Poviedka:
Pridaná: 6.7.2009, 20:48:29
Čítaná: 4126×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sally Biedlerová, Sirius Black, James Potter, záškodníci, Kim Hangtonová, Daphné Randleová
Stručný dej: Jednokapitolové pokračovanie príbehu Bystrohlavčanky Sally, ktorej sa neustále do života pletie Sirius Black

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Nemozne!!!! Ja som to normalne ze dopisala! dufam ze sa tesite... popravde ja sama dokonca uz ani neviem o com to cele je ;) Ale tak no... :D Pre rozpamatanie: Alex, o rok mladsia ukecana bystrohlavcanka ;), Chris&Richard-spoluziaci Sally, Michael&Eve-viacmenej nove postavy... ostatne vam snad netreba... odporucam precitat si predosle kapitoly na uvedenie do deja ;) Docitania!

_____________________________________________________________*

Bomba

Sally stála pred zrkadlom a poctivo zatláčala každý jeden odstávajúci vlas na svoje miesto. Nikdy nechceli byť tam, kde to chcela ona. Jej levia hriva si vždy rada robila všetko po svojom.

Odtiahľa svoj pohľad od vlasov a premerala si samú seba v zrkadle. –Nie je to zlé,- pomyslela si. Jej svetlohnedé vlasy boli upravené rovnako pekne ako celý zovňajšok. Mala síce habit, ale bolo vidieť, že je čistý. Pod ním mala bielu blúzku a hnedú sukňu. Zatočila sa a rozvýrila prach v kúpeľni.

„Zas za ním ideš?“ opýtala sa Daphne, nehľučne sa opierajúc o zárubňu kúpeľne.

Sally sa na ňu pozrela v zrkadle. „Berie ma k jazeru,“ vyhlásila hrdo a vyrovnala si pokrčený záhyb na sukni.

Daphne sa nad jej radosťou pousmiala a odvrátila od nej pohľad. „Sirius sa na teba pýtal,“ vyhlásila po chvíli ticha.

„A čo chcel?“ opýtala sa Sally, prehliadajúc fakt, že to bol Sirius a absolútne ignorujúc nejaké vnútorné chvenie.

„Chcel vedieť, či ešte stále chodíš s Michaelom.“

Sally si zťažka vzdychla. „Ach, to. Dúfala som, že ho to už prestalo baviť. Čo si mu povedala?“

„Nepýtal sa mňa, ale Chrisa. Možno si zabudla, ale ja sa s chalanmi moc nebavím!“

„Tak prepáč,“ pretočila Sally očami, ale Daphne to nezbadala, ešte stále sa pozerala inde ako na zrkadlo. „Čo mu Chris odpovedal?“

„Len ťažko prikývol. Tiež si zrejme kladie tú otázku.“

Sally preglgla. „Aha. Ďakujem,“ odvetila pomaly a otočila sa na Daphne meniac tému. „Kde je Kim?“

Daphne nadvihla bledé obočie. „Zajtra ma zápas. Musí sa pripraviť na Potterov útok.“

„Och, zabudla som,“ odvetila Sally a začervenala sa.

„To vidím. Odkedy chodíš s Michaelom, tak nie si prítomná v realite. Mala by si opäť zletieť na zem, Sally.“

„Iste, iste...“ prerušila ju, neprípúšťajúc si tú pravdu k telu.

„A mala by si venovať chvíľu svojho času aj učeniu sa na VČÚ. Tých pár mesiacov ubehne ako voda,“ povedala Daphne a zatvárila sa ako profesorka, čo dohovára svojím študentom.

-VČÚ? Tak už aj na tie som zabudla?- pomyslela si v duchu zahanbene Sally.

„Pouvažujem nad tým,“ odvetila jednoducho a pohla sa od umývadla.

„Sally,“ pokračovala Daphne, keď sa pokúšala Sally popri nej dostať do spálne, „ty vieš, že to myslím dobre. Len nechcem, aby si sa zobudila príliš neskoro...“

„Ďakujem, Daphne,“ odvetila jej Sally zatrpknuto, keď si predstavila, že ona chlapca vôbec nikdy nemala, a pretlačila sa do spálne. „Pouvažujem nad tým,“ zopakovala, otočená chrbtom k nej, „ale teraz už meškám.“

Daphne nepatrne potriasla hlavou. „Ako myslíš,“ povedala a zavrela sa do kúpeľne.

Keď Sally počula buchnutie dverí, otočila sa a pozerala na ne. Až po dvoch minútach si spomenula kam mala namierené a vyšla zo spálne.

Michael na ňu už čakal pri Vstupnej bráne, tak ako sa dohodli. Keď ho uvidela, hneď z hlavy vypustila Daphne, VČÚ a aj všetko ostatné. Trochu zrýchlila krok, aby pri ňom mohla byť čo najrýchlejšie a nestratiť ani sekundu s ním.

„Ahoj,“ pozdravil nanajvýš zaľúbene, keď k nemu dobehla a hneď jej aj vštepil bozk na čelo. Sally sa postavila na špičky, akoby chcela naznačiť, že jej bozk na čelo nestačil. Michael sa usmial ešte viac, prikrčil sa a pobozkal ju na pery.

Sally bola síce priemerne vysoká, ale pri ňom bola vážne drobec. Michael bol veľmi vysoký, no na jeho kráse to nijako neuberalo. Jeho usmievavá tvár akoby presne podčiarkovala jeho chudé, no dobre vyšportované telo. Jeho veľké hnedé oči žiarili na všetky strany a úsmev mu často zdobil tvár. Vlasy mal hnedé a veľmi krátke.

„Ahoj,“ odzdravila Sally veselo a objala ho. „Ako sa máš?“

„Keď ťa vidím, tak skvelo,“ odvetil jej a začal sa pohybovať smerom k bráne, pričom ju chytil za ruku.

