Kapitola:
Pridaná: 7.2.2010, 00:25:18
Čítaná: 4371×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Ginny Weasleyová, Chris, Marry, Draco Malfoy
Stručný dej: S Ginny sa niečo deje. (Pozor: nedokončená poviedka)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » Dar či príťaž?

„Chris! Chris!“ hystericky som kričala na svojho najlepšieho kamaráta. „Chris no tak. Preber sa!“ revala som. Nereagoval na mňa. Len si tam pokojne ležal v tých neuveriteľne bielych perinách. Aj steny miestnosti boli akosi žiarivo biele. Miestnosť nemala dvere. Toto určite nie je Rokfort. Toto miesto napĺňal akýsi neprirodzený pokoj. Jediné čo ho narúšalo bol môj vzlykavý plač. Chris na mňa stále nereagoval. Nechcel sa so mnou rozprávať. Niečo mi hovorilo, že už nikdy sa spolu neporozprávame.

„Prečo ešte spíš? Vstávaj! Už aj hore!“ skríkla Mary nahnevane. „Už pred hodinou si mala byť hotová. Zabudla si že ideš s Chrisom do Rokvillu?“ vyskočila som z postele a už aj som bola v kúpeľni. Bola som nemožná. Ten sen ma úplne vyviedol z rovnováhy. Trvalo mi minimálne pól hodiny než som vyzerala ako človek. Preletela som cez klubovňu pričom som kontrolovala hodinky. Chris ma premení na žabu. Ešte nikdy som nemeškala. Mám na to ale pádny dôvod. Mala som nočnú moru. Ale tú mu nepoviem. Nemusí vedieť, že sa oňho až tak bojím. Celá zadýchaná som dobehla do vstupnej haly.

Chris sedel na lavičke a hral sa s prútikom. Keď si ma všimol, namieril ho na mňa.

„Mal by som ťa asi premeniť na hodinky. Vždy chodíš na čas...“ zamračila sa na mňa „...ale dnes keď máme prvé rande, rozhodneš sa, že vyše hodiny budeš meškať. Smiem aspoň vedieť prečo?“

Nechcela som mu povedať prečo. Nemusí vedieť o mojich nočných morách ktoré sa skončia až keď sami uznajú za vhodné a na budenie mojich spolubývajúcich nereagujú. Nechcem ho zaťažovať mojimi problémami. Zbytočne by sa o mňa bál.

„Tak dáš mi vysvetlenie?“ hovoril pokojne no nahnevane.

„Prepáč ale nemôžem.“ Zamrmlala som k jeho teniskám.

„Aha, tak ty nemôžeš ale mohla by si mi aspoň niečo povedať.“ Nespúšťal zo mňa oči.

„Nie je to nič také hrozné ako si asi teraz predstavuješ. Jednoducho nemusíš všetko vedieť!“

Vybuchla som v hneve.

„Ako myslíš. Nemusím ale to ja mám právo tu kričať keď ma necháš čakať bez vysvetlenia. Ale vieš čo? Ja na teba kričať nebudem. Ja nechcem ublížiť niekomu koho mám RÁD.“ Otočil sa mi chrbtom a zamieril do slizolinskej klubovne. Nemohla som sa pohnúť. Tá posledná poznámka ma zranila viac ako čokoľvek iné. Myslel si, že ho nemám rada. Bol to nezmysel.

Len som tam tak stála a pozerala do prázdna. Už veľa krát sme sa pohádali no vždy to bola nejaká hlúposť na ktorej sme sa neskôr zasmiali. Tento raz to ale bude horšie.

„Ginny.“ Zakričal na mňa niekto. „Ginny?“ obzrela som sa. Bol to môj brat Fred.

„Čo sa ti stalo? Si nejaká bledá. Dúfam, že si nezjedla tie fialové cukríky čo sme ti s Georgeom dali na narodeniny.“ Snažil sa potlačiť smiech.

„Nie Fred. Všetko sa netočí okolo vášho stupídneho obchodu.“ Zavrčala som.

