Kapitola:
Pridaná: 11.8.2010, 14:26:50
Čítaná: 2593×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Rori Tobiasová, Sirius Black, James Potter, Lily Evansová...

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Zoznámme sa 2 » Vyučovanie

Rori Tobiasová sa nahnevane prechádzala vo svojej izbe. Šiesty ročník na Beauxbatonse, kto by povedal, že to dosiahne až tak ďaleko. A skutočne sa tešila na tento školský rok, len keby nebolo jednej osoby. Rori nahnevane kopla do odpadkového koša vo svojej izby a ten sa vysypal. Ale jej to bolo jedno. Jej matke muselo preskočiť, inak si to nevedela vysvetliť. Čo si ako myslela? Že jej to jednoducho oznámi a všetko bude fajn? Nič nebude fajn! Rori si sadla na posteľ a pokúšala sa upokojiť, ale stále mala chuť niečo rozbíjať. Jej matka, ktorú inak považovala za úžasnú, jej práve oznámila, že sa o týždeň sťahujú do Londýna a ona nastúpi na Rokfort. Dôvod pre ktorý sa jej matka rozhodla tak urobiť, bol šťastný a Rori sa tešila, ale sťahovanie nikto nespomínal. Keď mala osem rokov jej rodičia sa rozviedli a ona sa z Londýna presťahovala s matkou do Paríža. O pár rokov neskôr nastúpila na Beauxbatons a s otcom sa vídal tak často ako mohla. Kto by si však pomyslel, že sa jej rodičia po ôsmych rokoch znova vezmú? Bola z toho šokovaná, ale keďže oni boli šťastný, tak bola aj ona, ale toto vážne nečakala. Sadla si za stôl, vytiahla pergamen, brko, atrament a napísala pár listov, ktoré hneď odoslala po svojej sove.

Nadišiel ten hrozný september a jej rodičia ju viedli na stanicu z ktorej jej odchádzal vlak do Rokfortu. Boli až neznesiteľne nadšení tým, že vedú svoju dcéru na nástupište. Rori sa cítila mimoriadne trápne, ale celkom ju zaujímalo ako sa tam dostanú, lebo nikto jej to nechcel prezradiť. Zastali pred deliacou stenou medzi nástupišťami deväť a desať.

„Tak a teraz sa pozeraj,“ povedal jej otec. Vzal si od nej vozík a rozbehol sa proti múru.

„Oci!“ zvolala, keď videla, že sa chytá naraziť do steny, ale keď videla, že hladko ňou prešiel nemohla sa vynadívať. „Mami, čo sa stalo? Ocko je duch?“ opýtala sa prvú hlúposť, ktorá jej napadla.

„Rori, cez tú stenu sa dostaneme na nástupište,“ zasmiala sa jej mama a potiahla ju. Spolu sa rozbehli a o niekoľko sekúnd už stáli vedľa jej otca na nástupišti.

Vypliešťala oči na nástupište, kde bolo kopec ľudí a pred ňou stál dlhý červený vlak.

„Ach, ako rada by som šla na Rokfort ja,“ vzdychla si jej mama.

„Kľudne, mami, môžeš ísť namiesto mňa“ usmiala sa Rori.

Bolo takmer jedenásť, takže sa nemohli dlho rozprávať. Rori si musela vypočuť, len zopár rád o Rokforte.

„A dávaj si na seba pozor a napíš nám,“ vravela jej matka, keď nastupovala do vlaku.

„Nieže budeš drzá ku spolužiakom,“ napomínal ju otec.

Hodiny odbili jedenásť a ona nastúpila do vlaku, ale nevzdialila sa od dverí, chcela pozorovať rodičov, kým jej nezmiznú z dohľadu.

„Majte sa,“ zvolala, keď sa vlak pohol. Jej rodičia, Christopher a Elizabeth, sa usmievali a Rori si pomyslela aká by bola šťastná, keby takto odchádzala na Rokfort pred piatimi rokmi. Pozrela sa na dlhú chodbu, kde sa ešte, kde tu motali ľudia. Začala si hľadať kupé a mala šťastie, lebo takmer hneď jedno prázdne našla. Vyložila si kufor na policu a sadla si k oknu. Čo bude robiť celú cestu? Krajina za oknom vyzerala pekne. Postavila sa, že si z kufra vyberie nejaký časopis, keď v tom sa otvorili dvere a dnu sa vopchali štyria chlapci a Rori na nich len nechápavo hľadela. Usadili sa a ju si vôbec nevšímali, ako keby bola priesvitná.