Sally sa začervenala a zachichotala. „Tak to ma teší.“

„A čo ty?“ opýtal sa a potlačil dvere brány, aby mohli vyjsť von.

„Tiež veľmi dobre,“ odvetila a pozrela na neho. Každým dňom sa jej zdal byť vyšším a vyšším. Pri tej predstave sa usmiala ešte viac. „Nevedela som sa dočkať, kedy ťa zas uvidím.“

„To ani ja. Je mi ľúto, že som ťa posledné tri dni zanedbával. Musel som ísť vybaviť nejaké veci na Ministerstvo kvôli práci.“

„Veď jasné, chápem,“ odvetila a povzbudzujúco sa usmiala, ikeď teraz mala skôr chuť sa rozplakať.

Michael bol totiž siedmak, a tento rok končil. Sally sa ešte nepreniesla cez myšlienku, že už o pár mesiacov sa môže všetko zmeniť a už nikdy ho neuvidieť. Hlásil sa totiž na miesto odklínača do Ázie.

Akonáhle vyšli von, Sally pocítila studený februárový vietor na tvári a striasla sa.

„Však si si zas nezobrala ten sveter?“ opýtal sa Michael veselo, keď pocítil chvenie jej ruky.

Sally mala taký zlozvyk-nikdy sa nedokázala obliecť správne. Večne si zabúdala sveter, alebo sa naobliekala tak, že sa potila už po pár minútach.

„Nie-e,“ odvetila a zasmiala sa, „ale tentoraz som si zobrala šál!“

Michael sa zasmial, pokrútil hlavou a radšej obtočil jednu ruku okolo jej pliec, pričom ju aj trochu zakryl svojim habitom.

„Ďakujem,“ poďakovala Sally a stiahla jednu ruku okolo jeho pásu.

Aj keď bol koniec februáru, vietor a dážď ešte dokázali zničiť veľa plánov na prechádzky. Teraz však zasvietilo aj slnko, tak ten vietor nebol až taký neznesiteľný.

„Tak ako si sa mala cez tie tri dni, čo sme sa nevideli? Určite sa niečo stalo,“ opýtal sa Michael po chvíli kráčania naproti jazeru.

„Ani nič. Vieš, McGonagallová nás zas poúčala o VČÚ, Slughorn vyhlásil ďalší večierok, už ani neviem na akú tému, pri čom ho Daphne ani Kim už nevnímajú,“ hovorila Sally pomaly, no pri menách svojich kamarátiek sa trochu zarazila. „Ani sa im nečudujem, musí to byť otravné!“

„A preto som šťastný, že nepatrím k tým šikovnejším a populárnejším rodinám,“ zhodnotil Michael uvoľnene.

„Je niečo nové na Ministerstve?“ opýtala sa Sally, aby radšej preskočila tému jej kamarátiek.

„Nič, len veľa zmätku,“ odpovedal Michael s veľkým úsmevom. „Otec hovorí, že sa tam raz zblázni. Už aby išiel do dôchodku!“

„To je to tam také strašné?“ zaujímala sa Sally.

„Občas úplne. Vo všetkom majú strašný neporiadok. Že vraj teraz nejaká veštkyňa vyslovila proroctvo o nejakej zlej sile, tak je tam všetko hore nohami.“

„Zlej sile?“

„Hej, niečo také. Ale nepočul som o tom veľa. A veštkyniam neverím, takže to ignorujem. Ešte keď vysloví takú sprostosť, tak už vôbec sa tomu nedá veriť,“ vysvetľoval Michael a Sally počúvala každé jeho slovo so zvýšeným záujmom. Kebyže sa nevie ovládať, tak ani nevníma o čom hovorí, len načúva jeho hlasu.

Čím bližšie prichádzali k jazeru, tým menej ľudí po ceste stretávali. Bolo vôbec zvláštne, že sa niekomu chcelo ísť v tento studený deň von. No len čo uvideli zopár kačíc na hladine jazera, začuli aj divoký smiech.

„...no jasné, James! S tými tvojimi parohami vieš koho predbehneš! Jedine tak Petra!“ rehotal sa Sirius a oháňal sa prútikom ako šialený. James za ním utekal so šibnutým výrazom v očiach, smejúc sa ešte hlasnejšie ako Sirius.

„Iste, iste, Sirius! Svojím chvostom sa môžeš promenádovať hocikde, ale proti mne ti fakt nepomôže! Kľudne si môžme dať závod a uvidíš, že prehráš!“ kričal po ňom James naspiatok.

-Oni snáď z toho nikdy nevyrastú,- premýšľala Sally, pokiaľ znechutene pozerala po Jamesovi a Siriusovi, naháňajúcich sa pred jazerom. Veľa by nechýbalo a už v ňom plávajú...

„Včera na Ministersvte bol aj Blackov otec,“ spomenul si Michael a stíšil hlas, aby to počula len Sally. „Vyzeral byť na niečo riadne naštvaný. Hučal tam na celú chodbu.“

„Takže už vieme, po kom vie Sirius tak hlasno kričať,“ zavtipkovala Sally a Michael sa uškrnul.

„Spomínal niečo s Dumbledorom,“ pokračoval Michael a sledoval pri tom každý Siriusov krok, „a s tou veštbou. Jačal, že to musí byť pravda, a že Dumbledore je... idiot, ak tomu nechce veriť. Znelo to, akoby sa tej veštby zastával.“

„Nikdy som nepochybovala o tom, že Blackovci nie su úplne v poriadku,“ zhodnotila a odvrátila svoj pohľad od tých dvoch. Zastala a Michael automaticky tiež. Postavila sa oproti nemu, pričom sa teraz už celá skryla do jeho dlhého habitu, držiac ho za pás. „Ale zmeňme tému. Vieš veľmi dobre, že o Ministerstve a všetkom čo s ním súvisí sa mi nehovorí ľahko.“

„Viem, a trápi ma to. Ale teraz si s tou témou začala ty!“ upozornil ju, ale usmial sa a rýchlo ju pobozkal do vlasov.

