Kapitola:
Pridaná: 14.4.2011, 19:39:06
Čítaná: 4759×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona Grangerová, Draco Malfoy, Harry Potter, Ron Weasley
Stručný dej: Okúsi Draco sladkú príchuť pomsty? Alebo čo sa stane, ak je Hermiona Grangerová poriadne naštvaná..

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » Diabolský plán 2 » Tango 3 » Vlastné skrýše 4 » Ignorancia 5 » O nič lepší 6 » Pravá tvár

Takže hneď na úvod by som chcela podotknúť, že sa vám ani neoplatí čítať túto kapitolu, ak ste nečítali minimálne tú pred tým...

No a chcela by som ju venovať všetkým, čo píšu komentáre a hlavne Lenke Láskorádovej, bez ktorej by tu táto kapitola asi dnes nebola. :)

__________________________________________________________

Hermiona:

Keď už bola dostatočne ďaleko, premenila si šaty na obyčajnú školskú uniformu. Vlasom dala fádnu čiernu farbu a takto sa jej podarilo prešmyknúť až do chrabromilskej klubovne.

Bola skoro prázdna. Len v kútoch sa bozkávali nejaké páry, ktoré jej nevenovali pozornosť.

Opatrne vyšla hore schodmi vymýšľajúc si výhovorky, ktoré by mohla použiť, keby ju niekto zastavil. Našťastie však na nikoho nenarazila. Vošla do svojej izby, ktorú zdieľala s Parvati a Levander.

Parvati už hlasne chrápala vo svojej posteli a Levander sa ešte stále nedostavila. Hermiona si vydýchla, pretože toto by vysvetliť nedokázala. Prezliekla sa do provizórneho pyžama a s prútikom v ruke sa jej podarilo prešmyknúť až do kúpeľne.

Z hrdla sa jej vydral pridusený výkrik v tej chvíli ako sa postavila pred zrkadlo. Naozaj sa zľakla, že tam stojí niekto iný. Okrem toho čierneho trička s nápisom Black eyed peas, nespoznávala na seba nič.

Bola pripravená na čierne vlasy, ktoré jej lemovali tvár, ale ten zvyšok ju absolútne vyvádzal z miery. Hlboké tmavé oči olemované ceruzkou. Dokonale upravené obočie. Nádherná pleť s jemne ružovými lícami. A tie plné pery, červené a opuchnuté z predchádzajúceho bozkávania.

Takto nikdy pred tým nevyzerala. Dokonca ani nedúfala, že by takto mohla vyzerať. Celý svoj život si zakladala na svojich vedomostiach a bola na to hrdá. Nechcela byť povrchná a nechcela, aby ju ľudia obdivovali pre to, koľko rôznych vrstiev make-upu si dokáže naniesť.

Nemohla tam však stáť dlho a zízať na seba, pretože stále nechcela riskovať odhalenie. Namierila na seba prútik a s povzdychnutím začala.

„Finite incantatem. Finite incantatem. Finite incantatem. Finite...“ sledovala ako sa jej vracia bledosť do líc, ako sa jej vlasy predlžujú a kučeravejú, ako jej oči menia farbu na orieškovo hnedú. Napriek tomu, že pred tým bola určite krásna, bola šťastná, že teraz vidí znova samú seba.

Prútik si zasunula do vrecka na nohaviciach a pobrala sa do postele. Ako náhle vošla do spálne, všimla si, že Levander sa tiež chystá do postele.

„Á Hermiona, odkiaľ ideš?“ spýtala sa jej, našťastie však nečakala na odpoveď ako bolo u nej zvykom, ale pustila sa do rozprávania o skvelom večeri, ktorý prežila s Deanom.

