Poviedka:
Pridaná: 6.8.2009, 18:57:41
Čítaná: 3619×
Hodnotenie: (počet hlasov: 19)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter
Stručný dej: Začiatok veľkej lásky?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Venovanie: mojej najvernejšej HP FF čitateľke, ktorú veľmi ľúbim venujem moju zrejme poslednú a doposiaľ najdlhšiu jednorázovečku. Dúfam, že sa Ti splní, čo si zažiadaš :)

Venujem Ghost Ship!

Skupina vystrašených prváčikov s veľkými očami postávala pred triedou v žalároch. Písal sa rok 1971 a vonku svietilo jesenné slnko, ktoré privítalo prvákov v Rokforte len predvčerom.

„Ahoj,“pozdravil vysoký tmavovlasý chlapec dievčatá a lenivo sa oprel o múr.

Niekoľko prváčok sa začervenalo alebo sa slabo zachichotali.

„Ako to robíš, Sirius?“spýtal sa prvého chlapca druhý, so strapatými čiernymi vlasmi a veľkými hranatými okuliarmi zastrčenými vysoko na nose.

„Čo?“spýtal sa trochu pochybovačne a premeral si svojho nového kamaráta.

„To s dievčatami. Všetky sa na teba pozerajú,“zamračil sa James a nespokojne sa obzrel po triede.

„Ja nerobím nič. Nemám o ne ani najmenší záujem,“zahlásil Sirius potichu. „Ale zdá sa, že prichádza náš známy z vlaku.“

James sa obzrel a na konci chodby zbadal známu malú postavu v otrhanom habite skčenú nad hŕbou kníh, ktorá bola zjavne ťažšia ako on sám. James na chvíľu zapochyboval, ako to môže taký vychudnutý človek uniesť, ale vzápätí mu napadla vtipná predstava ako by asi vyzeral jeho pád s takýmto nákladom. Potichu sa zasmial.

Snape na neho nevraživo pozrel ponad kopu kníh a veľkým oblúkom zamieril k červenovláske stojacej osamotene na druhej strane.

„Ooooo,“zavyl Sirius a rozosmial sa nahlas. „James, s tamtou by som si nič nezačínal,“ šťuchol do kamaráta a ukázal hlavou smerom k červenovláske.„zjavne by sa jej viac páčilo v Slizoline.“

James sa tiež zasmial. „Asi máš pravdu, Sirius, keď uprednostňuje spoločnosť takého nechutného Slizolinčana pred nami.“

Červenovláska celá zbledla, no následne sa červeň z jej vlasov rozliala po celej jej tvári a zamračila sa na Jamesa. „Čo si o sebe myslíš, že nás takto urážaš?

„Ooo, vyzerá to tu na mladú lásku,“zaškeril sa James. „Len si daj pozor, ee.. Evenesová, aby nedal prednosť tým knihám, ktoré tak objíma,“

„Volám sa Evansová,“zavrčala. „A nikto a ťa nepýtal na názor, Poser!“

Teraz očervenel aj James.

„Pokoj, James,“zasiahol Sirius. „Ak sa Evansová na nič lepšie nezmôže,“(Sirius si opovržlivo premeral Snapa od hlavy po päty) „,potom s ňou nehodno strácať čas.“

„Nevšímaj si ich, Severus,“zašepkala Lily a vybrala si z kopy kníh niečo na požičanie. „My im ešte ukážeme kto je tu lepší.“

Dvere triedy sa otvorili.

„Vitajte v Rokforte, prváci!“privítal ich guľatý profesor so srdečným úsmevom. „Som profesor Slughorn a budem vás učiť elixíry. Vie vôbec niekto z vás čo je to elixír?“

Do vzduchu sa vzniesli dve ruky. Jedna, ktorá patrila Lily a druhá, ktorej majiteľ bol Severus.

„Dámy majú prednosť, všakže?“usmial sa profesor na Lily a ona spustila.

„Elixír je látka vytvorená čarodejníkom, alebo nejakou magickou bytosťou. Elixíry sami o sebe majú veľkú čarovnú moc. Príprava elixírov je však tajomná veda, nie každý dokáže odceniť krásu jemne bublajúceho kotlíka, odkiaľ chvejivo stúpajú pary, úžasnú moc tekutín, ktoré prenikú do ľudských žíl a úplne zmenia povahu človeka, ochromujú myseľ a opantávajú zmysly... Mnohí veľkí čarodeji vedia ako zavrieť do fľaštičky slávu, uvariť moc či dokonca oddiaľiť smrť. Ale je to veľmi zložité pre... mnohých,“dokončila Lily a zabodla pohľad do Jamesa.

„Ako sa voláte, slečna, iste budete z nejakej starej čarodeníckej rodiny. Takto krásne hovoriť o elixíroch!“nadchol sa profesor a okamžite pridal Chrabromilu desať bodov.

„Som Lily Evansová a... rodičia sú muklovia,“predstavila sa Lily a hrdo dvihla hlavu.