„Počkaj.“ Zakričal za mnou no ja som už utekala do zakázaného lesa. Fred za mnou nešiel. Pochopil, že ma má nechať na pokoji. Vždy keď som chcela byť sama chodila som sem. Utekala som veľmi dlho aby som si prečistila hlavu až som si uvedomila, že už som dosť hlboko v lese. Takto ďaleko som ešte nezašla no nemala som náladu vracať sa späť. Šla som ďalej no už som neutekala. Dostala som sa medzi nejaké pichľavé kríky a zakopla som o niečo. Padla som.

Ležala som na chrbte a pozerala na nebo. Alebo som sa o to aspoň pokúšala. Cez husté stromy som toho moc nevidela. Obzrela som sa okolo seba a pomaly som sa dvihla. Mala som roztrhané rifle a zopár škrabancov pod nimi. Trocha krvácali ale skôr ma trápila tá tma. Znovu som pozrela na nebo a zbadala som mesiac v splne. Bol už večer ale keď som sem šla bolo iba dopoludnie. Na tej zemi som si musela poležať nejakú tu chvíľu. Budem mať problém. Ak čo najrýchlejšie nenájdem cestu späť, vylúčia ma rýchlosťou metly.

Rozsvietila som si prútik a vykročila smerom, o ktorom som si myslela, že je správny. Prešla som len zopár krokov keď som začula vrčanie. Zastala som a vo svetle prútika som hľadala pôvodcu zvuku. V kríkoch sa niečo pohlo. Namierila som ta prútik no už tam nič nebolo. Pohla som sa dopredu keď som to začula znovu. Chcela som sa rozbehnúť preč (nemienila som sa hrať na hrdinku) keď sa mi postavil do cesty vlkolak. Vykríkla som a prv ako som niečo stihla urobiť začula som akýsi hlas z diaľky a vlkolak bol preč. Rozbehla som sa a snažila som sa rozpoznať hlas. Bol to Chris. Hľadal ma.

„Ginny! Ozvi sa!“ strach v jeho hlase bol citeľný.

„Tu som.“ Zakričala som a hľadala som svetlo jeho prútika. Po chvíli som našla malú, žltú bodku. Rozbehla som sa ta. Cestou som niekoľko krát zakopla no dobehol ma a ja som sa mu hodila okolo krku. Bola som vyplašená ako srnka a práve som chcela Chrisovi povedať aby sme odtiaľto rýchlo vypadli keď znovu zavrčal vlkolak.

„Ja som to vedel.“ Zamumlal si Chris sám pre seba a namieril prútik do tmy.

„Čo si vedel?“ dožadovala som sa vysvetlenia zatiaľ čo som tiež prútikom hľadala vlkolaka.

„Nechcel som ťa.... ááá“ vlkolak skočil na Chrisa. Chcela som ho znehybniť no niečo mi vyrazilo prútik z ruky. Začala som ho hľadať no po tme mi to moc nešlo. Naslepo som tápala po studenej zemi.

„Ginny utek...“ Chris odrazu zmĺkol a jeho telo ochablo na zemi. Až vtedy som našla svoj prútik a vlkolaka som znehybnila. Padol na zem. Ja som dobehla k Chrisovi a kľakla si vedľa neho. Chcela som ho prebrať. Nadvihla som mu hlavu keď som na prstoch zacítila niečo teplé a lepkavé.

Otočila som ho na bok a zamierila som mu svetlom z prútika na krk. V tom mi prišlo zle. Prútik mi vypadol z ruky. Chris mal rozkusnutý krk. Začala som ním triasť aj keď som vedela, že to nemá zmysel.

„Chris...“ vzlykala som „Chris, preber sa!“ No tak CHRIS!“ s výkrikom som otvorila oči. Celá spotená som ležala na zemi vedľa svojej postele. Obzrela som sa po izbe. Moje spolubývajúce som zobudila. Mary došla ku mne a pomohla mi posadiť sa na posteľ.

„Mary kde je Chris?“ vykríkla som splašene.

„S najväčšou pravdepodobnosťou, dole v žalároch spí.“ Premeriavala si ma pohľadom a pravdepodobne uvažovala prečo sa na to pýtam. Takže to nebola skutočnosť... dúfam.

