Poviedka:
Pridaná: 14.11.2009, 13:10:48
Čítaná: 4898×
Hodnotenie: (počet hlasov: 25)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans
Stručný dej: Príhody z Rokfortského vlaku v čase, keď ním cestovala Lilly Evans.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

V prvom ročníku Harry spoznal cestou vo vlaku svojich najlepších priateľov: Rona a Hermionu.

V druhom ročníku do expresu nenastúpil, ale letel s Ronom do Rokfortu autom.

V treťom ročníku sa zoznámil v kupé s Remusom Lupinom a hrozivými dementormi.

V štvrtom bola cesta až na hádku s Dracom Malfoyom konečne pokojná.

V piatom ročníku Harry spoznal Lunu Lovegoodovú.

V šiestom ročníku si odtrpel takmer celú cestu v kupé profesora Slughorna a napokon zostal ležať na podlahe po Malfoyovom útoku...

Čo sa dialo v Rokfortsom exprese, keď ním cestovala Harryho matka?

1. rok

„Máš voľné?“spýtal sa chudý čiernovlasý chlapec a nečakajúc na odpoveď si sadol na voľné miesto. Chvíľu sa prehrabával v kufri, vytiahol prútik a konečne si začal všímať dievča schúlené na druhom konci kupé. Mala dlhé červené vlasy a útlu postavičku. Plakala.

„Som James Potter,“povedal a začal si leštiť prútik i napriek tomu, že bol úplne novučičký a nemal na sebe ani smietku.

Dievča na neho letmo pozerlo, no neodpovedalo.

„Ahojte,“ozvalo sa zrazu od dverí a dnu vošiel ďalší chlapec, zjavne tiež prvák.

James sa potešil novej spoločnosti a ani nečakajúc na otázku ukázal na voľné miesto oproti sebe.

„Sirius Black,“predstavil sa chlapec a zvalil sa na sedadlo.

„Ja som James Potter,“predstavil sa James s trochu väčším elánom.

„A ona?“spýtals a Sirius pozerajúc na dievča pri okne.

„Koho to zaujíma? Nebaví sa so mnou, tak ani ja s ňou,“mykol James plecom a s posvätnou úctou položil prútik vedľa seba. „Už sa neviem dočkať, až budem vedieť čarovať.“priznal sa s úškrnom a v očiach sa mu zaleskla vidina lepšej budúcnosti.

„Otvorí nám to veľa tajných dvier,“pritakal Sirius s rovnakou úctou. „Aj tých zakázaných.“

A potom sa rozhovor zvrtol na metlobal a na dievča pri okne úplne zabudli.

Snape potichu otvoril dvere kupé, prešiel popri nich a posadil sa oproti nej. Pozrela sa na neho, a potom znovu vyhliadla z okna. Plakala.

„Nechcem s tebou hovoriť,“ povedala tichým hlasom.

„Prečo nie?“

„Tuny m-ma nenávidí. Pretože sme videli list od Dumbledora.“

„No a?“

Hodila po ňom pohľad hlbokého opovrhnutia. „Je to moje sestra!“

„Ona je ale iba - ,“ rýchlo sa zarazil, ale Lily, príliš zamestnaná utieraním svojich sĺz, ktoré nemal nikto vidieť, ho nepočula.

„Ale my už ideme!“ povedal neschopný potlačiť nadšenie vo svojom hlase. „Už je to tak! Ideme do Rokfortu!“

Kývla, utrela si oči a i cez svoj smútok sa usmiala.

„Mohla by si byť v Slizoline,“ povedal Snape, povzbudený jej úsmevom.

„V Slizoline?“ James sa po vyslovení tohto slova otočil. „Kto chce byť v Slizoline? Myslím, že to radšej odídem, čo povieš?“

Sirius sa nesmial.

„Celá moja rodina bola v Slizoline,“ povedal.