„Ale ako potom môžete vedieť... ?“začudoval sa Slughorne a nervózne sa zasmial.

„So Severusom sme si pripravovali elixíry, len tak, pre zábavu!“vyhŕkla Lily a v očiach jej zaihrali iskričky.

„Slečna Evansová! Viete, že je to zakázané? Neplnoletí čarodejníci nielenže nesmú mimo Rokfortu čarovať, ale takisto nesmú pripravovať elixíry a jedy! Desať bodov dole pre Chrabromil a s kým ste to pripravovali?“spýtal sa a zabodol pohľad do Snapa.

„S... so Siriusom Blackom,“zaklamala Lily a pozrela na Siriusa.

„Iste, Blackovci sú veľmi stará čarodejnícka rodina,“prikývol profesor a trochu smutne pozrel na Siriusa. Párkrát si vzdychol a napriekt Siriusovým protestom, že on Lily pozná len tri dni mu strhol dva body.

„Dva?“zašepkala Lily a zamračila sa.

„Tá Evansová je akási zákerná,“skonštatoval James a hodil na ňu nevraživý pohľad cez celý stôl vo Veľkej sieni.

„Mala ísť do Slizolinu, keď tak miluje Ufňukanca,“súhlasil Sirius a naložil si opečené kuracie krídelká.

Lily vstala a podišla k nim. „Black, nechcela som len, aby mal Severus problémy, Slughorn je jeho vedúci a....“

„A kvôli nejakého hlúpemu Slizolinčanovi prišla naša fakulta o dvanásť bodov, Evansová!“prerušil ju Sirius.

„O dva body, Black,“opravila ho. „Tých desať akoby sme ani nemali. A nezabúdaj, že som ešte získala ďaľších dvadsať bodov!“

„Áno, ale mohlo ich byť o dvanásť viac, keby si držala jazyk za zubami,“osopil sa na ňu James.

„Ty si na mňa nevyskakuj, Potter, v živote nezískaš ani bod,“fľokla na neho a s pyšne zdvihnutou hlavou vyšla z Veľkej siene.

„Chcem byť chytrejší ako ona,“zveril sa James Siriusovi v jednopopoludnie, keď už Lily pár dní excelovala takmer na každej hodine.

„Máš vlastný rozum. Ona je len šprtka,“odvetil Sirius. „Ale fakt sa toho našprtala priveľa na prváčku z muklovskej rodiny.“

„Sirius,“šťuchol do neho James, keď videl, že jeho kamarát sa vracia ku knihe o metlobale, ktorú mu požičal. Bola to asi jediná kniha, ktorú Sirius tento rok otvoril. „Vymysli niečo, aby som bol tiež tak dobrý.“

„Hmm,“zamyslel sa Sirius a potom šťuchol nohou do tašky. „Vyber knihy a šprtaj sa.“

„Zabudni,“zašomral James a nahnevane fľokol na tašku. „Ty si tu za inteligenta. Nieže by som za tebou zaostával, ale mávaš fajn nápady.“

„Ako to s tou vodnou guľou?“spýtal sa Sirius natešene.

„No, ten bol z tých slabších...“mierne sa vyjadril James a šibalsky sa uškrnul. „Ty máš na viac, kamoško.“

Sirius sa zamračil a poobzeral sa po klubovni. „Neviem ako sa staneš najmúdrejším človekom planéty, to by sme sa fakt museli šprtať v knihách ako Evansová.“

„Prečo my?“spýtal sa James vo chvíli, keď sa odsunul portrétový vchod a dnu vstúpila profesorka McGonagallová za ktorou sa pomaly nesmelo potácal nezdravo vyzerajúci chlapček. „Nebude to nový Ufňukanec?“

Sirius sa zasmial, no nový chlapec sa poobzeral po klubovni bystrým živým pohľadom a usmial sa na nich.

„Potter, Black!“zavolala na nich zrazu McGonagallová a oni poslušne pricupkali. „Toto je pán Lupin, váš nový spolužiak. Očakávam, že sa ho ujmete, poukazujete mu hrad, pomôžete dobrať učivo a najmä mu pomôžete začleniť sa do kolektívu.“

„Áno, pani profesorka,“zatrilkovali naraz zvonivými chlapčenskými hláskami.

„Posteľ máte už pripravenú,“otočila sa McGonagallová na Lupina. „A kufre sú už takisto v izbe. Budete s ostatnými prvákmi. Zajtra sa ešte dostavíte do riaditeľne po posledné pokyny. Zatiaľ dobrú noc. A mimochodom, zajtra skúšam teóriu po stranu dvadsaťosem, tak sa učte. Bez výnimky.“

McGonagallová ešte raz pozrela na všetkých troch a rezko odišla, cestou však nezabudla napomenúť pár študentov.

„Ako sa voláš celým menom?“spýtal sa okamžite James nového spolužiaka.