„Tak potom je v poriadku, že? Nič sa mu nestalo.“ Nemohla som v hlase potlačiť mierne hysterický podtón.

„Ginny pokoj. Bola to len nočná mora.“ Snažila sa ma upokojiť no sama začínala byť znepokojená.

„Mala by si stými snami niečo robiť. Noc čo noc je to horšie a horšie.“

V podstate mala pravdu. Už cez tri týždne som sa nevyspala. Tie sny boli stále živšie a živšie nie horšie a horšie. Sen bol stále ten istý ale doposiaľ ma takto nevystrašil. Bolo to ako sledovať priamy prenos. Ešte teraz mám pocit, že sa to stalo naozaj.

Ľahla som si na posteľ a pozrela na Mary. Musela som ju upokojiť aj keď mne samej sa ten jeden, stále sa dookola opakujúci sen nezdal v poriadku. Nepotrebujem aby vzburcovala celý učiteľský zbor.

„Je to v poriadku. Veľa som toho večer zjedla.“ Pokúsila som sa o úsmev.

„Takže je to celé tým, že pred spaním ješ. Hej? Prosím, nerob zo mňa debila.“ Zahriakla ma.

„Nič s teba nerobím. Jednoducho mám nočné mory. Tak ako prišli tak aj odídu.“ Mary sa na mňa zamračila.

„Ak s tým nechceš nič robiť, tvoja vec. Ale nemala by si to podceniť.“ Zvrtla sa na päte a hodila na svoju posteľ.

„Dobrú.“ Povedala a zatiahla závesy.

Do rána som už nezaspala. Uvažovala som nad tým čo znamená ten môj živý sen.. Už dlho ma zaráža to, že tam idem s Chrisom na rande. Nejde o to, že by som nechcela ale pochybujem, že by chcel Chris. Sme kamaráti už veľmi dlho a asi by sa mu to zdalo zvláštne.

Ja ho mám ale rada viac ako kamaráta už nejaký ten čas.

Keď som sa ráno vliekla na raňajky do Veľkej Siene( sama lebo Mary sa so mnou nerozprávala ) musela som vyzerať ako chodiaca mŕtvola. Bola som bledá ako stena a mala som čierne kruhy pod očami. Dúfala som, že Chris ma nebude čakať pre Veľkou Sieňou. Nechcela som aby ma videl v takomto stave. Na moju smolu tam ale bol. Zdal sa mi byť akýsi nervózny a keď ma zbadal ako by na niečo naberal odvahu.

„Ahoj Ginny.“ Pozdravil ma a tváril sa ako by konečne dospel k dôležitému rozhodnutiu.

„Čau.“ Zamumlala som a zívla som si.

„Možno to bude znieť čudne ale nepôjdeš so mnou v sobotu do Rokvilu na rande?“ spýtal sa a pozeral mi do očí. Okamžite ma to prebralo. Chcela som od radosti vykríknuť “áno“ no potom som si spomenula čo sa mi sníva stále dookola. To musela byť iba náhoda. Vízie nemajú dokonca ani čarodejníci ak náhodou nie sú veštci. Ale aj tí sú podvodníci.

„Tak čo hovoríš?“ spýtal sa Chris po chvíli trocha nervózne keď som bola stále ticho. Naďalej som mlčala. Podišla som k nemu čo najbližšie a chcela som ho pobozkať keď niekto zakričal: „HEJ Chris! Čo tam robíš s tou zradkyňou?“ obaja sme sa otočili na Draca Malfoya, Chrisovho bratranca.

„Máš s tým nejaký problém? Je moja vec s kým som a čo sním robím aj keby som bol s trolom.“ Odpovedal mu otázkou Chris.

„Áno mám. Neskús pošpiniť naše meno tým, že budeš chodiť s nejakou úbohou zradkyňou krvi.“ Chris vytiahol prútik a namieril ho na Malfoya. On spravil to isté.

„Ešte raz nejako urazíš Ginny alebo jej akokoľvek ublížiš, nič s teba nezostane.“ Zavrčal Chris.