„Sakra,“ povedal James, „a to si mi pripadal v pohode.“

Sirius sa zaškľabil. „Možno poruším tradíciu. Kam by si chcel najradšej, kebyže máš na výber?“

James zdvihol neviditeľný meč. „Chrabromil, kde odvaha sa najviac cení. Ako môj otec.“

Snape vydal tichý, pohŕdavý zvuk. James sa k nemu otočil. „Máš s tým nejaký problém?“

„Nie,“ povedal Snape, i keď jeho drobný úškľabok hovoril niečo iné. „Pokiaľ si radšej odvážny ako chytrý - “

„A kam dúfaš, že sa dostaneš ty, keď nie si ani jedno z toho?“ prehodil Sirius.

James zakričal smiechom. Lily sa narovnala, začervenala, a pozrela sa s nechuťou na Jamesa a Siriusa.

„Poď, Severus, nájdeme si iné kupé!“

„Oooo…“

James a Sirius napodobovali jej vysoký hlas a James sa Snapeovi pokúsil podraziť nohy, keď okolo neho prechádzal.

„Uvidíme sa, Ufňukanec!“

2. rok

Lily sa ledva lapajúc dych oprela o stenu vlaku a snažila sa nevšímať si pobavené pohľady študentov okolo. Uvedomovala si, že je určite celá červená od behu, ale v duchu ďakovala, že vôbec stihla dobehnúť a naskočiť do rozbiehajúceho sa vlaku.

Stanica už zmizla z dohľadu a tak sa všetci vrátili do svojich kupé a chodba zostala, až na dvoch piatakov, ktorí sa ale hneď stratili v prechode medzi vagónmi, prázdna.

Lily vzala svoj kufor a pomaly ho ťahala popred kupé nakúkajúc dnu. Niekde tam musia byť aj jej spolužiačky, ale kde ich bude hľadať? Odvšadiaľ na ňu pozerali neznáme tváre a ona statočne kráčala ďalej modliac sa, aby nešla opačným smerom.

Prichádzala k poslednému kupé v druhom vagóne, keď sa odtiaľ vyrútil čiernovlasý chlapec a obaja akosi nemali čas zabrzdiť.

„Au!“vykríkla Lily a spadla na podlahu vlaku.

„Sorráč, Evansová,“sklonil sa nad ňu James Potter. Na chvíľu si myslela, že jej podáva ruku, no potom sa naklonil ešte viac a zdvihol okuliare, ktoré sa mu pri náraze zošmykli z nosa a pristáli vedľa nej. Nasadil si ich na nos a povedal niekomu napravo: „Nič sa nestalo.“ Obišiel ju, ešte stále rozpľaštenú na zemi a pobral sa ďalej chodbou.

„Trhni si, Potter!“zavrčala Lily šúchajúc si čelo, ktoré ju po náraze dosť pálio.

„Veď som sa ti ospravedlnil!“zakričal cez plece a zmizol.

Lily sa pozbierala, uhladila si vlasy, ktoré sa jej rozleteli všetkými smermi, hodila rýchly povýšenecký pohľad na Siriusa rozvaleného v kupé a ponáhľala sa hľadať spolužiačky.

Natrafila na ne v nasledujúcom vagóne a nálada jej trochu stúpla.

Černoška Kate, bucľatá Alice, večne vydesená Jane a prudko náladová Dona sa už zabávali na prázdninových zážitkoch. Lily sa k nim rýchlo pridala a o chvíľu už cítila, že červeň z nej vyprchala a dýcha úplne normálne.

„Čo to máš na čele, Lily?“spýtala sa Jane slabým hlasom.

„Mám niečo na čele?“Lily sa rýchlo chytila za hlavu a v zápätí to oľutovala, pretože ju to nepríjemne zabolelo. „Potter!“

„Máš na čele Pottera?“uškrnula sa Kate. „Nemáte niektorá zrkadlo?“

Dona vyskočila a plná energie a vtipných poznámok vytiahla z kufra príručné zdkadielko.