„Remus Lupin,“odvetil a opäť sa usmial. Nevedno, čo bolo v tom úsmeve tak výnimočné, ale zakaždým, keď ho Remus predviedol, James so Siriusom zabudli na svoj plán nazývať ho Ufňukancom. Bol to odvážny úsmev skrývaného utrpenia, ktorý mu rozjasnil tvár ako vidina lepšej budúcnosti.

„Tak si poď sadnúť, Remus,“ťahal ho James do ich osobných kresiel na ktoré len tak niekoho nepustili. „Ja som James Potter.“

„Black,“predstavil sa Sirius ešte vždy trochu rezervovaný. „Sirius Black. Prečo si prišiel tak neskoro?“

„Rodinná záležitosť,“odvetil pohotovo a opäť sa usmial. „Škoda, že som nemohol s vami byť na triediacej ceremónii. Tešil som sa na to odmalička.“

„O nič si neprišiel, Remus,“upokojoval ho James. „Dúfam, že máš rád dobrodružstvo, pretože s nami si ho užiješ.“

„Ó, áno, rád sa pripojím,“prikývol Remus a v hlave sa mu vynárali predstavy nočných prechádzok.

Siriusovi zasvietili oči. „Výborne, vymyslel som takú pascu s vodnou guľou...“

„Jamesovi sa páči to dievča s červenými vlasmi?“spýtal sa Remus Siriusa na druhý deň pri raňajkách.

„Čože? Nie!“zhrozil sa Sirius a opovržlivo pozrel na Evansovú. „Je to najväčšia šprtka na celej škole a behá za Ufňukancom. Čoskoro sa s ním zoznámiš.“

„Aha, tak potom asi obdivuje tie koláčiky, ktoré sú pred ňou na stole,“poznamenal Remus.

„Sakra, James, kam sa dívaš?“šťuchol Sirius nahnevane do kamaráta a James sa prebral zo zamyslenia.

„Ako môže byť tak chytrá?“spýtal sa Remusa a opäť pozrel na Lily.

„Nie je chytrá, je to šprtka,“pripomenul mu Sirius otočil mu hlavu do prirodzenej polohy.

„Keby bola šprtka, nevie odpovedať tak pohotovo, myslím, že je aj chytrá,“obhajoval sa James a Remus sa začínal potmehútsky usmievať. „Chcem byť múdrejší ako ona, Remus. Bez šprtania.“

„Snívaj s nami, James,“pokrútl Remus hlavou. „Také zaklínadlo nepoznám a nepočul som ani o nejakom elixíre múdrosti. Jedine Felicis, ale to je len šťastie, neviem, či by to fungovali aj na toto.“

„Nechcem stále piť nejaký elixír, chcem byť chytrý raz a navždy,“zamietol James.

„Tak ja niečo pohľadám v knižnici. Vaše obľúbené miesto to asi nebude, však?“spýtal sa Remus a oni zborovo prikývli.

„Dúfam, že ty nie si rovnaký šprt. Síce, na Evansovú nikto nemá,“uškrnul sa Sirius a vstal od stola. „Nieže by ma to najako vzrušovalo, ale teraz máme transfiguráciu a viete čo hovorila včera McGonagallová “

„Chceš sa ešte učiť? Včera som vás asi vyrušil,“ospravedlňujúco povedal Remus, načo sa obaja rozosmiali.

„Nie, my sa zo zásady nič neučíme. Aspoň nie z kníh,“povedal James a na vysvetlenie dodal: „Stačí, ak počúvame ostatných ako sa učia. Zapamätáme si to. Vlastne sa to učíme skoro ako každý iný, aj pre nás sú tu rôzne novoty, ale vyzeráme ako väčší machri, keď ani nevytiahneme knihy.“

„Dobrý spôsob,“zasmial sa Remus. „Ak dovolíte, ja budem používať radšej knihu. Môžete sa na mne priživovať.“

„Platí,“zasmial sa aj James a Sirius si opäť sadol. Načo by chodili pred učebňu, keď tu, vo Veľkej sieni majú väčší komfort a naučia sa to isté?

„Dobrá pamäť, Remus,“uznal Sirius, keď vychádzali z učebne transfigurácie. „Aha, ide tu Evansová.“

Sirius mal pravdu. Lily sa výnimočne zamiešala do davu a zamierila priamo k nim.

„Ahoj, ty si Remus?“spýtala sa s úsmevom, pričom na Jamesa a Siriusa ani nepozrela.

„Áno, a ty musíš byť Lily, chalani mi už o tebe hovorili,“usmial sa aj Remus a Lily nahnevane fľokla na Siriusa.