„Je škoda, že si dnes neprišla. Skoro som zabudla, že ťa nikto nepozval,“ posmievala sa jej: „ale aj tak môžeš ľutovať. Navyše, keby si videla tú Dracovu priateľku. On si teda vie vybrať. Perfektne k sebe ladili a potom ešte aj zaspievala nejakú pesničku. Len škoda, že potom musela odísť. No a prišli aj sudičky. Bolo to úplne úžasné. A Viktor Krum tam prišiel s Pansy. Verila by si tomu? S Pansy Parkinsovou. Nepochopím, prečo z celej školy musel vybrať práve ju... Dokonca aj ty by si sa k nemu hodila viac ako ona. Aj keď samozrejme nie až tak, ako ja,...“

Hermiona ju prestala počúvať a ľahla si do postele. Keby tak Levander tušila...

Draco:

Draco Malfoy stál na chodbe ako prikovaný s prútikom namiereným na Thea a sledoval, ako Hermiona Grangerová odchádza. Ešte stále mal pred očami ten jej ublížený, neveriaci a vyčítavý výraz.

Prehrával si udalosti z posledných pár minút a bolo mu zle z neho samého. Naozaj sa to chystal povedať? Naozaj mu tá kliatba skoro unikla z pier?

Prevŕtal pohľadom Thea, koniec koncov, on bol dôvod, prečo to skoro spravil. To kvôli nemu sa to všetko stalo. Keby sa nebol opil a nepokúsil sa znásilniť Grangerovú, tak by bolo všetko v poriadku.

„Za toto ešte zaplatíš,“ vyštekol na Thea a pobral sa smerom k žalárom.

Crucio, tá odporná kliatba. Skoro ju vyslovil. Vedel, že by fungovala. Vedel to, no napriek tomu to skoro povedal. Jeho oči sa začali napĺňať slzami pri spomienkach, ktoré sa mu rinuli v hlave.

Malfoy Manor, päťročný Draco

Draco utekal po obrovských chodbách domu. Žil tu len s mamičkou a ockom. Mamičku mal veľmi rád a samozrejme aj otecka. Lenže otec si naňho málokedy našiel čas.

Napriek tomu ho však malý Draco obdivoval a prial si byť taký ako on, keď vyrastie: silný, rozumný, odvážny, rešpektovaný. Jeho otec bol úžasný, aj keď sa mu veľmi nevenoval.

Práve kvôli tomu sa cítil tak osamelý. Samozrejme, jeho mama sa oňho starala, ale aj ona mala veľa práce. Musela sprevádzať svojho manžela na rôznych cestách a na večierkoch. Musela sa zúčastňovať rôznych posedení so ženami vo vyššej spoločnosti a aj keď sa snažila, nebola mu vždy na blízku.

A práve v tých chvíľach pobehoval po dome a hral sa s domácimi škriatkami. Bolo ich tam osemnásť. Za svojich kamarátov však považoval Lassie a Pixyho. Boli to v podstate jeho osobný domáci škriatkovia. Už keď mal tri roky, bolo mu vysvetlené, že škriatkom sa oblečenie nedáva a sú tu len na to, aby poslúchali príkazy svojich pánov.

V podstate to aj robili. Celé dni sa s ním hrali schovávačky, naháňali sa po dome, skúšali rôzne divadielka. Draco bol rád, že ich má, pretože s nimi zabúdal na častú neprítomnosť svojich rodičov. Jeho matka o tomto nezvyčajnom vzťahu vedela a varovala ho, že si musí dávať pozor pred otcom.

Ani nevedel prečo, ale poslúchol. Podvedome tušil, že by sa to jeho otcovi nepáčilo a mal pravdu.

Jeden večer, keď takto stváral po dome, prišiel jeho otec skôr a našiel svojho jediného syna ako sa váľa po dlážke vo vstupnej hale spolu s dvoma škriatkami. Najprv zostal v šoku stáť vo dverách. Ako si tie špiny dovoľujú ubližovať jeho synovi? Vzápätí sa chodbami rozliehal, hlasný smiech Draca Malfoya, keď sa šteklil so svojimi kamarátmi.

„ČO MÁ TOTO DO PEKLA ZNAMENAŤ?“ zvrieskol a jeho hlas sa ozýval nielen v celom dome, ale aj v okolí. Šťastie pre Malfoyovcov bolo, že mali natoľko rozsiahle pozemky, že ho nepočuli susedia.