„Tak hej, ale to len aby som ťa potešila,“ odvetila rýchlo a neustále sa mu pozerala do očí. Do tých vždy veselých očí.

„Nemusíš ma tešiť tvojím utrpením!“

„Nie je to utrpenie!“ opravila ho a ešte viac stiahla ruky okolo jeho pásu. „Je to len nepríjemnosť...“

„Aj tak. Keď o tom nechceš hovoriť, tak o tom proste nehovor. Mne to nebude vadiť, Ministerstva si ešte užijem!“ Pre povzbudenie sa teraz naplno usmial on a Sally to hneď pomohlo.

„Ďakujem teda,“ povedala a opäť sa, tentoraz pomalšie, postavila na špičky. Michael to hneď pocítil a tak sa zohol a jemne ju chytil za temeno, aby si jej tvár mohol prisunúť bližšie. Chvíľu si pozerali len tak do očí, a až potom sa Michael priblížil ešte viac a začal Sally bozkávať.

Bolo im jedno kto ich vidí, alebo pozoruje, teraz pre nich pri jazere nebol vôbec nikto a už vôbec nie Sirius s Jamesom. Bolo im jedno, že museli vyzerať divne, keďže Sally bola zahalená do Michaelovho habitu.

„Hej, Sally!“ Zakričal na nich niekto asi po dvoch minútach bozkávania. Trochu sa obidvaja strhli, no následne sa na ich rovnakej reakcii obidvaja zasmiali. Až potom sa pozreli na toho, kto na nich kričal. Bol to samozrejme Sirius, kráčajúci s Jamesom hneď poboku pomaly k miestu, kde stáli Michael so Sally v zaľúbenom postoji.

„Toto by mali zakázať, je to dosť nechutné!“ hovoril Sirius s úškľabkom cez celú tvár.

Sally sa neveriacky zasmiala a zasyčala: „Hlavne, že ty to praktizuješ každý deň s inou babou, všakže?“ Pustila Michaela zo zovretia okolo pásu a len sa postavila vedľa neho a chytila ho za ruku, pričom jej z pliec spadol jeho habit.

„Preháňaš,“ zaškeril sa Sirius ešte viac, vychutnávajúc si Sallynu jedovatosť a priblížil sa ešte viac, „len každý druhý deň.“

Sally sa prestala usmievať a začala ho prebodávať pohľadom. –On sa mi kedysi páčil?! To muselo byť teda už FAKT dávno,- hovorila si v duchu.

„Takže teba ten Bifláč ešte neprešiel?“ opýtal sa a neustále na Sally pozeral s obrovským drzým úsmevom.

„Ten Bifláč stojí hneď tu, ak si si nevšimol,“ odvetil mu Michael ešte pokojne. Sally mu stlačila silno ruku.

Sirius akoby ho ani nevnímal, neustále pozoroval Sally. „Vieš veľmi dobre, že na mňa sa môžeš hocikedy obrátiť, som ti vždy k dispozícii.“

„Niečo také, ako NEMÁM ZÁUJEM ti niečo hovorí?“ opýtala sa Sally nepríjemne. Sirius teraz stál len dva metre od nej a neustále na ňu pozeral, akoby ho hypnotizovala.

„Ani nie. Ja som dosť cieľavedomý a za všetkým si pekne idem. A ty vieš, že ťa mám rád.“

„Máš ma rád na to, aby si ma mohol využiť a odkopnúť,“ skonštatovala Sally a tentoraz Michael stlačil ruku jej.

„Sama vieš, že to nie je pravda. Mám ťa rád a raz si ťa získam! Nechápem, načo naďalej klameš túto žirafu, keď ma máš aj ty rada,“ pokračoval Sirius a na tvári mu pohrával trochu pobavený, no inak dobre maskovaný výraz.

„Ale iste, zlatko! Michaela tu využívam, lebo je to strašná sranda. Hneď za chvíľu ho pošlem k vode a vrhnem sa na teba, ok?“ opýtala sa Sally nanajvýš sarkasticky a pridala k tomu sladký úsmev.

„S tým aj počítam,“ usmial sa Sirius a odhalil tak svoje perfektne biele zuby. Za tým úsmevom šaleli určite mnohé.

Michael sa vedľa Sally uchechtol a zavrtel hlavou.

„Dúfam, že zajtra ideš na zápas, Biedlerová! Bude sranda,“ prehovoril na ňu po prvýkrát James. „Mám taký pocit, že Hangtonová dlho nevidela Nemocničné krídlo!“

„Len aby nechýbalo tebe,“ zasyčala potichu pomedzi zuby a prebodla Jamesa pohľadom zabijackej šelmy. Potom sa otočila na Michaela a zašepkala tak, aby to počul len on. „Poďme, prosím ťa, preč. Mám pocit, že dnes mám slabé nervy!“

Michael jej odpovedal úsmevom a ani nepozrel na tých dvoch a už kráčali naspäť ku hradu.

„To sa ani nerozlúčiš, alebo sa už tak ponáhľaš aby si sa na neho vykašľala?“ zakričal za nimi ešte Sirius a bolo počuť, že sa s Jamesom začali opäť smiať.

Sally by sa najradšej ešte otočila a niečo mu na to vykríkla, ale bála sa, že jej nervy toho už nevydržia veľa. V poslednom čase dokázala vybuchnúť veľmi ľahko. Ako bomba.