„Nezľakni sa,“zašepkala Alice a tvárila sa napoly pobavene, napoly znepokojene. „Je to len modrina. Madam Pomfreyová ti ju odstráni do dvoch minút.“

„Môj starý otec mal tiež len modrinu a do dvoch týždňov zomrel - na infekciu,“vážne vyhlásial Jane.

„Čo s tým má ten Potter?“spýtala sa Dona ešte vždy v dobrej nálade a na všetky vrhala veľavravné pohľady.

„Zrazili sme sa,“zahundrala Lily skúmajúc v zrkadielku sivý fľak tiahnuci sa cez polovicu jej čela. „Dúfam, že bude mať modrý nos! Nezaškodilo by mu to.“

„Nemôže mať predsa tvrdší nos ako ty hlavu,“škerila sa Kate.

„Len aby si sa nečudovala!“vzdychla si Lily. Jej snaha uhladiť si vlasy tak, aby modrinu nebolo vidno sa neosvečila a tak si zmorene skrčila nohy a oprela si hlavu o ne. „Ja ho neznášam. Už druhý raz mi pokazil cestu do Rokfortu! Chcela som ísť za Severusom. Ako sa mu takto môžem ukázať? A navyše ma určite uvidí na večeri. Alebo pôjdem najprv za Pomfreyovou?“

„No ale, Lily..“podpichla ju Dona.

„Daj s tým pokoj, Dona,“požiadala ju Lily a trochu sa začervenala. „On Pottera neznáša a keby vedel, že mám kvôli nemu modrinu, asi by ho prizabil. A nejde mi ani o Severusa, ani o Pottera!“

„Tak toto už nezahovoríš, Lily!“smiali sa dievčatá a Dona začala spievať. „Severus! Óóó, Severus!“

3. rok

„Musíš ma držať, Sev?“zasyčala Lily predierajúc sa pomedzi študentov v úzkej uličke.

„Nechcem aby si mi zmizla, minulý rok som ťa nemohol nájsť,“odvetil a potiahol ju, keď našiel voľné kupé.

„Už si sa mi sťažoval. Počúvala som ťa celý minulý rok, nemusím aj tento,“pobavene sa usmiala, ale on zamračene dvíhal svoj kufor zo zeme a snažil sa ho dostať na policu nad sedadlami.

„Pozri na toto, James,“ozval sa posmešný hlas za dverami. „Rýchlo!“

Na sklo okna sa pritlačili dve známe tváre. Jedna patrila Jamesovi Potterovi, bola zvedavá a trochu prekvapená. Druhá sa škerila na celé ústa a pobavene hľadela na Severusa, ktorý sa naťahoval s kufrom.

„Ufňukaneec!“zatiahol James a tiež sa zaškeril.

Sirius odsunul dvere.

„O čo sa snažíš, Fňučko?“posmešne sa spýtal.

Severus sa vystrel, no nevyžarovala z nejo žiadna bojovnosť. Len zbledol a trochu stiahol plecia.

„Evansová, to nemyslíš vážne! S týmto tu? Mysleli sme, že ťa to v lete opustí, ale ono sa to za tebou stále vláči...“zabŕdal James a Severus pochopil, že tým „niečím“ James nemyslí jej pocity, ale jeho.

„Dajte nám pokoj. Nikto vás tu nevolal,“zasyčala Lily rozhodne.

„Ani jeho nikto nevolal na Rokfort. Len tam špatí okolie,“vyhlásil James.

„Vôbec si neuvedomuješ, Fňuky, ako nás nesmierne unavuje pozerať každý deň na tú tvoju sprostú tvár?“pridal Sirius a obaja sa rozosmiali.

Severus ešte väčmi zbledol. Teraz bol skôr zelený. Lily vytiahla prútik a starostlivo ho namierila na Siriusa. „Vypadnite.“

„Máme vás nechať samých?“uškrnul sa James. „Fajn, Evansová, ale pozor aby ti nevypichol oko, tým svojím... em... nosom.“

Opäť sa rozosmiali a vypálili z kupé von.

