Poviedka:
Pridaná: 16.1.2011, 14:31:49
Čítaná: 4894×
Hodnotenie: (počet hlasov: 19)

Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Lilly Potter, Ginny Potter, Harry Potter
Stručný dej: Deti majú na niektoré veci naozaj svojské názory :)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

Harry Potter je môj život. Vyrastala som s ním. Časy, kedy nepatril do môjho života si už poriadne ani nepamätám. Zmenil ma na nepoznanie. Harry je moja minulosť, prítomnosť a jediná istota v budúcnosti.

Vraj som jedna z milióna? Odvažujem sa odporovať. Som jeho manželka.

A on tvrdí, že jediná.

„Kde je?“ vrútil sa Harry do našej spálne a celý rozhorúčený blúdil očami po prikrývke. „Ak ju chytím, prisahám pri všetkých Merlinových šedivých vlasoch, že ju...“

„Upokoj sa, zlato,“ usmiala som sa kryjúc svoju jedinú dcérku okato zahrabanú pod prikrývkami. „Ani som ju nevidela.“

„Tak ja ju idem hľadať inde.“ Žmurkol na mňa a stratil sa za dverami.

„Už môžeš, Lily,“ zašepkala som a spod perín na mňa vykukol pár hnedých očí.

„A nevráti sa?“ zašepkala. „Bojím sa, že ak ma nájde, naozaj ma bude štekliť.“

Zasmiala som sa. „Ocko sa len tak hrá. Určite ťa nebude štekliť. Neboj sa.“

Lily sa zamyslela. „Mami, môžem sa na niečo opýtať?“

„Samozrejme,“ pohladila som ju po vlasoch. Lily bola nesmierne zvedavé dieťa.

„A nebudeš sa hnevať?“

„Sľubujem, že nie.“

Ešte chvíľku uvažovala. Potom... „Katie a Mark hovoria, že otecko niekoho zabil, a že preto je veľmi slávny.“

Usmiala som sa. S Harrym sme sa snažili nevtĺkať našim deťom do hlavy slávu. Neprospelo by im to, no úplná neinformovanosť o otcových činoch ich občas privádzala do chúlostivých situácií. „Áno, miláčik. Otecko mal naozaj súboj s veľmi zlým čarodejníkom a zvíťazil.“

Lily si položila hlavu na vankúš. Náhle sa jej drobné telíčko zachvelo. „Ja nechcem... ,“ povedala potichu a rozvzlykala sa. „Nechcem, aby bol môj ocinko vrah.“

Nič podobné som nečakala. Keď sa k tomuto zisteniu dopracoval James, náš najstarší, poletoval celý deň po dome a nadšene predstieral, že bojuje s Voldemortom. Vzala som si ju na ruky. „Čo ti to napadá, zlatíčko. Iste, že otecko nie je vrah.“

Snažila som sa ju upokojiť. Zamrzelo ma, že Harry zastal pri dverách a spýtavo na mňa pozrel. Bola by som radšej, keby to nevedel.

„Otecko je veľmi dobrý a statočný. Všetci boli radi, keď porazil toho čarodejníka,“ vysvetľovala som. „Nemôžeš to brať z tejto stránky, Lily.“

No Lily v mojom náručí usedavo plakala.

Harry sa priblížil a opatrne si sadol na okraj postele. „Bol to veľmi, veľmi zlý človek.“

Lily sa strhla a s úľakom pozrela na ocka. Doteraz ho nezaregistrovala a keď teraz pozerala na jeho chrbát, oči sa jej zaleskli novými slzami.

„Voldemort zabil veľa ľudí. Nemohli sme ho nechať, nech tak robí ďalej,“ hovoril Harry pomaly, dúfajúc, že sa to v jej detskej hlavičke napraví.

„Ale prečo si ho zabil ty? Prečo to nemohol urobiť niekto iný? Ja nechcem, aby bol môj ocko vrah,“ opakovala Lily zanovito.