„No, dúfala som, že nebudeš ako oni,“povedala priamo. „Nejaký normálny chalan sa vždy zíde.“

„Po istej stránke nikdy nebudem normálny,“odvetil. „Ale inak som ochotný správať sa k tebe normálne.“

Lily nevedela ako to myslí, ale tento nový spolužiak sa jej celkom páčil. „Tak fajn. Ešte sa uvidíme.“

„To čo bolo?“zavrčal James a pozrel, ako sa Lily rozpráva s Petrom Pettigrewom, daľším loserom spomedzi prvákov. „Veď ona sa inak rozpráva so samými padavkami. Prečo prišla aj za tebou?“

„Asi som padavka,“uškrnul sa Remus a veselo vykročil chodbou. „Kde máme Dejiny?“

„Kde trčíš, Remus?“zazíval James, keď sa Remus vrútil do izby neskoro večer.

„Hrabal som sa v knižnici. Kvôli tej tvojej múdrosti,“vysvetlil a položil na stôl pár kníh. „Možností je hneď niekoľko, len si to ešte musím naštudovať.“

James pozrel na kopu kníh a zamračil sa. „Elixíry ani nemusíš otvárať, už som o tom niečo hovoril.“

„Iste, zabudol som. Nechal som sa uniesť,“povedal Remus a vytiahol knihu elixírov z kopy.

„A aké sú iné možnosti?“spýtal sa Sirius trochu prekvapený, že jemu nič nenapadlo.

„No, je tu Merlinov prsteň. Kto si ho nasadí bude mať Merlinove vedomosti, čiže bude poriadne múdry,“vysvetľoval Remus. „Ale nikto nevie, kde je. Potom sú tu splnené želania. Myslím, že ak si budeš želať byť najmúdrejší, taký Džin by ti to mohol splniť. Ale kto by po neho letel do Orientu, že? Tak mi napadla ešte jedna možnosť. Ale tiež neviem nakoľko je uskutočniteľná. Ide o jednu morskú vílu. Môžeme je nazývať Zlatuška. Logicky, je zlatá. Muklovia z nej urobili zlatú rybku, ktorú keď chytíš, splní ti tri želania. Zlatušku však musíš nájsť.“

„Hurá,“sucho povedal James. „To nebude problém.“

„Máš pravdu, James, nebude,“ubezpečoval ho Remus a vytiahol jednu z kníh. „Ale musím si to naštudovať.“

„Čo sa dá študovať na zlatej rybke? Šupiny?“zasmial sa Sirius a odvalil sa do postele.

„Ahoj, Remus,“ozval sa Lilin hlas a červenovláska si prisadla vedľa Remusa.

„Evansová?“vyvalil James oči a utrel si kečup z kútika úst.

„Čo to tu je? Nikto ťa tu nevolal, Evansová!“zaprotestoval Sirius, keď mu vzala párky spred nosa. „Choď za Ufňukancom, zlomíš mu srdce.“

„Aspoň nejaké má na rodiel od teba, Black,“zamračila sa a potom sa s úsmevom otočila k Remusovi. „Chcel si sa ma na niečo spýtať, Rem?“

„Áno, som rád, že si nezabudla, je to len taká blbosť, ale pre mňa je to dôležité,“vysvetľoval natešene. Remus vlastne vyzeral každým dňom odkedy prišiel lepšie a lepšie. Zrejme mu školské prostredie prospievalo viac než domáce. „V čo veria muklovia v súvislosti so zlatou rybkou?“

„So zlatou rybkou?“začudovala sa Lily a na chvíľu zapochybovala, či si z nej nerobia srandu. „No... Ak ju chytí napríklad rybár,“vysvetľovala pomaly. „A rozhodne sa pustiť ju, darovať jej život, tak mu splní tri želania. Prečo sa pýtaš?“

„A môže si žiadať skutočne hocičo?“zažiarili Jamesovi oči.

„Áno, Potter, ale tebe už nič nepomôže, takže ti to môže byť jedno. Retard,“zahundrala a siahla po hriankach.

„Ďakujem, Lils, pomohla si mi,“poďakoval Remus a na tvári sa mu zjavil spokojný úsmev.

Lily si teda vzala hrianky a odišla sadnúť si ku kamarátkam.

„A v čom ti pomohla? A prečo si permerlina vzala naše hrianky?!“rozčuľoval sa Sirius.

„V ničom,“vzdychol Remus. „Toto som už všetko vedel.“

„Tak načo obsmŕdala pri našom stole?“nedal sa Sirius.“A čo si už vlastne zistil?“

„Tá víla patrí medzi vodných ľudí, ale je krajšia a na rozdiel od ostatných žije samotársky. Má rada smiech, hudbu, tanec a podobné obšťastňujúce veci,“zapýril sa Remus a pozrel do svojho taniera. „Našťastie nie je len jedna, žijú takmer všade aj v Rokfortskom jazere. Našiel som to napísané rukou v jednej z kníh, nanešťastie neviem ako ju nájsť.“

„Moja mama mi vravievala rozprávku o vodných vílach. Vraj ich prilákali pekní chlapci k brehu jazera. Môžeme teda do vody hodiť Siriusa,“navrhol James.