„Neber si to k srdcu, Sev, sú to tí najblbší chalani akých som kedy stretla. Nechápem ako môžu byť v mojej fakulte,“smutne vzdychla Lily a odložila si prútik do vrecka.

„Skôr ako môžeš byť ty v ich fakulte. Mala si byť v Slizoline,“vyhlásil rezolútne a zrazu pôsobil oveľa odvážnejšie. „A keby povedali ešte slovo... Ja by som im ukázal!“

„Áno, Severus, iste,“usmiala sa Lily.

Vlak sa pohol a o chvíľu už leteli cez polia za Londýnom. Vonku začalo popŕchať a kvapky narážali na okno za ktorým sedeli Lily a Severus. Obaja si čítali. No pokým bol Severus zaborený do knihy a nevnímal okolie, Lily čoraz častejšie dvíhala pohľak k oknu alebo k dverám za ktorými sa sem-tam mihol nejaký študent.

„Idem sa pozrieť za dievčatami,“povedala napokon a zabuchla knihu.

„Nechoď,“zastavil ju Sverus a vyzeral prekvapene.

„Tešila som sa na ne celé leto. Budem tam len chvíľku,“ospravedlnila sa, no on ju chytil za ruku, podobne ako keď nastúpili do vlaku.

„Nie je ti so mnou dobre?“spýtal sa tak trochu vyčítavo.

„Ale je, samozrejme, že je!“usmiala sa.

„Tak potom tu zostaň. Nenechávaj ma tu samého, Lily!“

Lily si zhlboka vzychla. Pozrela na dvere, za ktorými sa práve prehnala veľká skupinka v rokfortských uniformách a opäť klesla na sedadlo.

Severus sa usmial. „No vidíš, že nám nič nechýba.“

Lily si vystrela nohy na sedadlo pred seba. Už nemala chuť čítať si. Zrazu jej nálada poklesla a ona sa neodvažovala pozrieť na Severusa.

Tútu cestu jej pokazil on. Sklamal ju a nestalo sa to po prvý raz.

4. rok

„Lily, poď s nami,“požiadal ju Severus ukazujúc na skupinku Slizolinčanov, ktorí stáli trochu obďaleč na nástupišti.

„Nie, Sev. Nezapadla by som medzi vás,“vyhýbavo povedala Lily. „Počkám radšej na dievčatá.“

Severus stuhol a pohľad pomaly preniesol z nej na svojich spolužiakov.

„Ty len choď. Bež, keď ťa čakajú. Patríš k nim,“usmiala sa.

„Ja patrím k tebe,“ohradil sa vyčítavo a trochu sa zamračil.

Lily sa zasmiala. „To si povedal veľmi pekne, ale teraz už bež.“

Na perách sa mu mihlo niečo ako spokojný úsmev. Rozlúčil sa s ňou a zamieril k Slizolinčanom. Lily postrehla, že v poslednom čase dosť vyrástol a hoci ho vídala celé leto, teraz v rokfortskej uniforme – prezliekol sa hneď ako mal možnosť, pretože vždy opovrhoval všetkým, čo bolo muklovské a pripomínalo mu otca - pôsobil úplne iným dojmom. Cítila, že sa podvedome uškŕňa a sama pred sebou sa zahanbila.

Striktne si prikázala tváriť sa normálne a nedať nič najavo. Veď čo by si pomysleli dievatá, keby vedeli...?

O chvíľu s a k nej pridala Kate a spolu čakali na odchod vlaku. Para z komína takmer úplne zahalila postavy na nástupišti a tak sa vzdali nádeje, že tu nájdu ešte niekoho z Chrabromilu, rozlúčili sa s rodičmi a nastúpili do expresu.

Mnohé kupé boli ešte prázdne a tak si mohli priam vyberať. A vybrali si skutočne znamenite. Len čo sa ozvala sprievodcova píšťalka a Lily vybehla na chodbu obočie sa jej stiahlo a zamračila sa. Z vedľajšieho kupé pozeral na ňu James Potter.

