Kapitola:
Pridaná: 5.8.2009, 13:22:33
Čítaná: 2483×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: mačiatko
Stručný dej: Nečítajte to, ak nemáte lásku k mačkám a zvieratám, lebo nepochopíte, čo som prežívala... Moc som dej toho, čo som urobila, nezmenila. Toto sa naozaj stalo. Nedokončená tvorba.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » 1 2 » 2

Nečítajte to, ak nemáte lásku k mačkám a zvieratám, lebo nepochopíte, čo som prežívala... Moc som dej toho, čo som urobila nezmenil. Toto sa naozaj stalo.

V kríkoch bolo také malé mačiatko, čierno biele s dvoma fliačikmi pri nose, a vedľa neho mŕtva mačka. Nedalo sa to nazvať mačkou, malo to len taký tvar, ináč to bola kopa nezmyselnej srsti a kože.

Mačiatko sa na mňa pozeralo prižmúrenými žlto-hnedými očami a ja som vedela, čo musím urobiť: zachrániť ho. Samé bez mami alebo človeka, ktorý by mu pomohol predsa zomrie.

Prvé, čo som urobila bolo to, že som zobrala mačiatku salámu, nech sa trochu naje. Nechcela som sa pri tom moc k nemu priblížiť, aby sa neschovalo v tých hustých a nekonečných kríkoch, kde by som ho už nikdy nenašla.

Hodila som mu ten kúsok pre mňa teraz nepotrebného jedla a mačka sa priblížila. S chuťou sa zahryzla do salámy a prežúvala snáď aj listy. Bola poriadne hladná.

Vďačne na mňa pozrela a začala cúvať. Keď zasa uvidela mŕtvu mačku, zamňaukala a obtierala sa o ňu. Znova a znova zúfalo do nej drgala, ale ja som ju nevedela oživiť... tak som sa na smutné mača musela len tak prizerať.

Aj ja som bola zúfalá. Tak veľmi som jej chcela pomôcť. Ale ako? Zvolala som: „Cici, cici, na, cici, cici!“ Na moje prekvapenie veľmi pomalým krokom ku mne prišla. A vtedy...

S dupotom sa ozval môj brat. „Prečo si doliezol práve vtedy, keď som ju už skoro mala?“- zašepkala som nahnevane.

„Prosím ťa, tej mačke už aj tak nepomôžeš!“- povedal.

„Ty si ju tu videl a nechal ju len tak? Samú?“

„To by som ani nepovedal, že sa k tej mŕtvole priblížiš. Je ako dosekaná mačetou, však?“

„Neodbiehaj od témy.“

„Vieš koľko mačiek zomrie takto cez deň? Nechaj ju tak.“ A odišiel hrať sa za svojimi dvoma kamarátmi. Pokývala som hlavou a v duchu som si predstavila, čo by urobila moja mama:

„Prestaň, máme mačiek plný dvor.“- ozýval sa v mojom duchu jej hlas.

„Ale aj ty si zachránila toľko mačičiek z ulice...“- namietala som.

„To bolo dávno. Teraz máme tri mačky, počuješ? Až tri.“

Tri mačky, to doparoma nie je až tak veľa. Štvrtý prírastok bude posledný, sľubovala som si v duchu.

Ďalšie volania na to milé vystrašené zvieratko. Stále iba mňaučala a ja som na ňu nehybne hľadela.

„Cici, cici, na, cici, cici!“ Ku mne prišla moja mačka "Tomík".

„A ty tu čo robíš?“- zasmiala som sa. Pribehol za mnou až na ulicu...

A vtedy mi v hlave blysol úžasný nápad: položila som Tomíka jemne na rastliny, ktoré pokrývali hrboľatú zem. Tak, ako som očakávala začalo úbohé mačiatko vedľa mŕtvej mačky mraučať. Tomík sa k nej priblížil, ono k nemu. Navzájom sa očuchali a keď zistili, že nemajú spoločnú krv, mačiatko zaprskalo a Tomík ušiel.

„Ty si mi teda pomohol...“ A zasa mačka spustila tú dobre známu áriu... "Mňau, mňau..."

Povedala som si: Už tu na teba čumím hodinu a pol a ty stále ku mne nejdeš. Posledná šanca a dosť!

Privolala som ju, ona na moje prekvapenie prišla a...

Prehrmel okolo mňa nejaký deduško na bicykli. Mačka sa otočila.

Skúšam znova... Príde ku mne a vtedy...

Mamička s dieťaťom v kočíku.

Moja trpezlivosť pretiekla a ja som k mačke nahnevane prišla a zahrmela som : „Cici!“ Ona sa blížila, ja som zacítila pach mŕtvej mačky a rukou som si zapchala nos. Mačka sa schovala ďalej do kríkov a ja som uvidela sotva jej chvost.

Ešte keď to píšem , počujem ju cez okno. Ale už dávno, a to mám len trinásť rokov, som sa poučila, že nie všetko čo chcem musím hneď dostať. Asi to tak ten "osud" naplánoval. Aby som sa teraz trápila. Ale kdeže! Ja sa už netrápim. Urobila som predsa všetko, čo bolo v mojich silách. Uvedomila som si i to, že akú významnú rolu hrajú v mojom živote zvieratká.

A ako mama v mojom duchu povedala, mačiek mám plný dvor. Dobrý nápad, idem pohladkať toho môjho hrdinu Tomíka.

http://thetale.blog.cz/0908/moje-maciatko-ktore-mi-nebolo-sudene - na konci článku Tomík.

[ » na začiatok « ]