Kapitola:
Pridaná: 10.2.2010, 20:58:32
Čítaná: 3083×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

Venujem: Lienke z Prvosienkového hája

a ďakujem za sovky :)

Na motív filmu Len trochu šťastia (Just My Luck)

Lily sa prevalila v posteli a s pôžitkom vychutnávala prvé minúty voľného dňa. Bola nedeľa a vonku sa potichu prebúdzalo slnko, aby vytiahlo sedmospáčov z teplých postelí. Navyše bol na tento deň určený výlet do Rokvillu a všetci od tretieho ročníka sa naň nesmierne tešili. Napokon to ani ona nevydržala a vyskočila z postele, aby si užila krásny deň vonku s priateľmi. Pri svojom veselom vstávaní však akosi pozabudla na drevený stĺp podopierajúci nebesá jej postele a poriadne si buchla hlavu.

„Pre Merlinov krivý...“

„... prst na nohe?“doplnila za ňu Evelyn.

Lily vyskočila držiac sa za hlavu a nadávajúc ako starý námorník a keďže všetky svoje myšlienky sústrdila na to, kde sú ďalšie stĺpy, nevdojak sa zamotala do závesu visaceho z Evelininej postele a pristála na zemi.

„Si v poriadku?“

„Až na to, že som mŕtva a cítim sa akoby som rozbíjala hlavou stenu... áno, som v pohode...“odvetila Lily a zistila, že to znelo oveľa namrzenejšie, než plánovala. „Idem sa radšej umyť.“

„A dôjdeš do kúpeľne bez ujmy, alebo to tu mám vytapetovať vankúšmi...?“zažarovala Evelyn a keď sa Lily otočila, aby jej niečo odvrkla, nasmerovala si to rovno do zárubne.

„Sprostý deň,“vrčala Lily o hodinu neskôr, keď sa jej podarilo prevrhnúť džbán s tekvicovým džúsom. „Toto je nejsprostejší deň môjho života!“

„Nie je to až také zlé...“upokojovala ju Evelyn, ktorá mávnútím prútika vrátila stôl do pôvodného stavu.

„Nie?“nadvihla Lily obočie, ale zase ho rýchlo zmraštila, lebo ju bolela celá tvár od nárazu do zárubne. „Tak si to zopakujem: najprv som narazila do stĺpu postele, potom som sa zamotala do závesu a spadla, narazila som do zárubne, zasekla som sa v dvoch falošných schodoch, vpálila som do falošných dverí a prevhla som džbán a to som sa zobudila pred hodinou!“

Evelyn otvorila ústa, aby ju nejako upokojila, ale nepodarilo sa jej to, pretože práve prišiel James Potter a so smiechom sa vykotila na lavičku vedľa nej.

„Dnes je najlepší deň môjo života, Evansová,“zaškeril sa. „Slughy ma práve pozval na večeru, aby ma predstavil Mattovi O´Nillovi! Kapitánovi Londýnskych letiek!“

„Úchvatné...“zašepkala Lily namrzene. „Evelyn, podáš mi, prosím ťa tú misu s... Alebo radšej nie.“

„Držíš diétu, Evansová?“zapojil sa Sirius Black.

„Nestaraj sa, Black,“odvrkla Lily a siahla po suchom rožku s nádejou, že sa ním nezadrhne.

James ju chvíľu sledoval, ako pomaly prežúva suchý koniec. „Tak som si povedal, Evansová, že keď mám dnes viac šťastia než zvyčajne, že pôjdeš so mnou na rande.“

„Iste,“nesústredene prikýval Lily a naďalej sa mračila na rožok, akoby jej prinášal dnešnú smolu práve on.

„Tak ťa čakám o hodinu vo Vstupnej hale,“nevzrušene povedal James a uškrnu sa na Siriusa.

„O - čom to?“Lily zdvihla pohľad od rohlíka a pozrela postupne na všetkých troch, až sa zastavila na Jamesovi, zhíkla a buchla si dlaňou po čele. „Tak fajn, horšie to už byť nemôže.“

„Tak fajn,“zopakoval James a s úsmevom od ucha k uchu tvoril neskutočný kontrast s jej smutnou strhanou tvárou.

Lily ani nedojedla, odložila rožok na tanier a pomaly, pozerajúc pod nohy, odchádzala pomedzi dlhé stoly.

„Pozor!“zaznelo niekde sprava, no už sa nestačila vyhnúť padajúcej šálke kávy a tenisky jej zaliala hnedá tekutina.

Evelyn bola jedným skokom pri nej, napravila škody a odvádzala ju von.

„Myslela som, že ak pôjdem s Potterom von, nič horšie sa mi stať nemôže,“oznamovala Lily dramatickým šeptom. „Ale najradšej by som sa zavrela do izby a celý deň sa ani nepohla!“

„To je nesprávny prístup,“zamietla Evelyn. „Doprava, Lils, tamto sú falošné dvere – pôjdeš na to rande a určite bude všetko v poriadku?“

„Ale čo ak nie?“

„Tak sa ho aspoň zbavíš, nie? To si predsa vždy chcela!“usmiala sa Evelyn hľadajúc tú lepšiu stránku veci.