„Nevšimli ste si, že je tu obsadené?“ pokúsila sa upútať ich pozornosť.

Oproti nej sa usadili traja chlapci. Pri okne sedel na pohľad vysoký a veľmi pekný chlapec s tmavými dlhšími vlasmi a úžasným úsmevom, vedľa neho bol čiernovlasí a hnedooký chlapec s okuliarami a celkom pri dverách sedel chlapec so svetlohnedými vlasmi, ktorý vyzeral akoby bol minimálne prechladnutý. Chvíľku na nich doslova zízala, ale potom sa spamätala a všimla si, že oproti tým trom pri dverách sedí ešte jeden chlapec, nebol taký pekný ako jeho kamaráti, bol to nízky blondiak.

„Prepáč, ale nikde nie je voľné a ty si tu mala päť voľných miest,“ povedal ten čo sedel rovno oproti nej, akoby bolo všetko hneď v poriadku. „Inak som Sirius Black,“ doložil a oslnivo sa usmial.

„Ja som James Potter,“ povedal jeho sused.

„Ja som Remus Lupin,“ ozval sa sused Jamesa. „a toto je Peter Pettigrew,“ predstavil aj posledného, lebo ten nevyzeral, žeby mal chuť povedať svoje meno.

„Teší ma,“ povedala Rori úsečne a rozmýšľala ako to asi prežije, keď ešte pár hodín sa pravdepodobne bude musieť pozerať na tri úžasné tváre.

„Bolo by slušné predstaviť sa,“ navrhol jej James.

„Rori Tobiasová,“ povedala a snažila sa pozerať všade inde len nie na nich.

„Rori? To je tvoje meno, alebo je to skratka?“ spýtal sa Remus.

„Skratka,“ povedala a dúfala, že nebudú chcieť poznať jej skutočné meno.

„A naozaj sa voláš ako?“ prvý krát prehovoril Peter.

Nastala dlhá pauza a potom povedala: „Aurora.“ Svoje meno skutočne neznášala a nikdy sa nedozvedela prečo jej matka vybrala také meno.

Chlapci sa začali smiať a ona sa trochu zapýrila. „Vy sa tiež nemáte čím vystatovať. Remus, Sirius. Takých poznám dvesto,“ zaškerila sa na nich.

„Meno si proste nevyberieš,“ poznamenal Sirius a už sa nesmial.

Cesta ubiehala pomaly a Rori by bola radšej sama ako s nimi, teda aspoň so začiatku. Remus na chvíľu odišiel, vraj musí ísť za prefektmi, keďže aj on ním je, ale neskôr sa vrátil. Chvíľu ich pozorovala, ale potom sa utiahla za časopis, aby nemusela pozerať na úžasnú tvár Siriusa Blacka. Okolo obeda sa objavila čarodejnica v stredných rokoch so širokým úsmev a vozíkom s horou jedla. Rori by si veľmi rada kúpila z každého niečo, ale nechcela vyzerať ako nenažranec a tak sa uspokojila s menším množstvom. Vzala si svoje obľúbené čokoládové žabky, divne vyzerajúce pirôžky s neznámym obsahom, koláčiky čo vyzerali ako kotlíky a chutne vyzerajúce drobné buchtičky.

„Robíš si zásoby na zimu?“ neodpustil si James, keď sa pchal popri nej, aby si aj on niečo kúpil.

Kým si tí štyria vyberali sladkosti, Rori si užívala chvílinku samoty. Položila si náklad na kolená a otvorila si čokoládovú žabku. Tak ako vždy najprv pozrela na kartičku, bol tam Merlin, tých mala aspoň dvadsať. Kým žabku zjedla, kupé bolo opäť plné. Pozrela na jeden piroh a odhryzla si, ale to nebol najlepší nápad, pretože tie pirôžky boli tekvicové a ona tekvicu neznášala.

„Fuj,“ povedala a zhnusene to preglgla. „Nechcete?“ s milým úsmevom to ponúkla spolusediacím.

„Jasné, ty sa z toho takmer povraciaš a my to máme jesť?“ pokrútil hlavou James.

„Daj sem,“ povedal Sirius a schmatol piroh.

„Ty si ale nenažranec,“ smial sa Remus.

