Poviedka:
Pridaná: 18.1.2010, 16:41:54
Čítaná: 2973×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Typ:

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Po dlllhom čase dávam niečo aj sem... ale viac na dora-kira.blog.cz, už pridávam len tam

Mladý muž kráčal jesennou záhradou. Listy z vysokých stromov mu šumeli pod topánkami a ich holé konáre sa skláňali, akoby sa ho chceli dotknúť, prosiť o milosť. On však nemal záujem o ich biedne, drevené duše.

Kráčal k plotu záhrady a každým krokom mu pleť sivela. Vedel, čo nájde na konci záhrady a ani trochu ho to netešilo. Opäť uvidí jeho tvár, ktorú tak miloval, a prinesie jej zničený výraz. Ale už to musel skončiť. Raz a navždy.

Prešiel k starému plotu a dotkol sa jeho tmavého dreva. Do jemnej pokožky sa mu zadrelo niekoľko uvoľnených triesok z ľahko štiepiteľného dreva. Otrel si ich dlaňou, niekoľko vypadlo, jedna sa však zadrela hlboko do mäsa a pálila. Zvraštil obočie a nehtami ju vytiahol.

Odďaľoval chvíľu, kedy pozrie doprava a uvidí strom, kvôli ktorému bol na celý meter prerušený plot. Vyrastal presne v jeho strede. To on bol príčinou trápenia dvoch ľudí a to jeho korene zarástli hlboko do dvoch sŕdc.

Z druhej strany plotu niekto prichádzal. Zodvihol hlavu, aby sa presvedčil, že je to on.

Kráčal lístím ľahko a smutne, hnedými očami blúdil cestičkami medzi farebnosťou holých stromov a blond vlasy, dlho neostrihané, mu viali v jemnom vetre.

Prišiel až ku stromu, vsunul obratné telo do škáry medzi plotom a stromom a o plot sa oprel.

Prvý chlapec prešiel ku stromu z druhej strany. Druhý hľadel do koruny košatej čerešne a nútil svoje oči, aby nezalietavali k jeho tvári.

Hnedovlasý básnik prešiel ku stromu a dotkol sa jeho kmeňa.

"Zotnem svoju polku," povedal. Mladý blonďák na neho vystrašene pozrel a hľadal v jeho očiach vtip.

"William..." prehovoril nešťastne. "Chceš ho rozdeliť?"

William prešiel po kmeni dlaňou a zodvihol zrak do košatej koruny.

"Budú z neho nádherné obaly kníh."

Mladý chlapec sa nešťastne odstrčil od stromu, prešiel pár krokov popri plote a skryl tvár v závoji dorastajúcich vlasov.

"Keď zotneš polku stromu, tá druhá zahynie..." povedal trasúcim sa hlasom a zosunul sa popri plote na zem. Skryl tvár do dlaní a chrbát sa mu triasol.

"Alexander..." William prikročil k chlapcovi, kľakol si k nemu, prestrčil ruky cez plot a objal ho.

Alex sa k nemu pritúlil, nevnímajúc dosky. A plakal.

William ho chápal. Vedel, že to príde, no nebol dosť pripravený. Plač za minulosťou a budúcnosťou mu znel v ušiach už dávno predtým, ako zaznel.

Kedysi, keď boli obaja ešte malí chlapci, tento plot neexistoval. Obaja mali dobrých rodičov a tí im dovolli hrať sa spolu. Vtedy milovali tento strom, hrávali sa na ňom aj pod ním dlhé hodiny. Lenže potom Williamova matka ochorela a zomrela a nahradila ju iná žena. Tá chcela ohradiť pozemok svojej novej rodiny. Hranica však viedla miestom, kde vyrastala zo zeme veľká čerešňa.

Chlapci dlho dospelých presviedčali, nech strom nevytínajú. Podarilo sa to, ako sa matke podarilo rozdeliť chlapcov, keď si robila nárok na strom. Lenže ani jeden chlapec sa nechcel stromu vzdať. Rozhodli sa, že si ho rozdelia, ale ani jeden sa nemohol hrať na druhej strane plotu a to ani jedného nebavilo.

A chlapci rástli...

Odsudzili sa a stretávali sa, len keď jeden z nich prišiel ku stromu. Či už poliať ho v období sucha, odtrhnúť si pár čerešní či len posedieť si pod ním. Keď sa takto stretli, nehovorili spolu. Boli si cudzí.

Keď mali devätnásť, Williamovi zomrel otec a jeho nevlastná matka sa odmietala starať o dom a záhradu, a tak William robil všetko za ňu. Znášal to normálne, písal básne a vďaka nim chápal život.

Avšak Alexander nebol tak silný, a tak keď mu rodičia zahynuli pri autonehode, položilo ho to. Odvtedy trávil pri strome oveľa viac času. Dlhé hodiny sedával na plote a William sa často zľutoval a sedával na jeho druhej strane, na druhej strane stormu. Každý otočený na svoj dom mlčky premýšľali.

Chlapec sa pretočil na kolená a zapichol Williamovi tvár do hrude. Ruky prestrčil cez plot a prsty zovreli jeho košeľu.

"Alex, netráp sa..." prehovoril William tíšivo. "Neurobím to. Nezotnem ho. Alexander, zbúrajme plot. Ja sa o teba postarám."

[ » na začiatok « ]