„Pozri, zlatko,“ Harry sa konečne otočil k dcére, odhrnul si z čela ofinu a odhalil dlhú jazvu v tvare blesku, ktorej už roky nevenoval pozornosť. „Toto mi zostalo z noci, kedy Voldemort zabil tvoju babičku a dedka.“

Lily prestala plakať. Zdalo sa, že otec ju zaujal. „Bol si vtedy ešte malý, však?“

„Áno, asi ako Albus,“ usmial sa Harry na najmladšieho syna hrajúceho sa v postieľke. „Bol to naozaj zlý čarodejník, Lily. A vlastne som ho ani nezabil ja. Nie naozaj. To on vyslovil smrtiace zaklínadlo.“

No Lily akoby už otcove slová nezaujímali. Užasnuto pozerala na jazvu črtajúcu sa na jeho čele. Videla ju už predtým. Mnohokrát si ju všimla ako výrazný detail, ale až teraz akoby si ju jasne uvedomovala. Doteraz je vôbec nebrala ako niečo, čo nie je v poriadku. Bola proste tam a patrila k jej oteckovi.

„A máš aj ďalšie?“ spýtala sa matne si spomínajúc na iné zranenia, ktoré videla na jeho tele.

Harry na mňa prekvapene pozrel.

„Jazvy,“ naznačila som mu.

„No, áno, mám,“ prikývol Harry a natiahol k nej ruku. „Vidíš? Je tu napísané Nesmiem klamať. Tú mám vďaka jednej žene, ktorá mi neverila. Nechcela počuť pravdu.“

Chvíľu zaváhal, ale keď videl Lilin zvedavý pohľad, pretiahol si tričko cez hlavu. Jazvy od medailónu boli stále jasne viditeľné na krku a na hrudi. „Tie mám tiež od Voldemorta.“

Počkal, kým sa Lily vynadíva a potom sa obliekol. „Ten čarodejník takto ubližoval všetkým. Musel zomrieť. Už tomu rozumieš?“

Lily ho objala okolo krku, neušlo mi, že drobným prstíkom prešla po hlbšom záreze na jeho zátylku. „Mám ťa rada, oci.“

Harry ju pobozkal na líce a s úsmevom odkráčal náramne spokojný sám so sebou.

„A mami?“ otočila sa ku mne Lily, ešte tuhšie zamyslená ako predtým.

„Čo ešte, zlatíčko?“ spýtala som sa s miernou obavou.

„Prečo si si vzala ocka? Je celý zjazvený! Ako sa ti mohol páčiť?“

Zasmiala som sa. Moja dcérka mala občas priveľa otázok a nie na všetky sa dalo jednoznačne odpovedať. Hoci pochopila, že na túto otázku odpoveď hneď nedostane, nedala sa odradiť.

Paľba pokračovala:

„Je to preto, že aj ty máš jazvy? Je to preto, mami? Tiež si niekoho zabila? Alebo ocka nikto nechcel a tebe ho bolo ľúto? Si taká dobrá, mami“ mudrovala Lily, až som ju musela zastaviť.

„Nie, zlatko. Vzala som si ocka, pretože ho ľúbim a on ľúbi mňa. A nikoho som nezabila, ani sa na to nechystám.“

Malá sa usmievala od ucha k uchu. Konečne vyliezla z postele a pomaly kráčala ku dverám mrmlúc si popod nos. „To je dobre, mami, aspoň na jedného zo svojich rodičov môžem byť skutočne hrdá. Chudák ocko. Myslím, že ho predsa len nikto nechcel... Chudák ocko. Si taká dobrá, že si si ho vzala, mami...“

***

Len také krátke :) Vyhrabala som to z môjho jednorázovkového archívu. Ak Vám ušla pointa, netrápte sa tým :D Deti majú na niektoré veci naozaj svojské názory :)

[ » na začiatok « ]