Kapitola:
Pridaná: 15.3.2011, 13:13:23
Čítaná: 2462×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Daniel
Stručný dej: Ako pokračuje Danielov príbeh a čo si vždy pred cestou do lesa treba nabiť? Dočítate sa v tejeto kapitole.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Deň, ktorý všetko zmenil 2 » Cesta lesom

Veľmi sa vám chcem poďakovať zato, že si chcete prečítať moju poviedku. Dúfam, že sa vám bude páčiť a poprosil by som vás o vaše úprimné názory(čo by som mal zlepšiť a tak). Toto je prvá kapitola a nie je to jednorázová poviedka. Bude to mať aj pokračovania.

Chcem sa aj ospravedlniť, pretože som amatér(po prvý krát niečo takéto píšem-aspoň sa o to snažím. Celá poviedka je na HP námet. Tak, to by bolo všetko. Môžete sa pustiť do čítania. Prajem vám veľa zábavy.:)

1. KAPITOLA - DEŇ, KTORÝ VŠETKO ZMENIL

Mal to byť obyčajný marcový deň. Našťastie sneh bol už dávno roztopený a na miesto neho ostala už iba suchá zažltnutá tráva. Stromy boli naďalej bez listov, ale na konárikoch začali rásť púčiky, ktoré naznačovali blízky príchod jari.

Vonku za oknami prekvapivo jemne pofukoval vetrík a na slabo-modrej oblohe, cez ktorú práve preletelo lietadlo, zanechalo za sebou vzdušnú bielu čiaru a zmizlo za vrcholkami ihličnatých stromov v blízkom lese. Slnko pomaly zapadalo a vrhalo zlatisté lúče na malé mesto.

Medzitým všetkým vychádzal z mestského gymnázia pomerne vysoký šestnásťročný chalan. Mal na sebe čiernu vestu pod ktorou bola biela mikina a tmavé rifle, ktoré mu ladili s jeho teniskami. Na chrbáte niesol školský značkový čierny batoh s tromi bielymi pásikmi vpredu. Jeho tmavohnedé vlasy mu jemne postrapatil vetrík.

„Daniel! Počkaj! “ ozval sa známy dievčenský hlas za ktorým sa ihneď otočil.

Zbadal dievča, ktoré malo cez rameno prevesenú kabelku a hľadala v nej kľúče. Popritom pod pazuchou držala čierny kabát. Bolo to pekné dievča, mala zelené oči a gaštanovohnedé vlasy uviazané do copu s ofinou na ľavej strane.Keď ho dobehla pokračovala.

„Fúú, konečne piatok! Ani nevieš, aká som nevyspatá. Takmer každý deň sme písali nejakú písomku.“

„Miriam, gympel jednoducho vyčerpáva.“ uškrnul sa a medzitým odkýval svojím spolužiakom, ktorí boli pri vchode školy. Miriam sa pousmiala. Napokon začali vedľa seba pomaly kráčať.

„Prosím ťa, podržíš mi to?“ podávala mu do ruky kabelku a obliekala si na jemne ružový sveter kabát.

"Jasné," odvetil Daniel. Pevne ju chytil do ruky a potom keď sa Miriam obliekla podal jej ju a ona si ju prehodila naspäť cez rameno.

„Vďaka. Inak ty ideš na tú Martinovu oslavu?“

„Áno, idem. Veď je mi niečo, ako brat. Začína o 20.00? “ spýtal sa. Ani si neuvedomili a už prechádzali cez park v ktorom sa deti bicyklovali, vozili na kolobežkách, korčuliach a nahlas sa smiali. Inak povedané, užívali si pekný deň.

„Áno, je to o 20.00,“ Miriam si prikyvovala hlavou na uistenie.

„Ale som zvedavá, ako sa zatvári keď dostane môj darček.“ zachichotala sa a Daniel sa usmial. Medzitým mu zrak padol na pruhovanú mačku, ktorá meravo sedela na drevenej lavičke a hľadela naňho. Potom sa znova otočil k Miriam.