„Fakt zábavné,“uškrnul sa Sirius. „Možno o tri roky by to fungovalo.“

Remus sa zasmial, ale nič nepovedal.

„Tak niečo vymysli, Remus, ty si tu teraz za chytrého, nie? Prezri všetky knihy. Potrebujem to,“prosil James.

„Načo by som niečo vymýšľal?“usmial sa Remus od ucha k uchu. „Veď ste to zvládli aj bezo mňa.“

„Nie, to si vyhoď z hlavy,“zaúpel Sirius a zapol si posledný gombík na košeli. „Zabudni.“

„Stačí dúšok Zostaršujúceho odvaru. Vie ho pripraviť každý dement,“nadchýňal sa Remus, až tak rástol od radosti.

„Určite?“zapochyboval James, ktorý elixíry nemal veľmi v láske.

„Určite. Do dvoch dní budeš najmúdrejší človek na Rokforte. Dumbledorov fénix sa ti príde pokloniť,“sľuboval Remus hrdo, vytiahol z tašky knihu elixírov a začal v nej listovať až narazil na hľadaný elixír. „Myslím, že všetky prísady mám, takže to problém nebude.“

Pri stole zavládlo ticho. Remus sa rýchlo usmial a vzal si pečenú buchtu bohato posypanú cukrom.

„A na čo teraz akože čakáš?“spýtal sa Sirius pomaly vážiac každé jedno slovo.

Remus sa zarazil s rukou na polceste k ústam. „Teraz raňajkujem... a potom máme vyučovanie.“

„Do začiatku hodiny máš desať minút, medzi prvou a druhou máš desať minút, potom sú dve hodiny dejín, tam nemusíme byť, takisto nemusíš ísť na obed, potom je dvadsaťminútová prestávaka a je koniec. Veď ten odvar urobíš ešte cez vyučovanie a večer ho môžeme skúsiť,“zaškeril sa James.

„Ak si taký nedočkavý, urob si ho sám!“zavelil Remus a spokojne zahryzol do buchty.

„Neznášam flegmatických ľudí,“zafňukal James a ľahol si na stôl v zúfalej snahe k niečomu Remusa dokopať. Mal rád okamžité činy.

„Čo robíš poobede, Remus?“spýtala sa Lily vychádzajúca z Veľkej siene.

„Som zanepráznený, prepáč, potrebuješ niečo?“spýtal sa rýchlo.

„Len som...“začala Lily, no potom sa zháčila. „Ale nič. Dobrú chuť.“

Zvrtla sa na päte a odišla vysokými klenutými dverami.

„Čo asi tak mohla chcieť?“nedal si James pokoj. „Keď sa vyjadrí, daj mi vedieť. Dúfam, že neodhalila naše tajomstvo.“

„Myslíš, že počuje cez celú Veľkú sieň?“zaškeril sa Sirius. „Pochybujem.“

Poriadne sa naraňajkovali a pobrali sa na prvú hodinu. Herbológia.

Pod rúškom tmy sa hradom zakrádali tri malé postavy. Zakrádali sa po špičkách a potichučky otvárali –paradoxne- vŕzgajúce dvere.

„Prečo sa muia tie prísady dávať o polnoci, kto to vymyslel?“rozčuľoval sa Sirius v snahe umlčať kričiace dvere.

„O polnoci najviac pokročí čas, z dvadsaťštyrihodín na nula,“odvetil Remus. „Pridám len hlavné prísady a do rána je to hotové.“

O chvíľu už boli vo svojej vykutranej tajnej miestnosti za oknom, ktoré v skutočnosti nebolo okno. V Rokforte sa nachádzala toľko očných klamov, že človek občas pochybuje, že aj on sám nie je len očný klam.

„Švihni si trochu, Remus,“pobádal ho James.

„Zober si knihu a radšej mi diktuj, čo tam mám pridať!“hodil mu Remus knihu a energicky miešal odvar.

„Tri motýlie krídla?“pokrčil James nosom. „Som rád, že to nebudem piť ja.“

„Aby si nemal niečo ráno v džúse,“zavrčal Sirius.

„Diktuj!“prikázal Remus.

„No... Sivovlasník podľa toho o koľko chceš zostarnúť,“nazrel James do knihy. „Daj ich tam tak päťdesiat.“

Remus vybral pár stebielok trávy neurčitej sivej farby a polámané ich nahádzal do kotlíka.

„Ešte niečo?“

„Všetko ostatné si už pridal,“odvetil James a zabuchol knihu. „Už len dobre zamiešať v smere hodinových ručičiek a nechať odstáť do rána.“

„Tak v tom prípade sa môžme vrátiť,“potešil sa Sirius, ktorý kvôli istým „povinnostiam“ nespal ani noc predtým. Odsunul okno  a potichu vycúval na schody.

„Black, čo tu robíš?“zabrzdila Lily utekajúca hore schodmi. „Nezavadzaj!“

„Evansová, čo tu robíš?“vyvalil oči a privrel okno.