„Viete čo? Ja sa idem... prejsť,“ napadlo jej. Vyšla z kupé a zatresla za sebou dvere. A kam teraz? Bude sa prechádzať po chodbe? Asi. Potom si spomenula, že niekde vo vlaku bude záchod a aspoň si tam poumýva ruky. Po chvíľke ho aj našla a našťastie bolo prázdne. Vošla dnu a zamkla. Bol to malinký priestor. Zavrela záchod a postavila sa k umývadlu. Opláchla si ruky a pozrela do fľakatého zrkadla. Bože, vyzerá strašne! Rori nebola nijaká nevídaná krásavica. Mala dlhé celkom rovné čierne vlasy, výrazné modré oči, priveľmi svetlú pleť, ktorá kontrastovala s jej vlasmi. Bola vyššia a príliš chudá, ale nikdy sa jej nepodarilo pribrať. Trochu si prehrabla vlasy a vyšla von. Nepozerala sa kam ide a tak nechtiac vrazila do oproti idúceho dievčaťa.

„Prepáč, veľmi ma to mrzí, nevšimla som si ťa,“ rýchlo sa jej ospravedlňovala.

„Nevadí,“ usmiala sa červenovláska. „Len som fakt taká priesvitná?“

„Nie,“ usmiala sa aj Rori a pokrútila hlavou.

„Fajn, tak sa ešte možno niekedy stretneme,“ povedalo dievča a odišla.

Rori sa vrátila do kupé a našla ho prázdne, aké šťastie! Všimla si, že sa pomaly začalo stmievať a to znamenalo, teda aspoň podľa toho čo jej vravela mama, by mala byť onedlho na mieste. Využila túto chvíľu a obliekla si čierny čarodejnícky habit. Modrú má síce radšej, ale čo už. Len čo napchala do kufra oblečenie dvere sa otvorili.

„A videl si ako sa Snape tváril?“ smial sa James a ostatný s ním.

„Ak by ťa videla Evansová, tak neviem, neviem,“ so smiechom ho napomenul Remus.

„Kto je Snape?“ opýtala sa Rori zo zvedavosti.

„Hm?“ pozrel na ňu James.

„Ach, Aurora, ty si sa nám vrátila?“ naschvál prekvapeným hlasom sa spýtal Sirius. „No a ten Snape je najtrápnejší tvor na zemi. Nehovoriac o jeho vlasoch,“ doložil.

Dvere kupé sa opäť otvorili o dnu vošlo asi štrnásťročné dievča a pri pohľade na Siriusa sa zapýrila. Ten sa na ňu usmial a dievča sa červenalo ešte viac.

„Ty si Aurora Tobiasová?“ spýtala a podávala jej obálku.

„Hej,“ prikývla Rori a vzala si ju. Hneď ako bolo dievča zbavené obálky, takmer zdupkalo.

„Sirius, ty si hrozný debil,“ povedal Remus a Sirius len pokrčil plecami.

Rori otvorila list a vytiahla pergamen.

Vážená slečna Tobiasová,

nakoľko ste doteraz neštudovali na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej, je našou povinnosťou vás zatriediť do jednej z našich fakúlt. Keď dorazíte na Rokvillskú stanicu, tak sa pripojte ku prvákom.

S pozdravom

M. McGonagallová

Pozrela na list a pokrútila hlavou. To má byť triedená tak ako prváci, no super nič lepšie jej netreba.

„Kto je tá McGonagallová?“ opýtala sa, aby bola aspoň trochu v obraze.

„To je naša profesorka, učí transfiguráciu, má asi päťdesiat rokov“ vysvetlil jej ihneď Remus.

„Alebo sto,“ opravil ho James.

„Kde si žila posledné roky?“ spýtal sa Peter nechápavo.

„Žeby vo Francúzsku?“ povedala, akoby to bola samozrejmosť.

„Počkať, vlastne sme sa ťa ani neopýtali kto si,“ zarazil sa Sirius. „Také dievča ako ty by som si určite bol všimol. Takže ty si doteraz neštudovala na Rokforte?“

„Bože, tebe to ale dopína. Nie, chodila som na Beauxbatons, ale matka sa rozhodla, že keď sme sa presťahovali do Anglicka, tak by som mala chodiť tu do školy,“ vysvetlila zamračene.

„Nešlo mi to do hlavy, ale teraz už chápem,“ odvetil so svojím okúzľujúcim úsmevom Sirius.

Ďalej sa už nezhovárali a obloha za oknom rýchlo tmavla. Rori si prečítala krátky list ešte pár krát a rozmýšľala ako ju len budú triediť. Keď sa vlakom ozval hlas, ktorý oznamoval, že do piatich minút sú v Rokforte, tak začala byť nervózna. Chlapci si uvedomili, že nemajú habity a tak to rýchlo napravili. Rori sa odvrátila k oknu, ale nedokázala si odoprieť pohľad na odhalenú hruď Siriusa Blacka. Nanešťastie si všimol, že na neho pozerá a uškrnul. Vtedy jej veľa nechýbalo a bola by červenšia ako to dievča s listom. Vystúpili na chladné nástupište a do tvári im vial studení vetrík.

