Kapitola:
Pridaná: 28.2.2011, 18:50:38
Čítaná: 3077×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Albus Dumbledore, Minerva McGonagallová, Barty Crouch,
Stručný dej: Čo by sa stalo, ak by mali Albus a Minerva dcéru? Aká by bola?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » (bez názvu) 2 » (bez názvu) 3 » (bez názvu) 4 » (bez názvu) 5 » (bez názvu)

Keďže túto poviedku si (zrejme) pamätáš už len Ty, Adnička a píšem to vlastne hlavne kvôli Tebe (ľúbim), tak dúfam, že sa Ti bude páčiť! :)

Predošlé kapitoly (nie sú také dlhé, nebojte sa) nájdete v archíve :)

_____________________________________________

Moja milá profesorka, v živote som nevidel mačku, ktorá by sedela tak meravo.

prof. Albus Dumbledore

Návrat domov bol nádherný.

Snehobiele kopce zvýrazňovali krásu a mohutnosť hradu stojaceho na vysokom vrchu nad rovnako rozprávkovou dedinkou. Mráz štípal až do kostí. Sfarbil jej líca na červeno. Biele chumáčiky poletovali sem – tam len veľmi zriedkavo a nezakrývali nič z magickosti tohto miesta. Mohla si naplno vychutnať každý jeden krok, ktorý urobila na zapadanom chodníku, od Rokvillu až po brány s okrídlenými diviakmi. Brány domova.

Vianočné prázdniny vylákali študentov domov k rodinám. Tých, ktorí si zvolili prázdniny v škole, ťahalo pekné počasie von. Školským areálom sa potulovali rozrúsené veselé skupinky a zamilované dvojice, po ktorých však zostali len stopy v snehu.

Minerva vošla do haly otvorenými dvojkrídlovými dverami. Postavila kufre do kúta. Stiahla si zo skrehnutých prstov čierne rukavičky a položila ich na jeden z nich. Lesklými očami si premerala vstupnú halu. Za ten čas, čo tu nebola sa zmenila len veľmi nebadane, no jej pozornému oku neuniklo, že chodba je čistejšia a nejakým zvláštnam spôsobom svetlejšia, akoby ste natreli starý plot novým lakom. Oveľa zásadnejšia zmena bola v podobe vysokého vianočného stromčeku, ktorý, vyzdobený veľkými farebnými bankami, reťazami a poprášený čarovným snehom, stál uprostred haly.

Minerva pristúpila bližšie k nemu. V jednej zo sklených gúľ sa odrážala jej tvár, neprirodzene natiahnutá akoby užila puchnúci elixír. Skutočnosť však bola úplne iná. Minervina tvár nemala najmenšiu chybu. Čierne leské oči celkom zvedavo pozerali z prísnej chudej tváre s tenkými perami. Tmavé vlasy dokonale začesané do veľkého drdola v štýle Audery Hepburn zakrýval ťažký klobúk so širokou strieškou, no nie veľmi dlhým špicom, ktorý patril k výkvetom vtedajšej módy. Podobne to bolo aj s habitom, ktorý sa v tom čase začínal väčšmi podobať ženským šatám.

Na vrchu schodiska sa zjavila vysoká postava.

„Páči sa vám naša vianočná výzdoba, slečna McGonagallová?“ spýtal sa Dumbledore a s úsmevom zostupoval dolu.

„Dobrý deň, pán profesor,“ pozdravila Minerva. „Pokiaľ si pamätám, tento strom tu nestával. Takže vaša výzdoba je trochu netradičná.“

Dumbedore sa zasmial. „A predsa stromček patrí už tradične k Vianociam.“

Minevra trochu podvihla obočie. „Áno. Musím sa vám poďakovať, že ste si na mňa spomenuli pri výbere vášho nástupcu na profesorské miesto. Veľmi si to cením.“

„Ó, nie je za čo, Minerva, ja ďakujem, že ste opustili tak dobre platené miesto kvôli mojej ponuke. Bol som však – a stále to platí – plne presvečený, že vy ste tou najlepšou kandidátkou na miesto profesorky tejto školy,“ Dumbledore vytiahol prútik a neverbálnym zaklínadlom pritiahol Minervine kufre k nim. „Odprevadím vás do vášho kabinetu?“

Spoločne vykročili hore schodmi. Kufre sa vznášali kúsok za nimi.

„Kto prevzal vyučovanie, keď ste sa stali riaditeľom?“ opýtala sa Minerva. „Musím vedieť na akej úrovni skončili.“

„Hoci som prevzal úlohu riaditeľa dovolil som si naďalej vyučovať, pokým nenájdem nového profesora. Dúfam, že som na svojich študentoch nenarobil priveľa škody.“

V novom kabinete dýchajúcom storočiami vedomostí a chladom skál si Minerva veľmi rýchlo zvykla. Vo veľkom kozube sa po krátkom čase opäť rozblčali plamene. Police sa prehýbali pod množstvom kníh, stôl sa zaplnil pergamenmi a brkami. Rokfort získal novú profesorku.