„Filch!“odvetila jednoducho, strčila ho späť do okna a skočila za ním. „Vie Filch o tejto skrýši?“

„Nie, Evansová, čo tu robíš?“nedal sa odbiť Sirius.

„Ja... Bola som v knižnici,“odvetila a nevinne sa usmiala.

„Po večierke?“padla Remusovi sánka a postavil sa tak, aby nevidela kotlík.

„Samozrejme, že po večierke, cez deň sa do zakázanej časti nedostanem, ty mudrc,“povedala a pritisla si ucho na dvere, aby počula Filcha. „Ale čo tu robíte vy?“

„Máme besedu,“vymyslel si James výhovorku a tiež si pritisol ucho na dvere, keď sa im do nosa dostal nechutný zápach.

„Fuj, čo to je? Potter, nevieš sa umyť?“otočila sa Lily na Jamesa, ktorý stál najbližšie.

„To nie som ja,“ohradil sa a pozrel na Remusa, ktorý sa znechutene skláňal nad kotlíkom.

„Asi sme ho neurobili dobre,“priznal a vytiahol prútik, abyho odstránil.

„Čo ste varili?“vyhŕkla Lily a priskočila k Remusovi.

„Vie ho pripraviť každý dement, však, Remus,“zamračil sa James.

„Tak čo to bolo? Ja vám to spravím,“ponúkla sa Lily.

„No určite, Evansová, ty pôjdeš akurát tak žalovať McGonagalke,“zamietol Sirius.

„Nie, myslím... Za to, že ste neprezradili Severusa, že on varil elixír cez prázdniny. Vážne nič nepoviem, chalani,“sľúbila Lily a už sa nemohla dočkať kedy bude variť elixír, ktorý sa aj využije.

„Bol to Zostaršujúci odvar,“prezradil Remus.

„Skôr: Mal to byť...“poznamenal James.

„Knihu,“nariadila Lily a Remus jej ju okamžite podal. Bol veľmi zvedavý, kde urobil chybu.

„Dali ste tam všetky prísady?“spýtala sa Lily. „Pozri si to, Rem.“

„Načo to potrebuješ?“vyzvedal Sirius, kým si Remus čítal postup a prísady.

„Potrebujem vedieť, či je chyba vo vás alebo v knihe,“odvetila.

„V knihe?“nechápal James.

„Áno, dve pätiny postupov z kníh sú prakticky nepoužiteľné. Napríklad som čítala recept podľa ktorého sa má do Elixíru na liečenie vredov pridať pol hrste Zlatoočiek a následne šťava z buberózy. Neviete si predsaviť aký výbuch by nastal. Mala to byť šťava z Bunenovej hľuzy,“vysvetľovala Lily.

„Myslím, že James mi nenadiktoval Inotaj rastový!“vyhŕkol Remus.

„Diktoval. Šesť listov!“ohradil sa James.

„Nie, nediktoval, dal by som ho tam!“

„Ale áno, diktoval, ako by som to inak vedel?“

„Buďťe tichšie, Filch tu iste ešte sliedi,“upozornila Lily. „Takže recept by bol v poriadku. Zajtra to budete mať. Dnes už je príliž neskoro po polnici.“

„Tak dík, Evansová,“zrozpačitel James. „Asi si coolovejšia ako sme mysleli.“

Lily ho prebodla pohľadom. „To si nechaj na niekoho iného, Potter. Pre mňa si stále retard.“

„Tu to máte,“podala im Lily na druhý deň fľaštičku s bielo-sivou tekutinou.

„Milujem ťa, Evansová,“usmial sa James a to ešte netušil, že túto vetu zopakuje nasledujúcich šesť rokov ešte miliókrát.

„Sklamem ťa, Potter, ale neopätujem tvoje city,“odvetila a tiež netušila, že Jamesa bude takto odbíjať ešte šesť rokov. „A nebudem sa radšej pýtať na čo to potrebujete. Zaobstarajte si však väčšie šaty. Odcenila by som keby ste mi tu nebehali nahí.“

„Ďakujeme, Lils,“poďakoval Remus a bezpečne si skryl odvar do tašky. „Si geniálna.“

„Vidíš, Potter, som geniálna, tak prečo by som mala milovať retarda?“zasmiala sa a opäť ich opustia v bojovej nálade.

„Tak fajn, dnes večer, chalani,“nadchol sa Sirius, ktorý sa už nevedel dočkať ako bude vyzerať. „A mimochodom, každý si niečo bude priať. Máme tri želania, tak nech to využije každý z nás.“

Remus sa zarazil a následne sa šťastne usmial. Tak šťastne, ako ho ešte nikdy nevideli.

Sirius pozeral na hodiny a každá minúta sa mu zdala hodinou. Párkrát potlačil nutkanie posunúť ručičku aby už šli, ale v zápätí si uvedomil, že by to nefungovalo.