„Maj sa, Aurora,“ volal za ňou Sirius, keď sa poberala za prvákmi. „Dúfam, že budeš v Chrabromile.“

Ignorovala ho, ale keď spomenul Chrabromil, tak sa začala mierne obávať. Tam boli jej rodičia a preto veľmi dúfala, že tam bude i ona. Podišla k prvákom, ktorý sa zhromažďovali pri obrovskom chlapovi a videla o koľko sú menší. Pozrela na chlapa, ktorý teraz vravel, aby dávali pozor pod nohy a premýšľala či je skutočný zakrpatený obor, alebo len nadpriemerný človek. Zabočili a vtedy prvý krát zbadala hrad, bol perfektný.

„Takže, do každej loďky traja,“ upozornil im obor, keď nasadali do lodiek, ktoré ich mali preplaviť cez jazero. „A ty,“ oslovil Rori, „móžeš ísť aj sama.“

Po tomto sa cítila naozaj super. Preplávali jazerom a Rori nemohla odtrhnúť pohľad od krásneho hradu. Vystúpili na druhej strane a zastali pred obrovskou bránou. Obor na ňu zabúchal a otvorila im vysoká tmavovlasá žena v okuliaroch.

„Ďakujem Hagrid, teraz si ich vezmem ja,“ povedala obrovi a ten odišiel.

Voviedla ich dovnútra, vyšli po schodoch a zastali pre obrovitánskymi dverami.

„Moje meno je Minerva McGonagallová a som profesorka na tejto škole,“ začala rýchlo čarodejnica. „teraz vás roztriedime do fakúlt. Potom sa začne hostina a po nej sa ubytujete v internátoch. Vo fakulte budete spávať a tráviť voľný čas, písať si úlohy. Prosím o chvíľku strpenia,“ povedala a po každom prešla prísnym pohľadom a zmizla za dverami.

„Ahoj, ja som Margaret Abinssová,“ ozvalo sa pri Rori akési dievčatko a až potom si uvedomila, že s ňou pokúša nadviazať rozhovor.

„Ja som Rori, veľmi ma teší,“ usmiala sa. „Tešíš sa na triedenie?“ opýtala sa dievčatka.

„Jasné, nemôžem sa dočkať, len sa trochu bojím,“ odvetila Margaret.

„Všetko bude fajn, hádam to zvládneme,“ povedala, ale trochu sa obávala aj ona. Rodičia jej za žiadnu cenu nechceli prezradiť ako triedia študenti v Rokforte.

Vrátila sa profesorka a dvere nechala otvorené. Rázne naznačila, aby vošli. Rori kráčala vedľa malej Margaret. Veľká sieň bola prekrásna. Zastali vpredu pred dlhým stolom učiteľov a Rori počula ako sa decká v sieni otáčajú, aby videli na nováčikov. Na stolčeku pred nimi stál klobúk, veľmi starý. Rori sa až trhlo, keď odrazu, z ničoho nič začal spievať pieseň. Pochopila, že bola o štyroch fakultách Rokfortu a celkom sa jej zapáčila.

„Keď prečítam vaše meno, tak si sadnete na stolček a klobúk vám vyberie fakultu,“ oznámila im profesorka a v ruke držala starý čarodejnícky klobúk.

„Abinssová, Margaret,“ prečítala.

Rori pozrela na Margaret a povzbudzujúco sa na ňu usmiala. Margaret si sadla a na hlavu jej profesrka McGonagallová dala klobúk. Chvíľu bolo ticho a potom klobúk vykríkol: „Chrabromil!“ Margaret utekala ku stolu vybranej fakulty.

Nič zložité, pomyslela si Rori. Rád sa krátil a klobúk triedil deti do Charabromilu, Bystrohlavu, Bifľomoru a Slizolinu. Tak rada by už šla, ale pre písmenom T bolo ešte toľko iných. Stála tam a pozerala na triedenie, keď to konečne prišlo.

„Tobiasová, Aurora.“

Rori si sadla a nasadila si klobúk. Zošuchol sa jej až na nos, ale ešte predtým videla začudované tváre študentov.