Študenti, ktorí zostali cez prázdniny v hrade, na Minervu spočiatku zvedavo vyvaľovali oči, no čoskoro si zvykli zdraviť ju na chodbách rovnako ako ostatných profesorov. Podaktorí jej kládli zvedavé a často aj veľmi osobné otázky, no ona vedela, že aj toto patrí k začiatkom na novej škole, pretože podobné otázky prelúskala aj v írskom inštitúte.

V poslednú noc roku 1956 Minervu vyrušilo klopanie na dvere.

Pozvala príchodiaceho ďalej. Bol to Dumbledore.

„Šťastný nový rok,“ zaprial jej už od dverí. „Snáď len nepracujete v túto magickú noc, moja milá profesorka! Videli ste ako jasne žiari mesiac? Profesor Sutton napriekt neskutočnému mrazu sedí na streche a pozoruje súhvezdia.“

„Ja pozorujem rozvrhy hodín. Najmä pre piatakov a siedmakov,“ odvetila. „Sadnite si, pán riadieľ.“

„Vlastne som vás prišiel pozvať na pohárik. U Kančej hlavy je dnes uzavretá spoločnosť a profesorka Rimmsová ma už odmietla,“ povedal veselo. „Ja vám potom s tými rozvrhmi pomôžem.“

„Viete predsa, že nepijem,“ odmietla, no pergameny rozložené po stole uložila na kôpku.

Dumledore sa smutne usmial. „Tak to mi už zostáva len pán Filch. Obávam sa, že tento rok nezčnam v najpríjemnejšiej spoločnosti. Chudák školník, ešte sa nespamätal z môjho zákazu fyzických trestov.“

Minerva sa pousmiala. Už mala tú česť počuť školníkov monológ o nespravodlivosti a nerozume nového riadieľa.

„Ale len jeden pohárik,“ súhlasila napokon a Dumbledore vyčaril fľašku whiskey a dva poháre.

„Na váš návrat na Rokfort,“ usmial sa, keď jej podal pohárik. „Aké to je v Írskom inštitúte? Priznávam, že som tam nikdy nebol.“

Minerva sa rozhovila o škole v ktorej učila a ani si nevšimla, že jej Dumbledore opäť dolila pohár.

„Teraz by ste mali pripíjať vy, aby sme boli vyrovnaní,“ upozornil Dumbledore.

Minerva prekavapene pozrela na pohár. „Tak teda, na nového riaditeľa.“

„Ale nie, pripijme si na niečo rozumné,“ zasmial sa.

„Na... najlepšieho profesora. Profesora Dumbledora!“ povedala tvrdohlavo a aby jej nestihol odporovať, vypila celý pohár na dva hlty. „Vy ma aj opijete. A teraz mi povedzte – naozaj ste si spomenuli hneď na mňa, keď sa uvoľnilo miesto...?“

„Ale samozrejme,“ potvrdil Dumbledore. „Lenže aj iní čarodejníci sa uchádzali o toto miesto a musím vám povedať, že ste ma dlho držali v napätí. Už som si myslel, že ste nedostali moju sovu.“

V tej chvíli sa ozvalo ďalšie klopanie na dvere – prudšie a hlasnejšie.

„Nevedel som, že čakáte spoločnosť,“ Dumbledore vstal a prešiel k dverám, aby ich otvoril.

Dnu vošiel prekvapený profesor Christinson, vyučujúci Aritmencie.

„Dobrý večer,“ usmial sa od ucha k uchu a prehrabol si rukou hmavohnedé vlasy. „Nevyrušujem? Prišiel som ponúknuť profesore McGonagallovej, či by si nedala so mnou pohárik – teda, viem, že alkohol v škole nesmieme držať, pán riaditeľ, ale keď je ten Nový rok!“

Simon Christinson pricupkal k stolu a zasmial sa. „Vidím, že ste ma predbehli, pán riaditeľ!“

„Vypijte si s nami,“ ponúkol ho Dumbledore, no Simon pokrútil hlavou a začal cúvať.

„Nebudem vás...“ pozrel na Minervu, ktorá vstala z miesta a na Dumbledora, ktorý sa ešte nestihol pohnúť od dverí. Uškrnul sa ako nevychované chlapčisko, keď odhalí tajomstvo. „Vyrušovať.“

Keď sa Rokfort opäť zaplnil mladými čarodejníkmi, Dumbledore oficiálne predstavil Minervu ako profesorku McGonagallovú, vyučujúcu Transfigurácie. Zožala len veľmi chabý potlesk, pretože vzdať sa Dumbledora ako učiteľa znamenalo pre študentov veľkú stratu.