„Ale, Ale bratranček. Ty vieš, že sa neoplatí ma provokovať. Dávaj si pozor čo hovoríš.“ Varoval ho Malfoy „Všetcia ti tolerovali, že sa s ňou priatelíš ale ak s ňou budeš niečo mať...“ nedokončil. Sklopil prútik a odišiel.

Pozrela som na Chrisa. „Myslím, že tu máš odpoveď na svoju otázku.“ Povedala som v šoku „Nechcem aby ti niečo spravili.“

Chytil ma za ruku. „O mňa sa báť nemusíš. Viem sa o seba postarať. Veď im vzdorujem odkedy sa pamätám. Preto som čierna ovca rodiny.“ Zasmial sa. Tiež som sa usmiala.

„Tak sa ťa pýtam ešte raz. Pôjdeš so mnou?“

„Pôjdem.“ Chris sa usmial ešte viac a potom ma pobozkal.

* * *

Nasledujúce dva dni prebehli akosi neprirodzene pokojne. Sen sa síce stále opakoval no už som si začínala zvykať, že sa zobúdzam s výkrikom. Malfoya som od konfliktu s Chrisom nevidela. Chris mi hovoril, že v klubovni tiež nebol. Že vraj ochorel. Bolo mi to v podstate jedno, bola som len rada, že ho nevidím.

Prišla sobota a ja som zaspala čo bolo zlé znamenie. Do pätnástich minút som bola pripravená a tak som prebehla cez klubovňu a zamierila som smer Chris. Dúfala som, že to nebude ako v tom mojom živom sne.

Dúfala som zbytočne. Bolo to presne to isté. Konečne som bola na istom. Žiadna náhoda. Či sa mi to páči alebo nie, je to niečo ako vízia. Stále som ale nechápala prečo by som mala ísť do zakázaného lesa keď viem čo sa stane. Stála som vo vstupnej hale a rozmýšľala čo mám spraviť, keď som začula krik o pomoc.

Prichádzal smerom od zakázaného lesa. Snažila som sa rozoznať kričiaci hlas. Bol dievčenský no bola som príliš ďaleko. Vybehla som von a zastavila som asi tri metre od lesa. Započúvala som sa do kriku.

Srdce mi vynechalo niekoľko úderov. Ten hlas bol Mary. Krik znel čoraz slabšie a slabšie.

Musela som si vybrať. Chris alebo Mary? Ak by som šla po pomoc možno by... by bolo neskoro. Ozvalo sa mi svedomie. Ale ak ta pôjdem, Chris to pravdepodobne neprežije...

Zastavila som chod svojich myšlienok a rozbehla som sa za Mary. Bežala som za hlasom ktorý sa mi stále vzďaľoval. Odrazu ustal. Zastavila som a obzrela som sa dookola.

„Mary!“ zakričala som. Nič. Pomaly som sa pohla ďalej. Zakopla som a spadla. Otočila som sa. Niekto nado mnou stál...

Príšerne mi dunelo v hlave. Otvorila som oči. Ležala som na zemi v lese a okolo mňa už bola tma. Postavila som sa a uvažovala kto to nado mnou stál.

Moje úvahy netrvali dlho lebo zavrčal vlkolak. Tento raz som na to bola pripravená. Vytiahla som prútik a namierila som ho na miesto kde sa mi vo vízii ukázal. Vypálila som zaklínadlo ale niekto ho odrazil, mňa hodilo o strom a prútik mi vypadol z ruky. Než som sa stihla spamätať, pocítila som na krku prútik.

„Nekrič a nehraj sa na hrdinku. Máme tvoju kamarátku Mary.“ Zašepkal Malfoy. „Urobíš čo ti poviem inak sa už s Mary neporozprávaš.“ Postavil ma na nohy a stal si predo mňa.

„Chris už ťa hľadá. Keď na teba zavolá, ozveš sa mu a požiadaš ho aby ťa vyviedol z lesa.“

„To nie!“ zavrčala som „Nedovolím aby ste ho zabili.“

Malfoy sa zasmial. „Neurobíš to a...“ Malfoy sa pozrel na vlkolaka ktorý v zuboch tiahol niečo po zemi.