„To je ale ťažké rozhodovanie,“ ozval sa hlások a Rori sa preľakla. Sekundu jej trvalo, kým si uvedomila, že to vraví klobúk. „Ako sa mám len rozhodnúť? Je to ťažie ako by sa dalo čakať. Hlúpa nie si, len lenivá. Myslím, že tvoj talent na mágiu už objavili dávno. Ale kam ťa zaradiť? Je tu toho veľa. Myslím však, že už to mám. To je správna voľba, inú cestu nevidím. Chrabromil!“ vykríkol na celú sálu a Rori poskočilo srdce od radosti. Kráčala ku svojmu stolu a usmievala sa ako slniečko. Sadla si vedľa Margaret.

„Dokázali sme to,“ povedala. Aká bola len rada, je tam kde jej rodičia, nemyslela si, že ju to tak poteší.

Klobúk potriedil zvyšné deti a potom stolček aj klobúk odnesli. Postavil sa striebrovlasý muž. Rori ho poznala, počula už o ňom. Bol to Dumbledore, riaditeľ školy. Predniesol krátku úvodnú reč a potom sa začala hostina. Jedlá sa jednoducho zjavili na stole. V Bauxbatonse im jedla donášali domáci škriatkovia, ale tu na to mali lepší systém. Ani si neuvedomila ako bola hladná. Zjedla toho kopec, rezne, hranolky, neodolala ani šalátu, rizotu, proste z každého si dala niečo. Potom nasledovali dezerty. Rori nevedela čo si vybrať. Sladké milovala. Dala si jablkový koláč, palacinku i čokoládový puding. Popritom Margaret stále čosi štebotala a bolo príjemné počuť niekoho tak milo veselého. Nakoniec sa predsa len hostina skončila a zvyšné jedlo zmizlo. Dumbledore im po pár slovách dovolil odísť. Rori sa zháčila, keď vstala, lebo nemala tušenie kam ísť.

„Hej, Aurora,“ volal na ňu Sirius a podišiel k nej. „Madam, radi vás odprevadíme do vášho apartmánu,“ povedal a ukázal pred seba. „Ja a moji verní druhovia,“ ukázal na James, Petra a Remusa. Snažil sa hovoriť vážne.

„To nie je dobrý nápad,“ ozval sa dievčenskí hlas za nimi.

Všetci sa naraz otočili. Stálo tam červenovlasé dievča, to do ktorého pred tým vrazila.

„A prečo Evansová?“ spýtal sa jej James.

„Prečo asi. Je tu prvý deň a už otravujú takí...“ nedokončila. Pozrela na Rori a kývla, aby ju nasledovala a tá to vďačne urobila.

„Ja som Lily, priezvisko už vieš,“ predstavila sa jej, keď vyšli zo siene. „Takže sa s nimi už poznáš?“

„Tak nejako,“ odvetila a kráčala za ňou.

„Takže, si rada, že si tu, alebo bolo na Beauxbatonse lepšie?“

„Ako...“

„Práve mi to povedala McGonagallová. Vraj ťa mám zaviesť do izby a tak,“ rýchlo jej povedala Lily.

Kráčala rýchlo, asi aby ich tí štyria nedobehli, ale Rori popri nej takmer utekala, no i tak si všímala zaujímavé chodby hradu.

„No Beauxbatons bol úžasný, ale toto tiež nevyzerá zatiaľ zle,“ odvetila pomaly.

Prišli pred veľký obraz ženy v ružových šatách, ktorá si práve upravovala vlasy.

„Heslo?“ spýtala sa vecne.

„Kloktajúci klavír,“ vyslovila heslo Lily a obraz sa prehupol dopredu a odhalil dieru v stene.

„To musím vedieť?“

„Ak sa chceš dostať do klubovne, tak áno.“

Klubovňa Chrabromilu bola príjemná kruhová miestnosť s kopou kresiel a veľkým ohniskom. Ale Lily nezastala a viedla Rori ku dverám. Vyšli po točitých schodoch a potom vošli do jednej izby s piatimi posteľami a veľkým oknom. V izbe boli tri dievčatá a zívajúc si obliekali pyžamá.

„Táto je tvoja,“ oznámila jej Lily a ukázala na posteľ najbližšie ku okna.

Rori podišla k posteli a z kufra, ktorí jej tu ktosi dopravil, vylovila pyžamo. Rýchlo sa obliekla a predtým než zatiahla závesy pozrela na nové spolubývajúce.

„Hádam tu nebude tak zle ako som si myslela,“ utrúsila a usmiala sa. Dievčatá na ňu len nechápavo hľadeli.

[ » na začiatok « ]