„Zas sa vyhrážal?“ neveriacky hovorila Kim a nazúrene kráčala k metlobalovému ihrisku. Dnes bol zápas Chrabromil proti Bystrohlavu. Sally s Kim sa ani poriadne nevideli, keďže Sally bola celé poobedie s Michaelom a Kim bola zahrabaná do kníh až do noci.

„Hej, ale Sirius bol horší. Nechápem, prečo sa tak zmenil...“

„Sally, kašli už na neho! Je to debil!“ dohovárala jej Kim. Daphne potichu prikývla, no nezdalo sa, že by nejak viac dávala pozor na ich rozhovor.

„Nič s ním nemám! A nemyslím už na neho, už asi rok nie,“ odvetila jej Sally. Horko-ťažko spomínala na časy, keď v jej hlave bol len Sirius a nikto iný. Bolo to zvláštne obdobie.

„To je len dobré. Ináč, povedz Michaelovi, že Eve je naozaj výborná hráčka!“

Eve bola Michaelova mladšia sestra, ktorá sa dostala do Bystrohlavu rok po dievčatách a tento rok do metlobalového družstva. Kim z nej mala veľkú radosť, lepšiu strážkyňu si ani nevedela predstaviť.

„Už som mu to povedala asi desať kráť!“ zasmiala sa Sally, no trošku nepresvedčivo. Už boli skoro pri ihrisku.

„To nevadí, môžeš mu to povedať aj jedenástykrát. No, dobre teda, držte mi palce,“ s úškrnom povedala Kim a odkráčala do šatne s pohľadmi Sally a Daphne na jej chrbte.

Daphne ešte neprešla nálada zo včera a tak na tribúnu kráčali mlčky. Sally to ticho vôbec nepomáhalo, len viac ju začalo zožierať svedomie. –Naozaj som taká strašná? Alebo to je len zas názor Daphne na vec... jej stupídny názor? Iste, ona chalana nikdy nemala, nemôže predsa vedieť aké to je! Tie objatia, tie pohľady, tie bozky! Nemôže ma za to odsudzovať... Ikeď je pravda, že už by som sa mohla začať učiť na VČÚ, aj keď, času je ešte predsa dosť! Veď predsa nemôžem celý život presedieť nad knihami, ako ony dve! Som mladá, pekná a zaslúžim si trochu šťastia a lásky, nie? Ach, mám v tom zmätok... A Michael je ešte taký úžasný a ten jeho žiarivý úsmev a tie oči! Tie nádherné veľké oči, ktoré sa vždy usmievajú, keď ma uvidí! Nedokázala by som sa toho vzdať! Určite nie...-

„Čo má Kim nachystané na zápas?“ opýtala sa Sally, aby sa vytrhla z myšlienok.

„Dnes nič špeciálne. Majú priveľmi dobré družstvo. Malá Eve nepustí ani jednu loptu cez bránky a na tom si Kim veľmi zakladá. A majú aj veľmi dobre natrénovanú obranu a útok. Ak by v Chrabomile nebol Potter, prehrali by na plnej čiare, ale...“

„Ale?“ opýtala sa Sally, keď sa Daphne zasekla. Už kráčali hore schodmi na tribúnu.

„Neviem. Som len zvedavá, ako dnes zápas dopadne. Obidva tímy majú veľké šance, to je všetko,“ odvetila bezvýrazne.

„Aha,“ povedala Sally a už opäť mlčky kráčali hore schodmi.

Keď sa vyšplhali úplne nahor, bola tam už nastúpená celá fakulta, takže sa im len ťažko podarilo nájsť nejaké vyhovujúce miesto. Neďaleko ich miesta nepokojne poskakoval Richard a Christopher už pozoroval každý detail ihriska. Sally sa na neho zapozerala. Bol to naozaj krásny chalan, určite hneď druhý najkrajší po Michaelovi akého kedy videla. Teda bol tam ešte Sirius a tá jeho sprostá očarujúca krása, no toho sa pokúšala zatlačiť niekam úplne hlboko, vykreslujúc ho ako odporného žabiaka. Chris aspoň svoju krásu nevyužíval na randenie, ikeď dievčatá za ním v podstate šaleli rovnako, ako za Siriusom či Jamesom.

Richard uvidel dievčatá a hneď im zakýval, pri čom nechtiac udrel do Chrisa. Tá jeho nemotornosť sa s ním tiahla už od prvého ročníka. Chris sa otočil tiež a ihneď si všimol Sallyn upretý pohľad a tak sa iba trochu pousmial a kývol hlavou.

Daphne im odkývala, boli to predsa len jediní chalani, s ktorými sa na celom Rokforte bavila. Sally mierne mávla rukou a odvrátila od nich radšej pohľad a zadívala sa na tribúnu Bifľomoru a snažila sa pohľadom vyhľadať Michaela, ikeď vedela, že to bolo zbytočné, a že by ho v tej mase ľudí nevidela.

Zápas sa začal hneď veľmi prudko. Bystrohlav stihol dať 3 góly v rekordnom čase, ale za to James sa už rútil popri tribúnach a naháňal Ohnivú strelu s Kim v pätách. Obidvaja mali v tvári nepopísateľný druh adrenalínu a neskrotnej súťaživosti a bolo vidieť, že sa v tom vyžívajú. Keď prelietavali okolo tribúny, kde sedeli dievčatá, bolo aj počuť ako na seba Kim s Jamesom niečo hulákali.

Prebehlo sotva päť minút a Bystrohlav dal ďalších sedem gólov, pričom Chrabromil len chabé dva. Daphne mala úplnú pravdu, keď hovorila o dobre vytrénovanom družstve ich fakulty. Bystrohlavskí triafači nedali súperom poriadne ani šancu na útok a ak aj mali, tak Eve všetky tie pokusy vychytala(teda až na dva).

„Vážne nemala Kim nič v pláne, keď sa Potterovi tak nedarí?“ opýtala sa Sally s úškľabkom, keď James ani po desiatich minútach zápasu nechytil strelu, čo sa mu teda nepodobalo.

