Kapitola:
Pridaná: 11.3.2010, 11:21:33
Čítaná: 4209×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Merilin
Stručný dej: Merilin je 12 ročné dievča. V jeden deň sa vyberie s dedkom do múzea. Chce jej tam niečo ukázať. Predtým ale Merlin vyhrá v tombole na každoročnej párty záhadný zájazd.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » ZRADA 4 » VEĽKE PREKVAPENIA 5 » VIAC A VIAC NEJASNOSTÍ 6 » VŠETKO SA VRACIA

Venované Lady Red Monkey, ktorá všetko obetovala, aby toto bolo čo najkrajšie.

Voda bola naozaj teplá, a nechcelo sa mi z nej vynoriť. Nedokázala som pochopiť, ako tak dlho zadržím dych, ale predsa, nejako sa to stalo.

Pomaly som klesala dole, dole, dole, až som si myslela že tento "vodný kruh" nemá konca. Bola som tam hodnú chvíľu, ale asi po piatich minútach (mne to aspoň tak pripadalo) som niečo pred sebou videla.

Bola to moja izba !!!

Vyzeralo to ako v kine, keď sa pozeráte na film, no ja som sa pozerala na moju izbu.

Pomaly som k nej klesala, a bola som tak blízko, že by som do nej mohla spadnúť. A aj to sa stalo - prepadla som sa do izby.

Keď som sa už pozviechala, zistila som že nie som mokrá.

Dobre som sa poobzerala. Na posteli sedela moja malá sestra Marie, bez škrabancov, a krajšia ako predtým.

Teraz to vyzeralo, ako keby sa nič nestalo.

Pomaly som pristúpila k Marie. Hrala sa so svojimi hračkami, ako obvykle.

,,Marie ? Ako si sa sem dostala ?" začala som sa pýtať.

,,Ja som tu od vždy," spustila milým hláskom ,,a ty máš prečo v ruke to a na pleci to ?"

Vždy hovorila to, keď chcela pomenovať vec, ktorej meno ešte nepozná.

,,No.. To teraz nechaj tak..," opustila som izbu.

Skĺzla som po zábradlí, a išla do kuchyne. Ako vždy, bola tam mama.

,,Ahoj. Choď sa pobaliť," pozrela sa na mňa.

,,Ale veď... Veď som tu nebola najmenej deň !!" nechápala som.

,,Dobrý fór, ale nechaj si ho na prvého apríla," povedala hrubším hlasom.

Všetko mi bolo jasné - vrátili ma späť, nič sa nestalo, a môžem žiť ako predtým.

Vyšla som hore a chystala sa baliť na cestu. Zabalila som si nejaké potrebné veci - oblečenie, nejaké peniaze, a ešte nejaké veci.

Už som bola zbalená. Bolo mi jasné, že nejdem s dedom, sestrou, ani s mamou. Mám dva lístky, a neviem s kým idem..

Chcela som sa kus odreagovať, že pôjdem von.

Znova som išla dole. Obliekla som si svoju peknú bundu, a vyšla von.

,,Idem von !" zakričala som mame spoza dverí.

Bolo krásne, svietilo slnko, a tak som vyšla na ulicu.

Nevedela som kde ísť, a tak som vykročila do miestnej knižnice.

Bola to malá miestnosť, s veľa knihami.

,,Prosím vás, máte tu nejakú knihu o magických tvoroch ??" spýtala som sa knihovníčky.

Vykukla spoza veľkých okulirov a postavila sa. Vykročila jednou uličkou s názvom:

FANTÁZIJNÉ

Vybrala dosť hrubú knihu, a bez slova mi ju podala.

Ja som si ju prezrela, mala názov: Magické a fantastické zvery.

,,Zoberem si túto," podala som knihovníčke jednu mincu.

Išla som s chodmi zahľadená do knihy.

/Draky: Dožívajú sa veľa rokov, zabíjajú ľudí ale aj zvieratá/ čítala som si v mysli, /Sú červené, žlté, čierne, a zriedkavo modré alebo zelené. Sú od veľkosti jedného metra (mláďa) do desiatich metrov (najväčší dospelý drak)/ pomaly som išla k dverám /vyskytujú sa všade a chovajú ich kvalifikovaný čarodejníci/ už som bola von /Potrebujú veľkú starostlivosť / narazil do mňa chlapec.

,,Prepáč," ospravedlnil sa mi krásnym, sladkým hlasom.

,,Ehm... To nič, ja som bola na vine," snažila som sa to zakryť.

Bol očarujúco krásny a sladký...

/To by bolo, ísť s ním do Fruestainu !!/ napadlo mi.

,,Nechcel by si so mnou ísť do Fruestainu ?" vyštekla som.

,,Čoo ??" čudoval sa.

,,Ja som vyhrala dva lístky, a neviem s kým ísť," začala som pomalšie vysvetľovať.

,,No.. To.. Nie je to nejak zhurta ??" koktal.

,,Prepáč.. Ja viem. Tak pôjdem sama," smutná som vykročila.

,Nie !! Počkaj ! No tak pôjdem," kričal.

,,Dobre, tak o pol hodinu tu !!" bol to asi najšťastnejší okamih v mojom živote.

Bolo jasné že som do neho zamilovaná.

A či je on do mňa ?? To netuším....

Domov som bežala rýchlosťou blesku. Rýchlo som vbehla do kuchyne a sadla si za stôl.

,,Čo sa deje Merilin ??" spýtala sa mama udiveným pohľadom.

,,Idem sa najesť, a vyrážam !!!" kričala som na celý dom.

,,Fajn, fajn. Nevedela som, že sa tak tešíš," podala mi tanier so špagetami.

Rýchlo som sa najedla a vybehla schodmi. Schmatla som batoh, a čo najlepšie som pozdravila sestru.

Išla som už po niekoľký krát do kuchyne.

,,Budeš mi chýbať mami," pozdravila som.

,,Aj ty mne."

,,No a.. Kde je dedo ?" obzerala som sa.

,,On.. Išiel preč," mama hľadala čo najvhodnejšie slová.

Nechcela som sa vypytovať a tak som odišla.

[ » na začiatok « ]