Konečne sa dočkal. Hodiny na veži odbili jednu. Aj Filch musí niekedy spať a prípadných záškodníkov určite vychytal pred polnocou. Komu by sa chcelo vstávať uprostred noci len kvôli potulkám po hrade?

Sirius vyskočil z postele a odhrnul záves na Remusovej posteli. Takisto nespal. Jamesa rýchlo zobudili a vytratili sa z izby.

„Máme všetko?“spýtal sa Sirius. „Odvar? Väčšie šaty?“

„Odvar tu, šaty od siedmakov takisto,“ukazoval James.

„Od akých siedmakov?“zaujímal sa Remus.

„Artur Weasley, starý známy. Je tiež pre každú srandu,“odvetil James a pobral sa dolu schodmi.

Keď však prechádzali klubovňou zastavil ich prísny hlas.

„Ja som to vedela!“ Lily Evansová sedela v tieni na schodoch do dievčenského internátu a ruky mala prekrížené na hrudi.

„Samozrejme, že si to vedela. Pripravovala si nám odvar,“povedal Sirius.

„Ale nepovedali ste kedy pôjdete a kam! Nemyslite si, že keď som urobila odvar dovolím vám stvárať hlúposti aj naďalej. Nikam nepôjdete,“vstala a zišla dole k nim. „A kam to vlastne máte namierené?“

„Musíš nám otravovať život, Evansová?“zabŕdol do nej Sirius.

„Keby ste sa nehrali na dobrodruhov, tak nemusím,“odvrkla. „Ak sa okamžite nevrátite do izieb poviem to McGonagallovej.“

„A my jej povieme o tvojej pomoci aj o Ufňukancovi,“zapojil sa James.

„Há, vy...“ Lily si nahnevane založila ruky v bok. „To by ste urobili?“

„Lily,“prihovoril sa jej Remus upokojujúco. „Čo keby si šla s nami, nič nehovor, vidím, že chceš ísť! A nikto nikomu nič nepovie. Sme na jednej lodi.“

„Trápi ma len, že tá loď pláva ku dnu,“povedala a prikývla na znak súhlasu.

„Mňa to netrápi, som dobrý plavec,“uškrnul sa James a odsunul portrétový otvor. „Nasledujte ma, ale potichu.“

Štvorica sa v tichosti vykradla z hradu a zamierila k jazeru.

„Kde to ideme? Myslela som, že zostaneme v hrade. Dúfam, že nemienite ísť do lesa, tam ma nedostanete,“ubezpečovala sa Lily.

„Vidíš to, Remus!“ozval sa z tmy za nimi Siriusov hlas. „Vedel som, že ju máme nechať v hrade!“

„Fakt sa ide do lesa?“

„Nie, k jazeru,“povedal Remus a chytil ju za ruku, aby sa od nich nestratila. „Máme tam taký tajný kút.“

Napokon sa dostali až pod vŕbu na vzdialenejčom brehu jazera a zasvietili si prútiky.

„James, elixír,“zavelil Sirius a vyzliekol si košeľu.

„Evansová, otoč sa,“zakryl jej James oči rukou.

„Nechaj tak, kamoš, mne to neprekáža,“zaškeril sa Sirius a stiahol si aj nohavice. „Ten odvar, ja tu trochu zima!“

James voľky- nevoľky odtiahol ruku z Lilinej tváre a podal Siriusovi fľaštičku.

„Nazdravie,“usmial sa Sirius a vypil za hlt tekutiny. „Je to dosť teplé.“

„Tak to má byť,“potešila sa Lily.

Sirius sa zrazu začal škrabať po celom tele a sťažoval asna svrbenie, no Lily len spokojne prikyvovala, keď sa začal zväčšovať a predlžovať ako kaša utekajúca z hrnca.

„Funguje to výborne, Black otoč sa, prasknú ti spodky!“zvolala Lily a celá červená sa skrútila v záchvate smiechu, keď sa jej predzvesť vyplnila.

„Úchvaté,“zaškeril sa Remus. „Aspoň je istota, že prídu. Neobliekaj sa, bež do vody!“

„Nikto nehovoril, že sa mám kúpať nahý!“zahučal Sirius chlapským hlasom a Remus s Jamesom sa stiahli.

Sirius si teda natiahol nohavice a Lily mu konečne bola schopná pozrieť do tváre. Zostala ohromená. Bola si istá, že krajšieho muža nikdy v živote nevidela a ani neuvidí. O desať rokov starší Sirius Black mal krásnu mužskú tvár so snedou pokožkou a živými zelenohnedými očami. Na hlave mu sedela hustá hriva tmavohnedej farby a na brade sa usadili malé sexi mužské fúziky. Keď jej pohľad skĺzol na jeho vypracovanú hruď mala čo robiť aby nezvýskla od nadšenia. Dvadsaťjeden ročný Sirius Black bol úplne dokonalý.

„Páčim sa ti, Evansová?“spýtal sa a Lily bolo jasné, že síce telo dospelo, ale mozog zostal na rovnakej primitívnej úrovni.