Práve sa škeril na niečom, čo zrejme rozprával Remus Lupin, ktorý stál pri ňom, ale len čo zbadal Lily úsmev mu akosi stuhol na tvári. Naznačil Remusovi, nech je ticho, vstal a vyšiel do chodby.

„Em. Evansová?“spýtal sa dosť šokovane a prezrel si ju od hlavy po päty.

„Potter,“odvetila stroho a mávala rodičom, kým vlak nezašiel za zákrutu a osoby na nástupišti sa im stratili z dohľadu.

„Evansová!“zaškeril sa a ona si všimla, že stojí v takej istej pozícii ako keď sa vlak pohol. Pôsobil trochu nevyrovane.

„Stalo sa niečo?“spýtala sa trochu nastrašene. A v myšlienkach jej hneď vyskočil Severus. Ešte nie sú ani poriadne na ceste a už mu niečo urobili? Nie! To by jej Potter neprišiel oznámiť. No prosím, naparuje sa ako kohút. Teraz určite začne s nejakou metlobalovou historkou, ktorú si vymyslel cez leto!

„Mne nie,“odvetil a náhle sa uškrnul. Lily bol ten úškrn čudne povedomý.

„A komu?“ Teraz už bola úplne vyvedená z rovnováhy. Kde videla taký úškrn?

„Ty si sa...“zdalo sa, že rozmýšľa ako by jej to povedal pekne. „Zmenila!“vyhlásil pohľad mu skĺzol z jej tváre na inú časť tela, odetú v žltom pásikavom tričku s výstrihom do V, ktoré si kúpila v to leto.

„Zato ty si rovnaký debil,“zasyčala takmer urazene a vpochodovala naspäť do kupé.

„To čo bolo?“vyvaľovala na ňu oči Kate. „James Potter po tebe vypáli a ty mu povieš, že je debil?“

„No a? Nebudem sa mu klaňať za to, že mi pozerá do výstrihu,“odvrkla Lily, položila kufor na sedadlo a začala sa v ňom prehrabávať.

„Je to chalan. Ktorý chalan ti nebude pozerať do výstrihu? Najmä keď si dáš takýto,“podotkla Kate a uškrnula sa.

„Vôj výstrih je úplne v norme,“bránila sa Lily rozpačito. „A Severusa by ani len nenapadlo...“

Kate sa uškrnula ešte viac a Lily sa začervenala. Konečne našla čo hľadala a keď dvíhala pohľad od kufra, oči sa jej stretli so zrkadlom. Zrazu pochopila, kde videla ten Jamesov úškrn.

5. rok

„Ako dobre, že som vás našla!“potešila sa Lily a rýchlo objala svoje priateľky. „Len si tu nechám kufor... Ja som prefektka, musím dopredu, viete...“

„Písala si nám to,“pripomenula Dona dnes mala náladu pod psa. „Mne konkrétne päťkrát.“

„Tak, aspoň to vieš,“uškrnula sa Lily, pripla si prefektský odzak a vybehla z kupé, no vzápätí sa vrátila. „A neviete kto z chalanov...“

„Potter to nie je,“upokojila ju Alice.

„Dík,“prikývla Lily a tentoraz odbehla nadobro.

Vlak rozrážal ťažké dažďové kvapky, ktoré vytvárali hustý, nepriehľadný závoj a za oknami bola taká tma akoby už bol večer. V kupé sa pomaly prevaľovala ospanlivá atmosféra, keď sa dnu strčila Severusova hlava.

„Je tu Lily?“spýtal sa.

„Vidíš ju tu niekde?“odvetila Dona otázkou.

„Je v prefektskom kupé,“informovala ho Kate a Severus na ňu pozrel ponad krivý nos posmešne a potichu si odfrkol. Kate bola z muklovskej rodiny a nehanbila sa tým prezentovať ani pred Slizolinčanmi. „Máš nejaký problém?“

Severus neodpovedal a práve sa chystal zavrieť dvere, keď mu niekto šťuchol niečím tvrdým do pleca.