„Čo si mu kúpila?“ opýtal sa Daniel, ale Miriam sa iba usmievala od ucha k uchu.

„Nepoviem, uvidíš na oslave.“

„To som naozaj zvedavý“ priateľsky so záujmom podotkol.

Práve prešli cez cestu k paneláku v ktorom bývala Miriam. Rozlúčili sa a priateľsky sa objali. Medzitým si Daniel vložil do uší mp3 prehrávač a pokračoval v ceste. Slnko už zapadlo a obloha ostala karmínovej farby.

Po pár minútach už bol pri svojom paneláku a vyťahoval z vrecka strieborné kľúče. Napokon ich našiel a pozrel sa smerom hore, kde uvidel na balkóne dve susedky, ktoré držali v rukách šálky a o niečom živo diskutovali. Popritom si jedna z nich zapálila cigaretu. Vďaka tomu si však nevšimol pruhovanú mačku z parku, ktorá nenápadne kráčala za ním. Keď zastal, mačka sa posadila a uprene naňho hľadela.

Daniel teda podišiel k vchodovým dverám a pozdravil susedku, ktorá vychádzala z paneláku a podržal jej dvere, pretože tlačila kočík. Po niekoľkých minútach zaštrngali kľúče a Daniel otvoril dvere do prázdneho bytu. Vošiel do svojej izby a batoh položil vedľa postele. Nato sa otočil a kráčal cez veľkú chodbu do kuchyne, ktorá bola priestranná.

Pod oknom bol stôl so štyrmi stoličkami a kuchynská linka bola zo svetlého dreva.

Daniel sa zarazil, pretože hodiny na stene ukazovali 16:57.

„Tá študentská rada sa o dosť predĺžila“ podotkol a otvoril si chladničku z ktorej si vytiahol pomarančový džús a nalial si ho do skleného pohára. Odpil si a v ruke s pohárom podišiel k stolu na ktorom bol lístok.

„Daniel,

Išli sme do Žiliny na nákupy. Vrátime sa neskôr,

pretože Miška chce ísť ešte do kina. Na stole som ti

nechala peniaze, keby chceš ísť von.

Mama“

„Nevadí! Aspoň mám byt pre seba.“ usmial sa a zobral si zo stola peniaze.

„Aj keď som bol v škole dlho, dnešok je super.“ povedal si pre seba a celý šťastný vošiel do svojej izby. Zapol si televíziu, presnejšie hudobný kanál a balil pritom darček pre Martina.

Po niekoľkých minútach, ho už zabalený položil na stôl vedľa PC. Za oknom sa už rýchlo stmievalo a ľudia v ostatných panelákoch začali svietiť. Napokon si tiež zasvietil v izbe a pozeral sa okolo seba. Na PC sa mu nechcelo ísť, čo je nezvykom a televíziu nepozeral, pretože o takomto čase tam boli programy typu Súdna sieň alebo telenovely. Preto si zobral do rúk nedočítanú knihu Harry Potter a Polovičný Princ.

Doluznak si ľahol na posteľ a pustil sa do čítania. Vtedy sa stalo niečo zvláštne až neuveriteľné. Niekoľko vecí naraz. Hudba z televízie prestala hrať, izba sa rozplynula a cítil, ako keby sa jeho telo odlepilo od postele. Mal pocit, ako keby letel. Na okamih sa mu zdalo, že uvidel svietiť pouličné lampy pred svojím vchodom, ale tie sa potom rýchlo rozplynuli.

Ocitol sa v hustom ihličnatom lese. Obloha bola už atramentovej farby a nad vrcholkami stromov sa vysoko týčil strieborný mesiac s hviezdami. Daniel ležal chrbtom na chladnej pôde a cítil čerstvý lesný vzduch. Biela mikina bola špinavá od zeminy a vedľa neho ležala pohodená kniha, ktorá ešte chvíľu žiarila bielym svetlom a potom zhasla.

[ » na začiatok « ]