Draco, Lassie a Pixy sa prestali smiať a so strachom sa obrátili ku dverám. Lucius mal na tvári nepríčetne rozzúrený výraz a oni sa začali chvieť od strachu.

„Draco, okamžite choď do svojej izby. Najprv si to vybavím s týmito dvoma, ale nemaj strach. Ani teba trest neminie,“ prehovoril k svojmu synovi, ktorý sa neodvážil ani ceknúť a okamžite upaľoval do svojich komnát na druhej strane sídla.

Zavrel za sebou ťažké ebenové dvere a zvalil sa na posteľ. Tušil, že by jeho otec asi mal niečo proti tomu, že sa hrával po dome, ale nečakal, že bude až takto vyvádzať. Keď vide, ten jeho nahnevaný výraz, naozaj sa ho bál. Prvý krát v živote pri pohľade na svojho otca cítil nevýslovný strach. A to ani nevedel čo natoľko zlé spravil, že si zaslúžil otcovu nenávisť.

O pár minút neskôr sa dvere otvorili a v nich stál jeho otec. Stále mal v črtách svojej tváre vyrytú zlosť a to dokonca aj pri pohľade na svojho nemožného syna, ktorý sa znížil až k tomu, aby sa zabával so škriatkami.

„Môžeš mi láskavo povedať, čo si s nimi robil?“ spýtal sa ho, no odpoveď ho ani nezaujímala, pretože už v tom mal jasno. Škriatkovia boli pod prísahou a museli mu povedať pravdu. Takže sa dozvedel, ako sa hrávajú poza jeho chrbát už niekoľko mesiacov. No v konečnom dôsledku ich predsa len potrestal. Áno, zaslúžili si zomrieť za to ako zosmiešňovali jeho syna. Malfoy a zabávať sa so škriatkami... Nechutné.

„Zapamätaj si, že si už nikdy nebudeš hľadať spoločníkov medzi škriatkami, humusákmi, muklami či inými nechutnými a rovnako podradnými tvormi. Rozumel si mi?“ zvýšil hlas na svojho syna.

„Ale prečo? Sú to moji kamaráti,“ odpovedal mu malý Draco, ktorý nechápal prečo od neho otec požaduje niečo také absurdné.

„Je to spodina a Malfoyovci sa so špinami nebavia. A neopovažuj sa spochybňovať moje slová,“ výhražne mu dohováral.

„Ale, keď...“ Draco nestihol povedať svoju myšlienku, pretože bol prerušený svojim otcom, ktorý naňho už mieril prútikom.

„CRUCIO!“ zreval z plných pľúc. Jeho syn to prehnal a navyše on tu bol na to, aby ho vychovával. Musí predsa pochopiť, že so spodinou sa zabávať nebude.

Draca zachvátila hrozná bolesť. Bolo to akoby ho niečo pálilo zvnútra. Celé jeho telo blčalo a nedokázal vnímať nič okrem tej bolesti. Samozrejme, pár krát už od otca dostal, keď spravil niečo čo nemal, ale toto sa s tým jednoducho nedalo porovnať.

Nevedel, ako dlho mu ten mučivý oheň otupoval zmysly. Mohlo to byť niekoľko hodín, ale aj minút. Keď to skončilo, ešte stále cítil akési búšenie v mozgu. Počul, ako jeho otec odišiel s hlasným zatresknutím dvier. Odľahlo mu, že je sám.

Ležal na studenej chladnej zemi, jeho malé telíčko bolo skrútené v nezvyčajnej polohe a z jeho nádherných belasých očí pretekali slzy.

Chcel vstať, no nemal v sebe dostatok síl...

Draco Malfoy si zotrel tú zradnú slzu, ktorá mu stekala po líci. Naozaj nemal nádej? Možno sa menil na kópiu svojho otca a ani si to neuvedomoval. On ale nechcel byť taký, nechcel spôsobovať ostatným bolesť, ktorú on musel od detstva znášať.

[ » na začiatok « ]