Otočil hlavu a ocitol sa len pár centimetrov od Siriusovej nazlostenej tváre. Hoci v lete dosť vyrástol, Sirius bol ešte takmer o hlavu vyšší a všetci dobre vedeli, že s prútikom v ruke ho vždy porazil.

„Ufňukanec,“zasyčal Sirius a trochu pokrútil prútikom. „Ospravedlň sa Kate.“

Severusove nozdy sa rozšírili a trochu zbledol, no pery sa mu ani nepohli.

„Povedal som, že sa jej máš ospravedlniť,“zopakoval Sirius.

„Zabavíme sa, Sirius?“zjavil sa za jeho chrbtom James a tiež vyťahoval prútik, celý nažhavný, akoby po dlhom čase našiel svoju obľúbenú hračku.

„Evansová nás pripraví o body skôr ako začne školský rok. Je prefektka,“posmešne poznamenal Sirius.

„Ale čo oči nevidia...“zaškeril sa James a namieril na Severusa prútik.

Všetci očakávali, že sa scvrkne, zbledne, že mu z očí vyšľahne strach a nenávisť, možno sa pokúsi ujsť, ale Severus sa vykrivil pery a veľmi potichu zašepkal. „Do toho. Len to skús.“

„Expelliarmus!“zaznel Lilin hlas a všekým bolo jasné, že ju musel vidieť prichádzať chodbou, pretože Jamesa zasiahlo zaklínadlo odzadu a vyrazilo mu prútik z ruky.

„Evansová!“zaškeril sa a rukou, ktorú mal nad hlavou, pretože ešte pred chvíľou v nej zvieral prútik si začal prehrabávať vlasy. „Aké bolo leto?“

„Nemohla som sa dočkať návratu na Rokfort,“úplne úprimne odvetila Lily.

„Kvôli mne?“zaškeril sa James a ešte tuhšie si strapatil vlasy.

„Áno,“na jeho veľké prekvapenie sa usmiala a ďobla si prstom po odzanku s veľkým P, ktorý mala pripnutý na tričku. „Nemohla som dožiť momentu, keď ťa budem môcť potrestať, Potter. Už ťa nechcem pri Severusovi nikdy vidieť.“

„Ja som to vravel, kamoško,“povedal Sirius a kúzlom Accio privolal Jamesov prútik, aby sa poň nemusel zohýbať.

Obaja sa rozosmiali na niečom, čo každémi inému nezainteresovanému pozorovateľovi uniklo a pobrali sa späť do svojho kupé.

Severus sa spokojne uškŕňal. A Lily rozmýšľala, či je to ešte stále ten istý Severus, s ktorým prvýkrát nastúpila do tohto vlaku, ktorý nevládal dvihnúť kufor a ktorému tak sekla rokfortská uniforma, že ju priviedol do rozpakov. Pozorovala jeho úškrn, opätovný povýšenecký pohľad, ktorý smeroval do kupé a nespoznávala ho. Mal Severusovu tvár, ale nebol to on. Bol to niekto, kto si požičal jeho telo. A spravil to len pred pár hodinami, keď si prisadol k svojim spolužiakom.

6. rok

„Lily, poď,“ťahala ju Alice za ruku a len tak podskakovala od vzrušenia. „Prosím, poď bude zábava! Uvidíš, že tam bude super!“

„Mne je super tu... Vážne!“bránila sa Lily, ale neubránila sa úsmevu, keď jej spolužiačka vystrúhala psí pohľad a zamädlila rukami. „Dobre, ale len preto, že tam chceš ísť ty. Pekne krásne im vysvetlíš, že mňa Blackov životopis vôbec nezaujíma. Ani keby skolil horského trola jediným zaklínadlom!“

„Áno, áno, áno!“radovala sa Alice a už ju ťahala chodbou ku kupé v ktorom bol natlačený tamer celý šiesty ročník a napäto počúvali.

„Oh, Merlin,“zašepkala Alice asi v polovici cesty. „Ide Snape.“

Lily okamžite stuhol každý sval na tvári a keď obchádzali Severusa ani jeden z nich nedal najavo, že sa poznajú inak ako z videnia.