Daphne odvetila úsmevom. „Možno niečo hej.“

Po pätnástich minútach zápasu bolo skóre 30:190, takže keby James aj chytil strelu, bolo by mu to nič platné.

„Milí študenti, toto je vážne zaujímavý zápas! Ešte sa totiž nestalo, aby Potter nechytil Ohnivú strelu v priebehu prvej minúty zápasu,“ hulákal komentátor Steve Wimbish dosť pobaveným hlasom, „žeby ho trápila snáď ďalšia porozchodová depresia? Pre Bystrohlav to vyzerá naozaj veľmi dobre, všetci su vo veľmi dobrej, ba výbornej kondícií. Zranenie Timothyho Willingsa, bývalého strážcu a kapitána bystrohlavského tímu bolo pre nich asi veľmi výhodné, pretože nový prírastok Eve Owenová je neuveriteľne šikovná. Náhradná kapitánka Hangtonová z nej musí mať určite radosť...“

Sally s úsmevom sledovala celé ihrisko a pri Eveinom mene sa usmiala ešte viac. To dievča bolo naozaj poklad, menšia verzia Michaela.

James s Kim opäť preleteli popri ich tribúne, ale po chvíli James úplne zmenil trasu. Sally dokázala vidieť pohyby strely a vedela, že tá smer nezmenila a tak jej ten Jamesov manéver prišiel úplne nepochopiteľný.

James sa vrhol na bystrohlavského triafača a koncom metly mu z rúk vyrazil prehadzovačku, ktorú následne chytil a prelietaval pomedzi zmätenými hráčmi k bystrohlavským bránkam. Kim medzitým zastala a nepochopene pozerala po Jamesovi, ako si s prehadzovačkou v ruke prediera cestu k bránkovisku.

„Potter sa pravdepodobne zbláznil! Žeby ho už nudilo miesto stíhača?“ komentoval Steve a tiež dosť vydesene pozeral na Jamesa.

Odrazu celé ihrisko stíchlo a mlčky sledovalo Jamesa a jeho prekvapivý počin. Už bol celkom blízko Eve, ktorá netušila, čo má od neho čakať. Mieril na pravú bránku, no Eve bola hneď pred ním, keď v tom zvrtol prudko metlu a zamieril si to na strednú nechránenú bránku a vystrelil prehadzovačku rovno do nej. Ihrisko bolo ešte stále ticho, aby sledovalo čo James urobí a ten vyletel prudko nahor, niečo chytil do ruky a zletel kolmo nadol. Až keď zosadol bolo vidieť, že v ruke držal Ohnivú strelu a jedovato sa škeril na Kim, ktorá ešte nestihla pochopiť, čo sa vlastne stalo. Až keď Chrabromilská tribúna vybuchla do veselého kriku, zosadla z metly a namierila si to priamo na neho.

Samozrejme, že po sebe začali hulákať, ale cez ten hluk naokolo Sally nemala šancu niečo počuť. Bolo jej jasné, že Kim vybuchla, pretože nevyhrali, ale bola len remíza. O to Jamesovi pri tom divnom zákroku išlo, pretože on by prehru asi neprežil, keďže pravdepodobne v živote neprehral.

Tribúny sa za extrémneho kriku pomaly začali vyprázdňovať, chrabromilská jasala, bystrohlavská bola rozúrená. Bystrohlavčania boli nespokojní, že James len tak mohol streliť gól a započítal sa, ikeď by to vôbec nemalo byť povolené.

Sally zbehla medzi prvými a hneď narazila na Michaela, hľadajúceho svoju sestru.

„Sally! Ahoj,“ usmial sa ihneď Michael, pribehol ku nej a pohladil ju po ramene. „Nevidela si Eve? Musím jej pogratulovať k úžasnej hre, len ju neviem nájsť!“

„Nie, nevidela. Išla som rovno za Kim, aby som ju trochu upokojila, takže som si ju nejak nestihla všimnúť. Ale hrala naozaj perfektne!“

„Som na ňu vážne pyšný. Možno bude tiež na ihrisku!“

„Pravdepodobne, áno. Poď,“ usmiala sa a natiahla ku nemu ruku, ktorú on rýchlo prijal.

O chvíľu sa im už spoločne podarilo predrať na ihrisko, ale tam taktiež nič nevideli, lebo ľudia boli zvedaví na hádku Jamesa a Kim, ktorá bola vážne už klasická a nahrnuli sa tam. Sally podľa pamäte ťahala Michaela na miesto, kde bola Kim a zdalo sa jej až absurdné, že je tam toľko ľudí. –To sú všetci zvedaví na ich hádku? Veď už si aj museli zvyknúť, tak prečo sa pre to tak nadchýnajú?-

„Myslím, že vidím Pottera,“ povedal jej Michael, ktorý vďaka svojej výške mal jednu výhodu.

„A je Kim živá?“ opýtala sa Sally, skôr sarkasticky.

„Podľa všetkého, áno. Potter tam na niekoho dosť hučí a mieri prútikom, ale nečaruje. Ide k nim aj McGonagallová!“

„Aspoň, že to... A Eve niekde vidíš?“ Sally si vydýchla a stále sa pohľadom pokúšala nájsť nejaké povedomé tváre.

„Počkaj... hľadám ju...,“ hovoril Michael a otáčal hlavou na všetky strany. Zrazu mu však pohľad stŕpol na nejakom mieste. „To snáď nie! Sakra!“ povedal teraz už nazúrene(čo bolo u neho veľmi zvláštne a výnimočné) a začal Sally ťahať úplne iným smerom, ako bola Kim s Jamesom.

„Michael, čo je?“ opýtala sa skoro až vydesene Sally. Netušila, kam ju ťahá a už vôbec nie prečo.