„Máš pekné nohavice,“odvetila a Sirius nespokojne vliezol do vody, pričom nadával na teplotu, teda skôr studenotu, vody.

„O čo sa vlastne snažíte?“spýtala sa Lily, ktorej až teraz napadlo, že vlastne nevie načo je tu.

„Mno, snažíme sa nájsť vodnú vílu so zlatým chvostom. V muklovskom svete známu ako Zlatá rybka,“vysvetili Remus a sadol si ku kmeňu stromu. „Bude to chvíľu trvať.“

A tak sa Remus, James a Lily usadili v pohodlí starej vŕby, ktorá ich chránila pred vetrom a nástrahami noci zatiaľ čo Sirius blúdil hore dole popri brehu jazera a sťažoval sa, že mu odmŕzajú intímne časti tela.

Noc sa hnala ponad Čierne jazero a zahaľovala hladinu vody do svojho nepriehľadného závoja temnoty. Z vody sa vystrkovali hlavy vodných žien a víl a pozorovali mladého muža predzádzajúceho po okraji jazera a volajúceho k sebe svoje šťastie.

„Nemala by si tam ísť,“otočila sa jedna vodná žena k druhej. „Je to smrteľník, ktorý ťa len chce využiť pre svoje šťastie.“

„Ale nato som tu,“odvetil víla so zlatými vlasmi a ponorila sa pod hladinu, aby sa mohla odplávať k brehu. „Kto si a prečo ma voláš?“

Sirius zastal a vyvalil oči na krásnu devu so zlatými vlasmi a rovnako zlatými očami.

„Som čarodejník a nechcem ti ublížiť, ale potreboval by som tvoje tri želania. Jedno pre každého z nás troch,“odvetil.

„Ale ste štyria,“odvetila.

„To dievča je tu náhodou,“povedal a Lily sa zamračila.

„Takže tri želania pre každého jedno. Ale musíte si ich zaslúžiť,“usmiala sa a priplávala ešte bližšie. „Povedz, čo je krajšie ako nebesá posiate hviezdami, mocnejšie ako zaklínadlá, prefíkanejšie ako rarášok a lepšie ako pohár zrelého červeného vína.“

„To má byť ako... skúška?“zamyslel sa Sirius a vyslal zmätený pohľad k priateľom.

Víla prikyvovala a nabrala si do dlaní vodu, ktorá predstavovala niečo ako presýpacie hodiny. Keď pretečie, je neskoro.

„Je to žena!“vyhŕkol James a vyskočil na nohy. „Nič iné nie je krajšie ako obloha plná hviezd!“

Víla sa zasmiala a spustila dlane do vody.

„Výborne, chlapče. Môžeš pristúpiť a zažiadať si čo cheš,“vyzvala ho a James vliezol po pás po vody aby jej mohol predniesť svoju žiadosť.

„Ja, najprv som myslel, že budem chcieť múdrosť. Byť najmúdrejší na Rokforte, ale teraz, prosím... Chcem radšej hrať metlobal. Výborne hrať metlobal,“požiadal James a víla prikývla.

Potom pristúpil Sirius. „Prosím, aby som bol šťastný. Doteraz som si doma dosť vytrpel. Myslím, že chcem len šťastie.“

„Múdro,“usúdila víla a pokynula rukou, že môže ísť. „A napokon, najmenší chlapec.“

Remus vstal a s roztrasenými kolenami vstúpil do vody. No keď bol takmer pri víle otočil sa.

„Lily,“oslovil svoju kamarátku. Lily sedela s hlavou v dlaniach a zjavne si veľmi želala tiež pristúpiť k víle. „Prenechávam ti svoje želanie. Moje určite nie je tak dôležité.“

Lily vstala a vošla do jazera. „Ďakujem, Remus. Si úžasný. Môžeš si priať hocičo...“

„Prajem si, aby boli moji priateľia šťastní. James so Siriusom si to už vyprosili. Si na rade.“

Lily ho silno objala a otočila sa k víle.

„Prosím, nech nájdem lásku. Skutočnú silnú a nemennú. Na celý život,“zaprosila a víla sa nežne chápavo usmiala. Potom zmizla.

„Všetko?“spýtal sa James od brehu. „Nerobila si z nás srandu?“

„To nezistíme hneď,“povedal Sirius. „Jedine James. Predveď nám nejaké Merlivovo kruhové zaklínadlo.“

„Neviem ako, Sirius. Nie som najmúdrejší čarodejník na svete,“usmial sa James. „Ale Remus je zjavne najšťastnejší človek akého poznám. Nič si neželal.“

„Áno,“prikývol Remus a smutne sa pozrel na svietiacu polovicu mesiaca. „Mám všetko čo človek môže chcieť. A ešte niečo navyše.“

Ďakujem Penelope za beta - read. Ľúbim Ťa.

[ » na začiatok « ]