Kapitola:
Pridaná: 29.7.2010, 18:49:56
Čítaná: 2863×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Max Axarus, Harry Potter, Severus Snape
Stručný dej: Max Axarus je Severusov syn a spolu s Harrym nastupujú na Rokfort. Obaja sú zaradení do jednej fakulty, stanú sa z nich priatelia?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » Dve masky, jedna tvár.

Carpe diem

*************

Tentokrát moja novorozpísaná poviedka. Prajem príjemné čítanie!

*************

Stáli pred Veľkou sieňou. Boli nervózni. Čakali. Na koho? Na príchod nejakej vyššie postavenej osoby. Asi nejaký profesor. Harry Potter si obzeral nástenné obrazy. Všimol si nejakého chlapca pred sebou a drgol do neho.

„Pozri sa, tie obrazy sa hýbu!“ Nadšene zvolal, ale potichu pretože nechcel vzbudiť pozornosť. Chlapec s čiernymi vlasmi a zelenými očami sa otočil k Harrymu a pohliadol mu do očí.

,,Áno, aj ja som si to všimol. Je to zaujímavé,“ Preniesol potichu a znovu sa otočil. Bol ako keby nezaujatý, ako keby to bral ako normálnu vec. Ale zdanie klame. Vnútri bol neistý a tiež si to nevedel vysvetliť. Harrymu to nedalo a znovu do neho drgol. Čiernovlasý chlapec si povzdychol a otočil sa. „áno?“

„No, moje meno je Harry Potter.“ Chcel sa predstaviť pretože videl, že každý sa s niekým rozpráva, len on je sám.

„Ja som Max Axarus.“ Neotočil sa naspäť, ale pozeral na Harryho.

„Teší ma. Máš predstavu do akej fakulty chceš ísť?“ Spýtal sa a naťahoval k nemu ruku.

„Aj mňa teší,“ Pohliadol na jeho ruku a po chvíli váhania mu ju podal a stisol. Nie silno, len tak aby sa nepovedalo. „ja neviem, aké sú tu fakulty. A ty to vieš?“ Nadvihol obočie a ruku pustil.

„Áno, keď som sedel v exprese, tak som počul nejakých chalanov sa o tom rozprávať. Vraj nejaký...“ Ani nedopovedal a dvere siene sa otvorili. Vošla profesorka. Minerva McGonagallová uprela svoj zrak na malých, nervóznych a vyplašených prváčikov. Harry stíchol a Max sa otočil.

„Dobrý deň žiaci. Som Minerva McGonagallová a prišla som vás oboznámiť s pravidlami tejto školy a uvediem Vás do siene,“ Hovorila tichým, ale prenikavým hlasom. „Na škole sú štyri fakulty. Bifľomor, Bystrohlav, Chrabromil a Slizolin. Jedna z fakúlt, bude vašim domovom,“ Harry s Maxom na seba pozreli, no ostalo len pri pohľade. „a teraz ma nasledujte!“ Prikáže im a vydá sa do siene. Za ňou cupitalo tridsať malých prváčikov.

„Wow, tak to je úžasné! Nádhera! Neskutočné!“ Ozývalo sa z hlúčika prváčikov. Bola pre nich pastva pre oči, keď videli krásnu oblohu siene, ktorú lemovali sviečky. Následne sa zastavili pri stoličke s ošúchaným klobúkom. Za klobúkom sedel rad s profesorským zborom a v strede sedel sám Albus Dumbledore. Sledoval cez polmesiačikové okuliare dianie v sieni. Na tvári sa mu pohrával malý úsmev.

„Koho meno prečítam, tak podíde ku klobúku a ten ho zaradí do už spomínanej fakulty,“ Zobrala si dlhý zoznam a odrolovala ho. „Hermiona Grangerová!“ Malá hnedovlasá dievčina s výrazom inteligentnej bifľošky sa vydala ku klobúku a posadila sa na stoličku. Hneď ako sa klobúk dotkol jej hlavy, vykríkol Chrabromil. Hermiona sa s úsmevom a s opadajúcou nervozitou vydala k burácajúcemu sa Chrabromilskému stolu. „Ronald Weasley!“ Ryšavý chlapec s tupým výrazom v tvári sa posadil na stoličku a putoval do rovnakej fakulty ako Hermiona. „Draco Malfoy!“ Blondiak s namysleným výrazom sa vydal sebavedomo ku klobúku. Klobúk len-len že sa dotkol jeho hlavy už kričal Slizolin. Potlesk nebol treba, on vedel, že tam pôjde. „Harry Potter!“ Harry sa pozrel na Maxa a potom sa vydal ku klobúku. Srdce mu tĺklo. Veľmi. Až išlo z hrude vyskočiť. Posadil sa.

„Á, Potter!“ Začal klobúk. Ostatní civeli pretože konečne videli toho slávneho čarodejníka. V profesorskom zbore všetci obdivne híkali, len Severus Snape nahodil kamennú tvár, ale v jeho vnútri sa mal chuť uškrnúť. „Kam ťa dám! Máš talent a dobré srdce. Hodíš sa do Chrabromilu, ale si aj cieľavedomý a môžeš byť slávny a Slizolin ti k sláve môže pomôcť. Je to len na tebe.“ Hovoril ticho klobúk a rozmýšľal.

„Daj ma tam, kam uznáš za vhodné.“ Povedal takmer nečujne. Klobúk chvíľu mlčal a potom skríkol.

„SLIZOLIN!“ Ako to klobúk vykríkol, tak všetci stíchli. Celá sieň. Albusovi skoro spadli okuliare a Severus zbledol tak, že vyzeral ako pantomíma v čiernom habite. Harry vstal a odišiel k Slizolinskému stolu. Draco ho potľapkal po chrbte a hneď sa s ním zoznámil, rovnako urobili aj ostatní, no Draco si ho ako keby privlastnil.

„Max Axarus!“ Prerušil džavot v sieni hlas profesorky. Severus sa trošku chvel. Veď to bol jeho syn. Max si sadol na stoličku a klobúk sa lemoval na jeho hlave.

„Max, poznám ťa viac ako si myslíš. Máš talentovaného otca. Ale aj matku. Och áno, kde sú tie časy keď som ich zaraďoval.“ Rozhovoril sa klobúk a v Severusovi to vrelo.

„Ty ošúchaný kus látky už ho zaraď lebo uvidíš!“ Klial si v hlave Severus, ale stále držal svoju kamennú masku.

„Kam s tebou Max? Hm, tiež si vyber. Máš predpoklady aj na Bystrohlav aj na Slizolin.“ Riekol klobúk. Severus zúžil oči. Neprežil by Bystrohlav. V duchu si prial aby si vybral Slizolin. Jeho fakultu. Max rozmýšľal, ale nakoniec potichu preriekol.

„Chcem tam, kam Potter.“ Predsa len ho už trošku poznal, a tak si myslel, že by to bolo fajn.

„SLIZOLIN!“ Vykríkol klobúk a Severus by rád zajasal radosťou, ale nemohol. Akoby vyzeralo, keby prísny s výrazom vraha vyzerajúci profesor začal jasať radosťou? Otrasná predstava. Max si sadol k Harrymu a Dracovi. Bol spokojný. Severus však rozmýšľal, ako je možné, že Potter je v slizoline, keď Lily a James boli v Chrabromile? Ťažká otázka, no dnes zodpovedaná nebude. Určite nie. Radšej sa tešil z toho, ako dnešný deň dopadol. Albus mal ešte krátky dohovor a potom si žiakov prefekti odviedli do fakúlt. Školský rok sa úspešne začal.

[ » na začiatok « ]