... Povedz mi.../

„Bolo to tvoje rozhodnutie, ak by si to nechcela tak by si ho zastavila. No nechala si ho... Netráp sa už nad Remusom. Jeho čaká iný osud ako teba.“ Odpovedal jej jej „vnútorný“ hlas.

/Ako to myslíš? Aký iný osud? Čo tým chceš povedať?/

„Myslíš si, že tieto tvoje schopnosti máš len tak? Pre srandu?“

/Nechaj ma teraz tak! Nebudem počúvať tieto hlúposti. Tie schopnosti mám po svojom otcovi, ja za to nemôžem! Nebudem sa hrať na žiadnu hrdinku len preto, že mi to niekto povie a preto, že môj otec nebol človek!/

„Ako myslíš, ale raz to príde...“ Týmto sa skončila hádka v jej mysli.

„Mami, môžeme sa porozprávať?“ opýtala sa Amy so zúfalým pohľadom.

„Ale jasné zlatko. Nespravím ti čaj alebo kávu?“

„Nie mami, ďakujem. Len... Len si... sadni a počúvaj ma.“

„Čo sa deje?“

„Prosím, teraz ma neprerušuj. A hlavne sa na mňa nehnevaj.“ pozrela na mamu a nasucho preglgla. Ešte si naposledy prehrala v hlavé slová, ktoré chcela mame povedať, z hlboka sa nadýchla a spustila. „Ja... milovala som sa so Sumerom. Zrazu k tomu prišlo a ja som ho nechcela zastaviť. Bolo to krásne, nádherné... Neuveriteľne božské. A... ja... milujem Sumera a myslím, že aj on mňa. Ale mám taký divný pocit akoby som spravila chybu. Ja neviem prečo mám tento pocit, veď cítim, že Sumer je ten pravý ale aj o tom pochybujem. Keď som sa s ním milovala pomyslela som na Remusa a odvtedy už neviem dostať z hlavy obraz Remusa ako so zvesenými ramenami odo mňa odchádza. Vieš mami, on ma totižto miluje. Povedal mi to. A keď sme sa stretli na stanici pobozkal ma, ale tak vášnivo ako nikto. A pri tom bozku som sa cítila... Proste ešte nikdy ma nikto takto nepobozkal. Ani Sumer. Bojím sa toho, že ja milujem aj Remusa. Bojím sa toho, že ho milujem viac ako Sumera. Neviem čo mám robiť, mami. Prečo je láska taká krutá? Prečo sú moje pocity práve teraz také zmiešané. Teraz keď som konečne našla niekoho kto mi rozumie, sa stane to, že neviem či ho milujem na 100 percent. Sumer je zlatý chlapec, rozumný, a pomáha mi všetko zvládať ale stále cítim, že robím zle keď som s ním a ja neviem prečo...“ odmlčala sa. So zmučeným výrazom pozrela na mamu a už už sa jej tisli slzy do očí. „Tak mi na to niečo povedz, prosím.“

„Oh zlatko, ja.. neviem čo ti mám na to povedať. Teda ak si prišla o svoje panenstvo so Sumer a sama si to chcela a srdce ti to nezakázalo tak bol ten pravý pre tento moment potešenia. No ku komu ťa srdce ťahá teraz?“ položila ruku na líce svojej dcéry a v jej očiach hľadala odpoveď.

„Ja neviem, mami. Neviem.“ povedala so zvesenými ramenami.

„Neboj moja, na to prídeš.“ pobozkala ju na čelo, objala a vrátila sa k práci.

/To má byť všetko čo mi k tomu povie?/

„Už to ta vyzerá. Ale ber to z tej lepšej stránky. Tvoja mamka má vždy pravdu, aj keď ti ledva niečo povie, má pravdu. Na to, Amy, nezabúdaj.“

/No tak ďakujem./

[ » na začiatok « ]