Poviedka:
Pridaná: 6.10.2009, 16:09:04
Čítaná: 4920×
Hodnotenie: (počet hlasov: 18)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Lucius Malfoy
Stručný dej: Harry sa rozlúčil s Ronom a Hermionou, naposledy im zamával a smelo vykročil k Dursleyovcom. Toto leto bude určite iné ako osatné. Toto leto sa vrátil Lord Voldemort. Teraz sa začnú diať veci, ktoré by nikdy nikto nečakal.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

Nebojte sa, ešte stále je to o HP, Jane Austen som ukradla len názov :) (inak tan, čo hrá pána Darcyho je fešák, že?)

Je to kratučké, je to výplod mojej chorej hlavy a je to harrypotterovsky takmer nereálne.

Harry sa rozlúčil s Ronom a Hermionou, naposledy im zamával a smelo vykročil k Dursleyovcom. Toto leto bude určite iné ako osatné. Toto leto sa vrátil Lord Voldemort. Teraz sa začnú diať veci, ktoré by nikdy nikto nečakal.

Harry bol taký zamyslený, že nielenže nevnímal strýka Vernona, ktorému sa pri pohľade na toľko čaredejníkov na jednom mieste ježili fúzy, ale nevšimol si ani vysokého muža s dlhými svetlými vlasmi a omylom do neho vrazil.

„Prep...“Harry sa ospravedlňujúco pomkol, no vtom si uvedomil, kto to vlastne pristál na konci jeho vozíka. Tohto muža naposledy videl na cintoríne onej noci. Vtedy mal však na hlave kapucňu a tvár mu skrývala maska Smrťožrúta.

„Potter,“zavrčal a sivé oči sa mi zaleskli opovrhnutím. Po jeho pravici stála vysoká blondína s pokrčeným nosom. Narcissa Malfoyová mu nevenovala pozornosť, pozerala totiž na svojho syna, ktorý hrdo kráčal k nej.

Harry kútikom oka zazrel, že strýko Vernon začína byť nahnevaný. Pobyt na stanici plnej veď-viete-akých ľudí ho privádzal do zúrivosti. Neovládol sa, keď videl, že Harry opäť zastal pri niekom „z tých jeho kumpánov“ a z bezpečnej vzdialenosti zavrčal: „Pohni sa!“

Pán Malfoy preniesol chladný pohľad na Dursleyovcov. Tvár mu zamrzla v znechutenej grimase. Keď prehovoril, šepkal, ale bolo počuť každé jeho slovo, jasnejšie akoby kričal. „Dávaj si pozor na tých svojich muklov, Potter. Nepáčilo by sa ti, keby si polietali vo vzduchu ako tí na Svetovom pohári...“

„Chcte sa mi vyhrážať?!“zreval strýko Vernon a zabudol na opatrnosť. Priskočil k pánovi Malfoyovi a natrčil veľké mäsité červené päste.

Pán Malfoy trochu cúvol a povytiahol svoj prútik. „Ustúp odo mňa ty špinavý mukel,“zašepkal a nadranede zdvihol hlavu. Pani Malfoyvá konečne preniesla pohľad zo syna na manžela a na na Dursleyovcov.

„Ako to so mnou hovoríte? Vy, vy, vy... idividúm?!“žila na strýkovom spánku sa nadula a začala divo pulzovať.

„Vernon!“zhíkla teta Petunia a ťahala Dudleyho čo najďalej od pána Malfoya. Ten sa teraz nadul a tvár mu zosinavela.

„Mali by ste sa hanbiť!“pokračoval stýko Vernon stále otŕčajúc päste a prskal sliny na všetky strany. „Koľko máte rokov? Štyridsaťosem? Päťdesiat? A navlečiete si na seba niečo takéto?!“

Pán Malfoy sa pohladil po hrudi, zjavne nevediac čo povedať niekomu, kto urazil jeho prvotriedny luxusný čierny habit so zeleným lemovaním. Mnohí ľudia sa zastavovali a sledovali ich hádku.

„Strýko Vernon...“opatrne ho oslovil Harry, ale strýko ho odstrčil. Zjavne v ňom vzkypela trinásťročná nenávisť k Harryho nenormálnosti a potreboval si na niekom vybiť zlosť. Prečo práve na jednom z najhorších Smrťožrútov, to Harry nevedel.

„Len sa upokojte, človeče,“zavrčal pán Malfoy stále žmoliac v ruke koniec prútika. „A ustúpte mi z cesty.“

„HA!“zvolal strýko Vernon a vyzeral zvlášť nahnevane. „Zľakli ste sa? Z vašich vyhrážok akosi zišlo, čoo?“

„Uhni, mukel!“pán Malfoy vytiahol prútik a namieril ho na strýka Vernona.

Strýko nadobudol fialohohnedý odtieň, zaručal ako nahnevaný býk a trochu cúvol. Harry sa čudoval, ako môže žila na spánku dosahovať takýchto rozmerov bez narušnie mozgu. K narušeniu však zrejme aj došlo. Strýko Vernon sa totižto v tej chvíľi vrhol dopredu a zvalil na zem pána Malfoya. Naokolo lietali iskry z jeho prútika, no nezasiahol cieľ. ("Petardy, nie, strýko!"nervózne zahováral Harry, keď sa odlúpil kus omietky.)

„Naničhadní... Povaľači... Nenormálni... Príživníci!“chrčal strýkov hlas zo spletenca rúk a nôh.

„Odporný, špinavý mukel,“vrátil mu to pán Malfoy, ešte chvíľu spolu zápasili, potom sa od seba odlepili a lapajúc dych vstali.

Malfyovi tiekla z nosa krv. Strýko Vernon mal dlhý škrabanec na ľavom líci a jeho tvár pôsobila mierne nesúmerne.

„Vernon!“opäť sa ozvala teta Petúnia. Tentoraz však vôbec nie vystrašeným hlasom a podišla dopredu nedbajúc na fňukajúceho Dudlyho.

„Lucius,“dôrazne zašepkala aj pani Malfoyová a opovržlivo si premerala oboch Dusleyovcov. Potom sa pobavene uškrnula.

„Čo sa na nás vyškieraš?“zavrčala teta Petunia, strýko Vernon ju chytil za ruku a ťahal dozadu, ale ona sa mu vytrhla. „Poďme, Vernon. Obaja sú rovnako šibnutí ako tamten,“mykla hlavou smerom k Harrymu a venovala Malfoyovcom povýšenecký pohľad.

„Ešte sa stretneme,“zasyčal Lucius Malfoy. Napravil si habit, stisol Dracovo plece a rázne ho potisol k východu zo stanice.

Teraz sa začali diať veci, ktoré by nikdy nikto nečakal...

[ » na začiatok « ]