Poviedka:
Pridaná: 23.12.2009, 17:55:38
Čítaná: 2868×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ:

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Toto je asi to najkrajšie, čo som napísala...

Chlad nám vnikal pod látku šiat a zanechával na pokožke červené stopy. Biele kúsky oblohy sa mi lepili na vlasy a tvoju čiapku. Sfukoval som ich, pričom tvoje prsty mi pilne vločky vyberali z čiernych prameňov. Roztápali sa ti pod prstami, ale ty si pokračoval, akoby to bol len dotieravý piesok snažiaci sa nám prekaziť príjemné chvíle.

Teplo tvojich rúk nevyhaslo ani v chlade prichádzajúcej zimy. Drali sa mi pod bundu a zahrievali mi kríže. Chvel som sa ako vždy, keď si sa ma dotkol. Ožíval som pod tvojimi rukami ako hlina. Vdýchol si mi život každým výdychom, ktorý prúdil cez tvoje pery a moje pľúca ho zachytávali ako najcennejší zlatý prášok. Čaroval si s červenou šatkou, aby si ma rozosmial.

Lenže nevedel si vyliečiť moje srdce. Nijaké tvoje kúzlo nedosiahlo, aby bola moja krv opäť červená. Bledosť mojej pleti si zmáčal svojimi slzami, keď si si myslel, že spím. Zapĺňal si moje srdce teplom, ako ho zaplavovala chorá krv z mojich žíl. Zastavil si ma, keď som ju vypúšťal zo svojho tela, držal si ma v náručí, keď som nevidel, necítil... moja špinavá krv ťa zaplavovala ako tuhá voda, nedala ti dýchať... nepovedal si mi o tom, ale ja som to na tebe videl. Vtedy, zabalený do bielych prikrývok, omotaný obväzmi...

Za studených nocí si ma objímal a chránil vlastným telom pred chladom, ktorý pochádzal z môjho vnútra. Pomaly sa mi šíril z hrude do celého trupu a zaplavoval mi telo. Splýval som s bielymi obliečkami, strácal sa v nich.

Písal som prstom do vzduchu svoje myšlienky, pocity. Sformovávali sa do jediného slova, ktoré si ty vymazával.

Rakovina.

Ískal si mi vlasy, kým som znášal chlad. Chcel som ťa posledný krát cítiť, no ty si odmietal. Šetril si mi posledné sily, ale ja som ich nechcel. Prijímal som tvoju lásku, no odmietal súcit. Ja som súcitil s tebou. Lebo ty tu ostaneš, zatiaľ čo ja odídem. Ty budeš cítiť môj chlad a ja tvoje teplo. A spomínať na tú poslednú zimu, kedy si mi vyberal kúsky oblohy z vlasov.

Držal si ma, kým chlad prestupoval mojím telom. Dosiahol končeky prstov. Tvoje pery ma už nedokázali vzkriesiť. Necítil som ich, iba som si myslel, že ich cítim. Dúfal som, že ich dotyky ma neopúšťajú.

Ja ťa už nikdy neopustím. Zostanem navždy v tvojich myšlienkach. A ty ako stopa vyrytá v snehu mojej poslednej zimy ma budeš sprevádzať temnotou.

[ » na začiatok « ]