„Asi hej,“pritakal Lily.

Na svoje vlastné prekvapenie sa jej podarilo dať popri nežiadúcich nehodách do celkom uspokojivého stavu a ak bez väčších ťažkostí zišla do Vstupnej haly, kde už čakal James, v duchu si gratulovala a objavila sa aj nádej, že šťastie si k nej našlo cestičku.

„Tento deň ani nemôže byť lepší,“vytešoval sa James, keď spolu kráčali školským pozemkom mieriac do Rokvillu. „Poď prebehneme to cez trávik, poznám také pekné miestečko tesne pred dedinou, ale od cesty je to dosť ďaleko.“

„Em, tak fajn,“odvetila Lily trochu nesvoja z toho všetkého a pristihla sa pri tom ako si úporne želá, nech sa nič nepokazí.

Odpojili sa od húfu študentov idúcich vzorne po chodníčku a stratili sa za najbližšími stromami. Lily sa práve smiala na nejakom Jamesovom vtipe, keď si nevšimla pavučinu natiahnutú na konároch priamo pred sebou a chytila sa ako mucha.

-Trapaaas!- kričalo všetko v nej, keď si odťahovala lepkavé vlákna z líc a vlasov a cítila, že sa červená len čo k nej James priskočil a pomáhal jej zbaviť sa nežiadúcich povrazov.

„Už je to fajn?“spýtala sa, keď prestal a trochu odstúpil, aby si ju obzrel zdiaľky.

„Lepšie to byť nemôže,“zaškeril sa, chytil ju za ruku a pokračoval v ceste. „Len škoda, že som si takú sieť neutkal skôr, už by si bola moja."

Odhrnul nízko visiace konáre a odhalil výhľad na dedinku pod nimi. Rokville bol zaliaty slnkom, žiarivé lúče sa odrážali od výkladov Zonkovho obchodu, od vyleštených okien v Troch metlách, od mačky sediacej na streche Medových labiek. Vietor sa skryl do košatých stromov za ich chrbtami a hral jemne znejúcu melancholickú pesničku.

„Je tu pekne,“usmiala sa a zrazu pocítila na svojom direku Jamesovu ruku. Pritiahol ju k sebe a pobozkal.

Bol to neskučný magický okamih, keď sa svet zastavil a Lily sa vzniesla ako v rozprávke a zrazu vedela, že James to myslí naozaj vážne, vedela, že na toto miesto neprivedie len tak hocikoho a nebozkával ju preto, že by bol nedočkavý. Jednoducho ju ľúbil a toto bol pre neho lepší spôsob ako jej to povedať, než stovky medových slov.

Ešte chvíľu tam stáli a mlčky pozerali do doliny. Nepotrebovali rozprávať, pretože obaja vedeli, že ten výhľad im momentálne nič nehovorí, že aj tak nevidia decká hrnúce sa od obchodu k obchodu, zabávajúce sa a kupujúce prvé, čo im príde pod ruku. Obaja mali pred očami iný obraz a v srdci iný cit, než radosť z pekného dňa.

„Poďme do Troch metiel,“navrhol napokon James a chytiac ju za ruku vykročil dole brehom.

„Budú tam Black a Lupin, nie?“pokrčila Lily nos. Kráčala naschvál pomaly, aby sa do dedinky plnej študentov dostali čo najneskôr. Ešte pred chvíľkou bol celý jej a teraz sa už má o neho deliť?

„Nie, Sirius je poškole a Remus... Ten má tiež schôdzku s niekým ným, takže sa neboj, nikto nás nebude vyrušovať. Ani by som to nedovolil,“dodal, keď zbadal jej pochybovačný výraz.

„Pozor voda...“Lily mykla rukou, no už bolo neskoro. James pristál celou nohou až po členok v kaluži, ktorá sa držala v tôni pri skale. Postavil sa na jednu nohu a opierajúc sa o skalu preskackal ku kameňu na ktorý sa dalo pohodlne sadnúť. Vyzul si mokrú topánku a vylial z nej hnedastú tekutinu.

„Ako je možné, že som na ňu zabudol?“zlostil sa sám na seba. „Drží sa tu po celý rok a ešte nikdy sa mi nestalo, že by som...“ Vytiahol prútik a namieril ho na špinavú a mokrú nohu, aby ju osušil prúdom horúceho vzduchu. V rozčúlení ale namiesto osušujúceho vánku vyčaril chladný modrý plameň a ten mu vypálil dieru na prste. „Sakra.“ Zavrčal a rýchlo si nohu uhasil.

„Môžem radšej ja?“ usmiala sa Lily, sadla si ku nemu a vytrhla mu prútik z ruky. Možno by sa mala obávať, keďže až doteraz sa jej nič nedarilo, no odkedy ju James pobozkal, cítila sa tak výnimočná, krásna a bola tak šťastná, že jej ani na um neprišlo, aby sa obávala, že zaklínadlo pokazí.