„Ten hajzel! Sakra!“ hovoril stále nazúrene, no nič konkrétne nepovedal.

„Čo?!“ nechápala ešte viac Sally.

Ľudí okolo nich bolo čoraz menej, lebo išli k okraju ihriska, kde bola bystrohlavská šatňa. Po chvíli už aj Sally dokázala vidieť, čo sa deje pri šatni a z čoho je Michael taký nazúrený.

„Do riti!“ zasyčala Sally a namiesto Michaela začala ťahať ona.

Veľmi rýchlo pochopila, čo videla. Eve stála obďaleč, kde nestál nikto iný, len ona a... Sirius Black. Držal ju za ruku a pozeral na ňu svojím flirtovacím pohľadom.

„Zabijem ho!“ povedal potichu Michael a začal Siriusa prebodávať nenávistným pohľadom, aký u neho určite ešte nikto nevidel.

„Pomôžem ti!“ odvetila mu Sally a uháňala na miesto, kde stáli Eve so Siriusom.

Tí si Sally s Michaelom ešte nestihli všimnúť a oddávali sa zaľúbeným pohľadom. Sirius zrazu podišiel ešte bližšie k Eve, tak tesno, že to bolo až neprirodzené a vrhol sa jej až priveľmi vášnivo na ústa. Zdalo sa, akoby jej to absolútne neprekážalo a bozky mu opätovala. Bolo to vážne odporné!

„NECHAJ JU!“ zahučal Michael, keď boli asi tak päť metrov od nich.

Sirius sa veľmi rýchlo odlepil a nahodil pohľad neviniatka. „Niečo ti snáď prekáža?“ opýtal sa pokojne, no z hlasu mu bolo slabo cítiť pobavenie. Vedel veľmi dobre, čo robí. A Sally to začínala tušiť tiež.

„ÁNO! Dosť mi prekáža, že sa lepíš na moju mladšiu sestru!“

„Michael!“ okríkla ho Eve a absolútne nechápala jeho správanie.

„A mne nemá vadiť, že si sa včera lepil na moju babu?“ odpovedal Sirius stále pokojne a opäť sa zahľadel na Sally.

„Drž hubu, Sirius!“ skríkla Sally. Kebyže ju Michael nedrží, tak sa na neho vrhne veľmi rýchlo.

„Eve, poď sem!“ okríkol ju Michael otcovským tónom.

Eve neveriacky vypleštila oči. „Nie som decko! A ty nie si môj otec!“ zakričala navrlo naspäť, pričom sa Sirius zaksichtil ešte viac.

„Eve!“ zakričala Sally, ale väčšiu pozornosť sústreďovala na zabitie Siriusa vo svojej hlave.

„O čo vám ide? Čo nemôžem mať chalana?! Myslím, že už som dostatočne...“ opýtala sa nechápavo Eve.

„Tohoto nie...“ precedil cez zuby Michael a pristúpil o krok bližšie.

„A prečo nie? Len preto, že mal viac báb? A čo? Ja ho mám rada, a viem, že aj on mňa!“ obraňovala Siriusa Eve a pritiskla sa na neho ešte bližšie. Siriusov úsmev sa zväčšoval každou sekundou.

„Nechápeš to!“ odvetila jej ešte stále nazúrene Sally a vrhla na Siriusa odmeraný pohľad.

„Hm... Tak jej to vysvetli, Sally,“ prehovoril Sirius prefíkane a zas pozeral len na Sally.

Sally uhla pohľadom a teraz s neurčitým výrazom v očiach pozrela na Michaela. Aj jemu začalo dochádzať, o čo tu vlastne ide. Aj on sa pozrel na ňu, no s výrazom skôr nešťastia. Keď ten pohľad Sally videla, tak mu silno stlačila ruku a pokrútila hlavou.

-Ľúbim ťa!- ozývalo sa v jej hlave. –Nemôžeš ma opustiť. Kvôli tomu idiotovi nie! Ľúbim ťa!-

„Fajn, Eve,“ prehovoril po chvíli Michael, keď odtrhol svoj smutný pohľad od Sally. „Maj chalana, ale uvidíš, že je to hajzel!“

„Ja ho ľúbim!“ vyhlásila svojrázne Eve.

„Ako myslíš...“ hovoril Michael a pokyvkával hlavou, „a teba, Black, budem mať stále na očiach. Poď, Sally.“

„Ale...“ odvetila mu Sally, no Michael na ňu rýchlo pozrel a už bola radšej ticho.

Sirius vyzeral byť spokojný. „Takže vysvetlenie bude nabudúce?“

Nikto mu neodpovedal, len Sally ho posledný krát prebodla pohľadom a následne aj s Michaelom odišla. Chvíľu potom bola zpoza ich chrbtu počuť prehnané mlaskanie ich bozkávania.

Vyšli z ihriska úplne potichu, len sa stále silno držali za ruky. Bolo vidieť, že Michael je naštvaný a zároveň aj nešťastný.

„Je mi to ľúto,“ prehovorila potichu Sally, keď boli na polceste do hradu.

„Nie je to tvoja vina...“

„Vieš veľmi dobre, že je!“ trochu zvýšeným hlasom povedala Sally a zastala. „Robí to kvôli mne!“

„Nemôžeš to vedieť! Veď ho poznáš, mení baby ako na bežiacom páse! Dalo sa čakať, že vyštartuje aj po Eve,“ hovoril Michael s tiež trochu vyšším tónom.

„Lenže ty ho nepoznáš tak, ako ja! Veď si počul, čo hovoril včera. Je to spôsob, ako ťa odo mňa odohnať! Chce ma dostať za každú cenu!“

„Ale Sally, nebuď tak paranoidná!“ povedal Michael a kyslo sa zasmial, ako keby nebola šanca, že by to tak mohlo byť.