„Greyback pusti ju.“ Prikázal Malfoy vlkolakovi. Greyback ustúpil a ja som zbadala zviazanú Mary v bezvedomí. Vyhŕkli mi slzy. Nevedela som ako sa mám rozhodnúť. Stála som tam, Malfoy mieril prútikom na mňa keď v tom som začula Chrisov hlas. Prebehla mnou triaška.

„Je čas.“ Zašepkal Malfoy.

Otvorila som ústa ale nevyšla z nich ani hláska.

„Greyback.“ Malfoy mykol hlavou smerom k Mary. Grayback sa postavil nad Mary a vyceril zuby.

„Tak bude to?“ dochádzala mu trpezlivosť.

Pozrela som na Greybacka a Mary.

„Chr-Chris?“ od vzlykov sa mi triasol hlas.

„Ginny kde si?“ kričal.

„Tu máš prútik a choď ale nepokúšaj sa ho použiť proti nám lebo Mary si to odnesie.“

„Lumos.“ Zašepkala som, namierila som ho do tmy a vykročila som. Po chvíli som zbadala Chrisa a on sa ku mne rozbehol. Podlomili sa mi kolená. Chcela som sa rozbehnúť od neho preč no potom som si spomenula na Mary.

„Ginny konečne.“ Zvolal Chris keď ma chcel objať. Cukla som pred ním.

„Prosím poď – poďme preč.“ Preskočil mi hlas. V tom zavil Greyback.

„Vedel som to.“ Zamumlal si Chris pre seba ako v tej vízii. Teraz mi bolo jasné, že on dobre vedel, že naňho niečo chystajú a iba sa ma snažil upokojiť rečami o tom ako sa vie o seba postarať.

Greyback od chrbta skočil na Chrisa. V momente som zabudla na Mary a chcela som použiť prútik keď mi vyletel z ruky.

Chris sa prestal hýbať a ja som spadla na kolená vedľa neho. Greyback odstúpil a Mayfoy sa postavil nad nás.

* * *

„Už sa preberá pani liečiteľka.“ Ohlási niekto.

Otvorila som oči a zbadala som ženu v citrónovo-zelenom habite a Malfoya. Nebola som si istá či to bol zasa iba živý sen alebo skutočnosť. Mala som pocit, že mi vybuchne hlava s toho

všetkého čo sa stalo alebo nestalo. Mala som v nej strašný chaos.

Rozhliadla som sa po miestnosti. Myslím, že som u svätého Munga.

Začínalo to vo mne vrieť. Nikto nič nehovorí a v podstate možný vrah Chrisa si tu voľne pobehuje.

„Povie mi niekto čo sa tu pre Merlina deje?“ skríkla som.

„Tak ja vás s ňou nechám.“ Zašepkala liečiteľka Malfoyovi a vyšla z izby. Malfoy si sadol na stoličku vedľa mojej postele.

„Pamätáš si, čo si spravila?“

Na otázku som mu neodpovedala. Bola som zvedavá čo sa o sebe dozviem.

„Našla si Chrisa s Mary pri...“ spustil po chvíli keď som nič nehovorila „...no podvádzal ťa s ňou. A ty si to nezvládla. Ty si ich... ty si ich... jednoducho si vytiahla prútik a zabila si ich.“ Vysypal zo seba.

V tom momente mi bolo jasné čo sa deje.

„ To ty si ich zabil.“ Zvreskla som a chcela som pohľadať prútik ale nemohla som sa pohnúť. Bola som pripútaná k posteli.

„Nezvládla si čo si spravila a namierila si prútik proti sebe. Si na oddelení pre škody spôsobené kúzlami.“ Hovoril úplne pokojne.

„Nie Malfoy! Ja viem čo sa stalo! Pusti ma! JA – NIESOM – BLÁZON!“ kričala som a snažila som sa uvoľniť si aspoň ruky.

„Pani liečiteľka už môžete.“ Zavolal na ňu a postavila sa.

„Ďakujem, že si mi pomohla zbaviť sa Chrisa.“ Zašepkal, usmial sa a odišiel.

----------------------------------------------------------

Budem vďačná za všetky komenty akéhokoľvek tipu (:

Na pokračovaní sa už začalo pracovať.

[ » na začiatok « ]