A skutočne. Len čo si neverbálne pomyslela zaklínadlo a mávla prútikom na Jamesovu nohu, uschla a bola čistá ako predtým (možno ešte viac).

Keď sa konečne dostali do Troch metiel, miestnosť praskala vo švíkoch. Štdenti sa rozhodli naplno využiť akciu na ďatelinové pivo (3+jedno zdarma) a odvšadiaľ sa ozýval hluk rozjarených tínedžerov.

„Čo teraz?“spýtal sa James, keď sa opäť ocitli na ulici a rozhliadol sa naokolo.

„U Madam Puddyfootovej býva menej ľudí,“navrhla Lily a pozrela na malú ružovú kaviarničku črtajúcu sa na úpätí, takmer na konci dedinky. „Ale ak je ti to tam nepríjemné...“

„Nie, v pohode,“uškrnul sa James a snažil sa nemyslieť na Kate, ktorej tam dal len pred dvoma týždňami kopačky. „Je to tam útulné.“

Mierne stúpajúcou cestou ku kaviarničke rozhovor akosi viazol, aspoň z Jamesovej strany.

„Vieš, keď som sa dnes ráno zobudila, myslela som, že to bude najhorší deň môjho života, fakt úplne najhorší,“usmievala sa Lily nad šálkou čaju.

„A zmenilo sa to?“uškrnul sa James trochu menej sebavedome, než zvyčajne, pretože práve netrafil lyžičkou s cukrom do šákly, ale celý jej obsah rozsypal po stole.

„Samozrejme, teraz sa cítim oveľa lepšie. V skutočnosti je to nádherný deň, však? Prečo si taký nervózny?“zaklipkala mihalnicami.

James sa práve ošpliechal kávou po tričku. Zamračil sa sám nad sebou a cítil, ako mu nálada klesá pod bod mrazu.

„Som v pohode,“zavrčal a vyčaril napätý úsmev. Toto je totálny trapas. Celé toto rande je fraška.

„Tak to je super, vieš, už dávno som sa necítila tak dobre! A kto by to bol povedal, že nakoniec budeme spolu sedieť u madame Puddyfootovej – že JA tu budem dobrovoľne –!“

„A ja nie,“uškrnul sa James so všetkou zábanou iróniu, ktorú v sebe pozbieral.

„Takže ty nie,“zopakovala Lily, no už bez úsmevu. „Skúsime to napraviť? Táto kaviareň asi naozaj nebola najlepšou voľbou, však?“

Vstala a prehodila si cez plecia bundu. „Poďme sa radšej prejsť. Vstaň, James, lebo to bude vyzerať, že ti utekám.“

Vzal si bundu do ruky a siahol do vrecka nohavíc. Na jeho zdesenie však bolo prázdne.

„Em, vydrž,“požiadal ju a začal prehľadávať všetky otvory na svojich nohaviciach i bunde. Odprisahal by, že si ráno vzal za hrsť galeónov zo svojho stola, tak kde sú? Ešte raz skontroloval všetky vrecká, no nechcel si to priznať.

„Nemáš peniaze?“spýtala sa šeptom Lily.

„Ale áno, mám, len neviem, kam som ich odložil,“ubezpečoval ju. „Počkaj ma vonku, kým ich nájdem, dobre?“

„Ja zaplatím, ak nemáš...“

„Mám peniaze, len počkaj vonku, dobre?!“povedal to trochu podráždenejšie, než zamýšľal, ale Lily to zjavne nevyviedlo z miery. Chytila ho za obe líca a s úsmevom sa približovala.

„Nerozčuľuj sa, miláčik, už idem,“pobozkala ho a vyšla von.

James klesol na stoličku a v duchu si nadával do idiotov. Ako ich mohol zabudnúť? Alebo ich stratil? To by si všimol. Doriti!

„Čau, James, prečo je Evansová vonku?“spýtal sa rýchlo Sirius.

„Sirius, vďakabohu!“potešil sa James. Šťasie sa na neho opäť usmialo a už sa ho nemienil vzdať. Sirius mu požičal pár siklov na zaplatenie a o chvíľu už bol pri Evansovej.

„Sorry, že som sa zdržal, ale stretol som Siriusa, chápeš,“uškrnul sa a opäť sa pobozkali. „Pôjdeme pomaly do hradu?“

Lily súhlasila a cestou opäť nabrala druhý dych. Prečo sa pri ňom cíti taká šťastná a vždy keď sa vzdiali – stačilo, že vyšla pred kaviareň – cíti sa ako zbitý pes? Nechcela sa viac od neho odtrhúť, ani na minútku.

Netušila, že James myslí na presný opak jej slov. Prečo je pri nej ako totálne nemehlo? Všetko sa kazí, nič mu nevychádza! A len čo ostane bez nej, je zase všetko OK? Toľko na ňu čakal a teraz sa nevie dočkať, kedy sa jej zbaví. Už aby boli v hrade!

[ » na začiatok « ]