„Nie som paranoidná,“ zasyčala Sally. „Sirius je dostatočne skazený na to, aby to dokázal. Ty nevieš, čo robil!“

„Možno neviem, ale stále sa mi to nezdá.“

„Tak fajn, ako myslíš,“ naštvane si vzdychla Sally a pokračovala v ceste do hradu, pričom Michaela prudko potiahla za sebou.

„No tak, Sally!“ povedal Michael, zastavil Sally a povzbudivo sa na ňu usmial. „Možno to je pravda, možno nie! Ale nemyslím, že tým chodením s Eve si ma nejako výraznejšie pohneval. Len kvôli tomu, že je cieľavedomý ťa predsa neopustím!“

Sally si trochu urazene vzdychla a odvrátila pohľad. „Nemyslím, že toto je všetko, na čo sa zmohol. Je to len začiatok...“

„Aj keby, tak čo? Ľúbim ťa,“ povedal už kľudnejšie a dal jej pusu na líce, pretože ešte stále bola od neho odvrátená. „Už neviem ako lepšie ti to mám dokazovať!“

„Nemusíš mi to dokazovať, ja to viem... Aj ja ťa ľúbim... Len sa bojím, že ti Sirius ublíži. Nemyslím fyzicky, ale psychicky...“

„Myslím, že som dostatočne vyrovnaný človek na to, aby som zvládol sukničkárskeho piataka, ktorý ide po mojej sestre kvôli mojej babe,“ odvetil jej a zas sa povzbudivo usmial.

Tomu úsmevu sa už vážne nedalo odolať. Sally pristúpila o krok bližšie a objala Michaela najsilnejšie a najvrúcnejšie ako vedela. Michael si ako odpoveď na objatie zložil hlavu na jej a dal jej pusu do vlasov.

„Ľúbim ťa,“ zašepkala Sally, no nemohla si vymazať spred očí obraz Siriusa plánujúceho nejaké zlé plány proti Michaelovi. Ruky okolo Michaela preto obmotala ešte pevnejšie.

„Aj ja ťa ľúbim,“ zašepkal jej Michael naspiatok.

„Videla si to kúzlo?! Potter o ňom nemal ani tušenia!“ radovala sa Kim, keď už boli všetky tri v ich spálni. Kim skoro až skákala po posteli, Daphne listovala v hrubej knihe o elixíroch a Sally sedela na okne a sem-tam počúvala Kim.

Už dlho sa nestalo, že by boli takto všetky tri spolu pokope v ich spálni. Dosť často tam chýbala Sally, pretože bola s Michaelom až dlho do noci alebo potom Kim, ktorá dokázala presedieť v knižnici aj do rána aby našla nejaké dobré zaklínadlá na Jamesa. Daphne nechýbala skoro nikdy, len občas sa aj ona dákam vytratila. Pre všetky to bolo teda trochu nezvyčajné.

„Bolo to super, Kim,“ odvetila jej neprítomne Sally, aby nemusela počúvať jej samochváľu. Pohľad mala uprený na nejasný bod niekde v diaľke za oknom.

„To teda bolo viac ako super! A videla si tú moju vývrtku a tie všetky prelety a potom, ako Eve zakročila...“

„Eve chodí s Blackom,“ prerušila ju opäť Sally. Po izbe sa rozhostilo obrovské ticho a Kimina sánka ostala ticho vysieť, čo spôsobovalo, že vyzerala trochu smiešne. Aj Daphne zdvihla hlavu od stránok knihy.

„Čože?!“ po chvíli zo seba vyjachtala Kim. Jej metlobalové nadšenie sa veľmi rýchlo vytratilo.

„Sirius Black s Eve Owenovou?“ zopakovala Daphne, ako keby si nebola istá, čo práve počula.

„Uhm,“ zamrmlala Sally nevýrazne, stále bola ponorená do svojich myšlienok a úvah o Siriusovi, Michaelovi a Eve.

„No do riti,“ Kim si od prekvapenia musela až sadnúť, „Michael o tom vie?“

„Uhm,“ odvetila Sally stále pozerajúc do okna, „pristihli sme ich po metlobalovom zápase.“

„Wow...“ povedala Daphne, ale bolo vidieť, že ju to práve dvakrát nenadchlo. Zas očami prešla na knihu.

Skôr ako sa Kim stihla niečo opýtať, niekto zaklopal na dvere. Daphne opäť zdvihla zrak a trochu aj skryvila obočie. Sally naďalej pozerala do okna a Kim nechápavo žmurkala.

Klopanie sa ozvalo opäť, no teraz trochu naliehavejšie.

„Ďalej!“ vyštekla Daphne. Sally sa po prvý krát otočila, pretože Daphne bola vždy za tú milú. Chvíľu na ňu vydesene pozerala, no potom sa otočila na otvárajúce sa dvere.

„Čaute baby!“ veselo ich pozdravila malá Alex a veľmi rýchlo sa premiestnila na voľnú Sallynu posteľ.

„Ach, Alex...“ povedala Sally bez nadšenia a kyslo sa usmiala. Daphne jej nepatrne kývla hlavou a Kim len zahundrala dačo, čo sa podobalo na ´ahoj´.

„Hej, Sally, teba som už dlho nevidela! Stále si s Eveiným bratom, že?“ opýtala sa hneď.

„Uhm,“ odvetila jej Sally zas jednoducho. Vôbec nemala náladu jej niečo slovne odpovedať.

„A počuli ste aj to o Eve?“ opýtala sa rýchlo a z hlasu jej badateľne sršala nádej, že o ničom nevedia a mohla by im to povedať.