„Z toho si nič nerobte, Minerva,“ dôverne ju potľapkala po ruke profesorka Pennyová. „Oni si musia najprv zvyknúť. Profesor Dumbledore je ich miláčik.“

Žmurkla na svoju mladšiu kolegyňu a s úsmevom pozrela na jedlo, ktoré sa zjavilo na stole.

„Pravdaže Dumbedora zbožňujú,“ pritakala Minerva stroho. Pohľad jej zaletel k riaditeľovi. Červenkastohnedú bradu mal popretkávanú šedinami, rovnako ako dlhé vlasy, ktoré boli o niekoľko odtieňov bledšie. No stále to bol ten istý Dumbledore ako si ho pamätala – usmievavý, milý, neskutočne inteligentný a dobrosrdečný. „Neviem si predstaviť nikoho, kto by sa staval proti nemu.“

Profesorka Pennyová sa zasmiala. „Ste ešte skutočne príliž mladá. Dumbledora nemôže vystáť veľa čarodeníkov a počula som o ňom už tiež veľa klamstiev, ktoré rozširujú žiarlivci, ale ničomu neverete.“

Minerva sa napila a ešte raz pozrela na Dumbledora. Veselo sa smial na niečom, čo s úškrnom rozprával profesor Christinson. Aj jej otec mal námietky proti Dumbledorovi a jeho „pochybnej rodine“.

Nevedela či to chce počuť. Pokaziť si obraz dokonalého človeka. Potlačila svoju zvedavosť a opäť sa pustila do rozhovoru s profesorkou Pennyovou.

„Ako vlastne zomrel profesor Dippet?“

„Oh, bolo to také nečakané...“

Z hlboka sa nadýchla a otvorila dvere triedy. Hodina so siedmakmi bola jej prvou šancou ukázať svoje schopnosti. Práve pred vianočnými prázdninami im Dumbledore sľúbil, že začnú s transfiguráciou ľudí.

Vošla pevným krokom, položila na katedru knihy a prezrela si triedu.

„Vítam vás na svojich hodinách,“ povedala. „Ste siedmaci a tento rok vás čakajú MLOK-y, takže si zopakujeme najdôležitejšie transfiguračné kúzla od prvého ročníka až po dnešok.“

„Prepáčte pani profesorka,“ ozval sa jeden chlapec s čiernymi vlasmi a zamračila sa. Podľa rovnošaty bol Chrabromilčan. „Ale profesor Dumbledore nám sľúbil, že začneme s...“

„Premenou ľudí na zvieratá,“ dokončila Minerva. „Bola som o tom informovaná. Ďakujem, pán...“

„Appleton.“

„Pán Appleton, rozhodla som sa však ešte pár hodín počkať, kým vás spoznám a budem vedieť od koho z vás možno niečo očakávať. Nepochybujem, že pán riadieteľ si vybral len najlepších študentov. Napriekt tomu teraz nesiem za vás zodpovednosť ja a myslím, že keď si v priebehu pár hodín zopakujeme základné učivo, môžeme sa presunúť na transfiguráciu ľudí,“ vysvetlila Minerva a trieda zašumela.

„Ale my sme sa už tak tešili,“ zatiahlo dievča v prednej lavici a skrivilo ústa.

„Budete to musieť prežiť, slečna Carverová,“ podotkla Minerva. „Dnes si precvičíme transfiguráciu prvého ročníka a ako domácu úlohu si zopakujete písomnou formou transfiguračné zákony o premene bezstavovcov z druhého ročníku.“

Dievča v prvej lavici bojovalo samo so sebou, aby nevyletelo na novú profesorku, ktorá sa jej už teraz nepáčila. Siahla po brku ale ani sa ho nedotka, zložila si ruky na hrudi a oduto pozrela na Minervin prísny profil.

„Chceme, aby nás na MLOK-y pripravoval profesor Dumbledore,“ zahlásila a mnohí súhlasne prikyvovali.

„Určite mu to odkážem, nečakajte však, že sa profesor vráti. Prebral povinnosti riaditeľa a len vďaka jeho veľkej obetavosti ste nemuseli posledných pár týždňov študovať samostatne.“

Dievča sa nafúklo ako balón. „Ale my chceme aby nás pripravoval on!“

Minerva stiahla obočie, zasadla si za katedru a pokojne pozrela na svoju neposlušnú študentku.

„Nenarúšajte naďalej túto hodinu, slečna. Pokiaľ nebudete spolupracovať, nikto vás tu nedrží. A to platí pre všetkých, ktorí sa domnievajú, že VČÚ im stačí na ďalšie štúdium,“ prešla po nich prísnym pohľadom. V triede nastalo hrobové ticho. „A teraz, tí z vás, ktorí chcú byť vzdelaní a prospieť na MLOK-och, si vytiahnu prútiky a predvedú mi zaklínadlá, ktoré si pamätajú z prvého ročníku.“

[ » na začiatok « ]