„Ako ste prežili leto, keď bývate tak blízko?“zaujímala sa Alice, keď už bol Severus dostatočne ďaleko.

„Nestretávali sme sa. Jednoducho sme sa ignorovali,“odvetila Lily. „Teda, aspoň ja som ignorovala jeho.“

„A čo Potter?“

„Čo Potter?“

„Aj jeho si ignorovala?“

Lily prevrátila oči. „Najprv som mu odpisovala, nech dá pokoj, ale akosi ho to ešte väčmi dráždilo, tak som ignorovala aj jeho. Keď si predstavím, že mu teraz dobrovoľne vleziem do kupé. Cítim sa, akoby som liezla do dračej papule.“

„Také zlé to nebude,“uisťovala ju Alice a o chvíľku už otvárala dvere kupé. „Zmestíme sa ešte?“

„Pekných dievčat sa k nám zmestí neobmedzené množstvo,“zaškeril sa Sirius a snažil sa pomknúť tak, aby si Alice sadla k nemu.

O podobný manéver sa pokúšal aj James na druhej strane, ale menej úspešne, keďže sedel pri okne a už sa nemal kam posunúť. Dievča, ktoré sa o neho opieralo zjavne neprejavovalo chuť uhnúť Lily z miesta a tak sa s úškrnum vtrepala medzi Remusa a Donu.

Sirius s Jamesom vydržali pár hodín rozprávať o zážitkoch z prázdnin, a takmer všetci ich príhody hltali slovo za slovom, ale keď sa Sirius prepracoval k svojmu úteku z domu a James zarazu nemal čo povedať, vstal, prešiel k Lily a podal jej ruku. „Prejdeme sa, Evansová?“

„Povedala som ti to stokrát, a už ma to unavuje. Nie,“zamietla a niekde hlboko v nej sa dvíhal vzdor. Všetci si myslia aké má šťastie, že si ju všíma, že má o ňu taký neprestajný záujem, ale jej to skutočne liezlo na nervy. Stále ju pozýval a stále robil veci, ktoré ju privádzali do zúrivosti. Nemohol mať aj ju, aj hračku menom Snape. Keby to pochopil. Keby dal Severusovi pokoj!

„No tak, Evansová,“zaškeril sa ešte viac. „Snáď mi nedáš košom?“

„Prečo nie? Zabudol si slovo znova,“napomenula ho a James stiahol ruku. „Aby si to neľutovala, keď opäť vyhráme metlobalový pohár.“

„Vieš kam s ním môžeš ísť?!“zasyčala a vstala. „Odchádzam, ale bez teba, Potter.“

Prešla popri ňom a zavrela za sebou dvere. „Odišla bezo mňa,“skonštatoval James a uškŕňal sa. „Pretože ja idem za ňou.“

„Ty si horší ako pleseň, Potter,“zavrčala, keď sa zjavil vedľa nej.

„Pleseň? Nemohla si zvoliť niečo poetickejšie? Čo tak dorážačka? To by bolo aj symbolické vzhľadom na moje metlobalové schponosti,“dodal vystatovačne, siahol hlboko do vrecka a vylovil drobučkú striebornú ohnivú strelu. „Tá nie je z Rokfortu,“uistil ju, keď videl, ako sa zamračila. „Kúpil som si ju za peniaze z brigády.“

„Nikoho to tu nezaujíma, Potter,“odvrkla a tak rýchlo vbehla do kupé a zamkla, že ju nestačil zachytiť.

7. rok

Lily si prezliekla muklovské šaty za habit a zadumane hľadela von oknom. Bola už tma a krajinu za oknom si skôr pamätala ako videla. Čakala, že sa každú chvíľu objavia nedzi vrchmi slabé svetielka Rokfortského hradu. Nohy mala vyložené na sedadle oproti a už dlho bola ticho.