Teraz sa Daphne s Kim s mierne nadvihnutým obočím pozreli na Sally a všetky tri naraz odvetili: „Uhm.“

„Ach, tak nič... Ja len, že na mňa sa ešte ani nepozrel a to mi v prvom ročníku povedal, že som pekná. Pamätáte sa na to? To vtedy vo vlaku, náhodou som do neho narazila... A vtedy sa mi tam zapáčil Remus. Viete ktorý to je, že? No a aj ten ma dosť ignoruje... Ja to proste nechápem, veď som oveľa krajšia ako Eve,“ rapotala si Alex skôr pre seba ako pre dievčatá. Tie ju ani len nepočúvali a každá sa venovala svojej pôvodnej aktivite. „No a tá už teraz chodí so Siriusom... nie je to fér! Ja by som s ním mala chodiť, aj keď sa mi nepáči, a páči sa mi Remus, ale tak by som bola aspoň populárnejšia, veď viete. Ale ani James nie je odveci, a ešte je myslím teraz voľný, no neviem. Asi sa zamerám na neho...“

Až keď Kim začula Jamesovo meno, tak zdvihla hlavu a znechutene zasyčala. „Alex, pred chvíľou ťa tu hľadala Lynn! Mala by si ju nájsť, bolo to súrne!“

Sally na Kim pozrela s prefíkaným pohľadom, pretože popravde Alex nikto nehľadal. Nikto ju nikdy pre istotu nehľadal.

„Vážne? A čo chcela? Kde bola? Asi by som sa mala ponáhľať, čo? A teraz ju mám kde hľadať? Sakra...“ zamrmlala si ešte pre seba a zmizla vo dverách.

„Ďakujem,“ povedala potichu Daphne a pretočila stránku knihy.

„Nie je zač. Keď začala trepať o Potterovi, tak mi poriadne dvihlo žalúdok... Inak spomínala som vám, že sme s Lily založili tajný klub proti Potterovi?? Myslím, že sa to ujme,“ prehodila Kim a v hlase jej bolo počuť samoľúbosť.

„Je ti neviem, Tichošľap,“ krútil hlavou James a vyhadzoval si malú loptičku, „mne sa Biedlerka nezdá taká ľahká, že by sa tej žirafy vzdala len tak ľahko...“

„To som si všimol aj ja. Ale veď ma predsa poznáš, ja sa jej nevzdám,“ odvetil mu Sirius a gestom rúk naznačil Jamesovi, aby mu loptičku hodil.

„Stále to nechápem, máš ju fakt rád, alebo ťa len priťahuje tá jej neodbytnosť?“ opýtal sa James a hodil mu loptičku.

„Samozrejme, že ju mám rád, James! Možno viac ako ty Evansovú!“ povedal Sirius a hodil mu ju naspäť.

„Tak s touto témou trochu spomal, dobre? Ani nevieš, ako ju mám ja rád!“

„Až tak, že si o tebe myslí, že si debil, však?“ zaksichtil sa Sirius a James mu na oplátku hodil loptičku do hlavy.

„Ja na to idem sporadicky!“ odvetil mu povýšenecky James a tiež sa zaksichtil.

„Vieš ty vôbec, čo to znamená sporadicky?“ opýtal sa Sirius prefíkane a mal šťastie, že James ešte stále nemal loptičku v rukách, lebo by mu ju zas hodil do hlavy.

„Stále mi to ale nejde do hlavy... Ty máš predsa rád aj iné baby! Stavím sa, že skôr zbalíš 25 báb ako takú Biedlerku!“

„Možno hej... a mohla by to byť aj väčšia sranda, ale ako ti vravím, ja ju mám vážne rád!“

„Rád ako rád?“ zaškeril sa James znovu.

„No táák!“ hovoril Sirius a tentoraz hodil on Jamesovi loptičku do hlavy.

„A nechceš sa ešte zabaviť? Myslím, že na naozajstnú lásku máš ešte čas!“

„To hovoríš ty??“ neveriacky sa opýtal Sirius a začal sa rehotať. Veď predsa James je ten, ktorý neustále uháňa Lily Evansovú, akoby sa s ňou už chcel rovno ženiť.

„Tak fajn, odo mňa to neznie práve najlepšie, ale veď vieš ako to myslím! Čo takto otestovať ešte takých 25 báb predtým, ako sa úplne rozhodneš pre Biedlerku? Nebola by to sranda? Každá iná, ale všetky rovnako naivné! A môžeš to zahájiť rovno Owenovou!“ vysvetľoval James a tváril sa pri tom ako génius.

„Máš snáď nejaký špeciálny nápad, alebo myslíš len obyčajné chodenie?“ začal sa zaujímať Sirius. Predstava dvadsiatichpiatich rozdielnych báb, ktoré ešte netušia, aký je hajzel mu prišla veľmi sľubná.

Do ich izby práve vošiel Remus s Petrom. Remus mal na tvári milý úsmev, no Peter sa zas tváril nechápavo.

„Mám jeden úžasný nápad, kamoš! A myslím, že Námesačníka k tomu budeme určite potrebovať!“ vyhlásil James slávnostne a zubato sa usmial na teraz už nechápajúceho Remusa.

_____________________________________________________________*

Tak co? chcem pocut vase prekvapene nazory!!! Prosiiim... pokusim sa fakt ze trochu skorej spravit dlasiu kapitolu(skor ako tuto :D )... sovyy, alebo najlepsie aj na Facebooku ;) papaaaa

dodatok 3.11.2012 - bohužiaľ, ďalšej kapitoly k tejto sérii sa asi už nikdy nedostaneme, keďže už ani ja si poriadne nepamätám, o čom som chcela písať. Rozhodla som sa však, že napíšem tretiu sériu, čo bude zároveň aj zakončenie Jednej z mnohých z obdobia po Rokforte. Tam sa všetko vysvetlí a zároveň aj ukončí. Ďakujem za podporu :)

[ » na začiatok « ]