Kapitola:
Pridaná: 6.4.2011, 20:25:43
Čítaná: 1680×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Bella, Voldemort, a mnoho slovenských žiakov
Stručný dej: Taký obyčajný deň na Strednej Škole Čarodejníckej(v Malackách -Pálfyovskom kaštieli)

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » V zajatí mágie

Je krásny deň, študenti na Strednej Škole Čarodejníckej(v Malackách -Pálfyovskom kaštieli) majú veľa práce a štúdia, no niektorí sa chvascú aké sú to jednotky na školskom dvore -muklovskom parku: „Jááááj...!“, povzdychol si Maťo, vysoký čiernovlasý chalan, „To bol príšerný deň, no v celku obyčajný“. „Čo? Znovu si doniesol do školy Ďarveja?“, opýtal sa Vilo, presný opak Maťa, nižší svetlovlasý s modrými očami . „Niééé... len na veštení ma profáčka chcela zabiť kvôli jej predpovedi, na herbológii som Mišovi strčil ruku Klepcodrapovi a na záver ma chytil starý školník Sergejovič ako so Selym hádžeme po prvákoch žabie oči.“, povedal Maťo. „Hmmm... No ja som našiel už asi deviatu tajnú chodbu a siedmu, tiež tajnú, miestnosť“, pochválil sa Vilo. „A kam vedie?“, vyzvedal Matej. „To by si chcel vedieť, čooo?!“, odvetil. „Uhm!“, povedal jeho kamarát. „No dobre,“, obmäkčil sa Vilo, „priamo do Banky Malackej čarodejníckej!“. „Fíha!“, zahíkal Maťo, „A nie je nejako strážená, teda chránená?“. „Nie!“, oznámil mu Viliam.

„A...,Prepána!“, zhíkli naraz, „Smrťožrúti!!!“ , zakričal Maťo keď uvidel ako sa zo zrazu tmavej oblohy blížia postavy v čiernych habitoch a kapucniach. „Čo tu hľadajú?“ opýtal sa Vilo. „Teba!“, ozvalo sa spoza nich no ďalej už počuli len: „Avada Kedavra!“, a Vilo videl Maťa živého naposledy. „Aaaaa!“, začal kričať Vilo od jedu a smútku za kamarátom, „tu máte vy...“, začal vrhať zaklínadlá a nadávky tak rýchlo, že to bolo až prekvapujúce. Tie postavy v kapucniach sa ale dostávali bližšie a Vilo strácal energiu. „Inkarcerus! Stupefi! “, Vilo bol zviazaný a omráčený, no len na chvíľu. Podarilo sa mu dokonale zahrať omráčeného a kameň v zlomku sekundy transfiguroval na povrazy, smrťožrútske zaklínadlá odrazil. „Ja sa len tak nedám!“, zakričal, čo nebolo veľmi múdre, nakoľko išlo o početnú prevahu. Zrazu sa ocitol vo vzduchu a keď chcel kričať, otváral ústa naprázdno. „Pozor na prútik, Temný Pán ho chce vyzvať na súboj! Accio prútik!“, zvolal jeden z nich. Takto ho levitovali cez celé Malacky až kým sa nezotmelo tak sa premiestnili do... sídla Malfoyovcov!

Tmavá noc sprevádzala tieto čierne duše akoby im chcela pomôcť – Vilo sa v tej tme nevedel vôbec zorientovať. „Áááá! Tu ste, Temný Pán je už nedočkavý...“, zvolal, každému známy, posmešný hlas Bellatrix Lestrangovej. „Došľaka! Viem že keď má takú náladu tak je...“, nedokončil vetu ten nízky čarodejník čo levitoval Vila. „Áno, máš pravdu, prepáč, ako sa to voláš? Na slovenských spojencov nemám toľko pamäte...“, priznal Voldemort. Všetko prebiehalo v anglickom jazyku, takže zajatec vedel len z polovice o čom to vravia. „Adam, Adam Rozej, Pane“, odpovedal smrťožrút. Adam! Zaujímavé meno pre smrťožrúta... – zasmial sa Vilo nad tým menom. „No kašlime na to, nie? Máme, ehm, hosťa...“, ukončil predstavovanie čierny mág. „Prepáč Viliam že s tebou zaobchádzali tak ako zaobchádzali, no ale čo už, dobrovoľne by si sem neprišiel, nie?“, začal Voldemort.

On vraví... „...Áno, po slovensky. Nepýtaj sa ako. Nechal som si ťa tu priviesť kvôli... veď vieš čomu... nie?“. „Tajomstvo mágie ti nedám nikdy! Ty...“, začal nadávať Vilo, no prerušila ho kliatba. „Crucio! Ako sa opovažuješ mi nadávať a odporovať?!“, začal hulákať Voldemort. „Dajte mu prútik! Zabojujem si s ním a on sa poddá, však?“. „To tak! Ja sa nedám! Nie! Budem bojovať no Tajomstvo mágie ti nedám!“. „Sectumsempra! Talatalegra! Crucio!“, začali po sebe vrhať zaklínadlá a začal sa boj o slobodu a bezpečnosť celej ľudskej populácie.

Pokračovanie neskôr

[ » na začiatok « ]