„Trápi ťa niečo?“spýtala sa Alice ponad stránky časupisu Čarodejnica a Lily na ňu pomaly pozrela.

„O chvíľu sme v Rokfore,“povedala.

„Sadá na teba nostalgia? Spomienky na prvú jazdu do školy?“usmiala sa Alice a odložila časopis. „Človek by nepovedal, že je to už sedem rokov.“

„Áno,“opäť dosť pomaly a dumavo odvetila Lily. „Už sedem rokov.“

„Trápi ťa ešte niečo?“vyzvedala Alice a ako správna najlepšia priateľka, na ktorú sa za tých sedem rokov vypracovala si presadla k nej. „Mne môžeš povedať čokoľvek ti preblesne hlavou.“

A Lily jej to povedala skôr ako tomu stihla zabrániť. „Potter sa tu ešte neukázal.“

Alice sa zachichotala, ale nie zlomyseľne. Možno trochu pobavene a odobrujúco zároveň.

„Ja som to vedela, že sa mu to podarí,“usmievala sa spokojne na Lily. „Teraz si to už musíš priznať. Páči sa ti.“

„Nikdy som nepovedala, že je škaredý,“bránila sa Lily.

„Ale ani, že je pekný,“dodala Al a obe sa zasmiali.

„Vieš o tom, že som sa mu zapáčila práve tu, vo vlaku?“nezvyčajne samoľúbo sa spýtala Lily a v očiach jej zažiarili iskričky.

„Kate to spomínala,“prikývla Alice, ale nechala Lily vyrozprávať štvrtú cestu do Rokfortu od začiatku do konca. „A kedy sa začal páčiť tebe?“

„Toto leto sme si trochu písali,“priznala Lily. „Bolo to iné ako minulý rok. Nepísal také tie drísty... Proste normálne veci.“

„Žeby prišiel k rozumu?“

Vlakom sa rozľahol známy hlas: „O päť minút vchádzame do Rokfortu. Batožinu nechajte, prosím vo vlaku, dovezieme vám ju do školy zvlášť.“

„Asi ho skôr niekomu ukradol,“povedala Lily, vzala na ruky svoju mačku, ktorá spala vedľa nej a voľnou rukou otvárala dvierka klietky, aby ju tam bezpečne vložila. „A poslal mi svoju ohnivú strelu. Vieš, tú, ktorú nosil pripevnenú na taške...“ Lily zacvakla dvierka, siahla do vrecka a vytiahla striebornú trepotajúcu sa guľôčku. „Sú na nej naše imiciálky.“

Kate si pozrela ohnivú strelu z každej strany a prešla prstom po vyrytích písmenách L.E. a J.P. Neveriacky sa usmiala a vrátila jej ju. „Čo urobíš, ak ťa pozve na rande?“

„Poviem nie!“rozhodne vyhlásila Lily jemne zvraštiac čelo. „Najprv si ho musím preklepnúť. Možno mu ide písanie. Má bohatú fantáziu, ale v skutočnosti je stále rovanký. Preklepnem si ho.“

Kolesá vlaku zaškrípali a spomaľoval, až úplne zastal. Na chodby sa vyrútili davy študentov obečených v rovnakých čiernych uniformách.

Lily s Alice si vzali plášte a vyšli s nimi.

Hoci už bola takmer noc, vonku bolo teplo a koče bez záprahu trpezlivo čakali pred stanicou na prvých pasažierov.

Hagrid stál trochu bokom a tak, ako každý rok, zvučným hlasom zvolával prvákov na prvú cestu cez jazero.

„Čau, Evansová,“zaznelo jej pri uchu.

„Ahoj, Potter,“odvetila a v slabom mihotavom svetle z Hagridovho lampáša si ho pozrela od hlavy po päty. Nemala pri sebe zrkadlieko, ale nepotrebovala ho, aby vedela, že na tvári sa jej usadil ten známy úškrn, ktorý pred pár rokmi patril Severusovi. A James, otvárajúc dvere koča, jej ho opätoval.

[ » na začiatok « ]