Kapitola:
Pridaná: 28.6.2009, 15:49:21
Čítaná: 1529×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Jessica Harperová
Stručný dej: Jessica je obyčajné dievča, ktoré sa dobre učí a v čase nepokoja chodí rada na prechádzky do lesa. Avšak nie všetko v jej živote bude také obyčajné. Veď prečo iné by mala poviedka názov Biely vlk?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Predslov 2 » Návšteva 3 » 3 4 » Cesta a odlúčenie 5 » Začiatok začiatku 6 » Nehostinné končiny 7 » Nový priateľ? 8 » Nepredpokladané stretnutie 9 » Legenda 10 » Krásny deň 11 » Novina

Zaškrtíte ma?? Nie?? Tak dobre. :D ...lebo sem dám zase skok. Toto bude akože kapitola z piateho ročníka. Lebo chcem začal už normálne a toto je taký optimálny vek čiže …. tak....:D

********

Jess sa už zase raz zobudila v sobotu skoro ráno. Ako obyčajne, nebolo nikde ani nohy, a tak sa rozhodla, že sa pôjde prejsť. Bol síce začiatok leta, ale deň bol chladný, keďže v noci pršalo. Takéto počasie mala Jessica rada. Nikdy príliž neobdivovala horúce letné dni. Mala radšej tie dni po daždi. Vtedy bolo všetko také svieže, také zelené.

Vyšla z hradu a pomaly kráčala smerom k jazierku. Popri chodníku uvidela krík nádherných bielych ruží. Ich lupienky boli belšie ako čerstvo napadaný sneh a na tej bielobe sa trblietali krištáľové kvapôčky vody. Jessica sa pousmiala. Jej obľúbené kvety. Sklonila sa a zhlboka sa nadýchla ich omamnej vône. Milovala ich krásnu sviežu sladkastú vôňu.

Jednu si odtrhla, ešte nerozkvitnutú, a sadla si k svojmu obľúbenému stromu pri jazierku. Privoňala si k ruži. Zahľadenĺa sa na jazierko a popri tom krútila ružu v prstoch. Zahľadela sa na ružu. Mala taký zvláštny pocit. Ani nevedela prečo, ale vystrela nad ňu dlaň pravej ruky. Zrazu jej dlaň zažiarila slabomodrým svetlom. Vystrašene odtiahla ruku a pozrela sa na ňu. Vôbec nežiarila. Bola úplne normálna. Čo to? Čudovala sa. Znova vystrela ruku nad kvetinu. Ruka jej začala žiariť. Púčik ruže sa začal pomaly rozvíjať. Nechala ruku vystretú nad ružou ešte chíľku. Potom ju odtiahla. Z púčika bielej ruže bola krásna rozkvitnutá biela ruža. Jess sa usmiala. Teraz je krajšia.

“Ako si to urobila?” Ozval sa za Jessicou chlapčenský hlas.

Ona sa prekvapene otočila : “ A čo?”

“Tamto, “ povedal modrooký blondiak a ukázal na ružu. Celkom pekný, ale nie jej typ. Ten by sa páčil Eli.

“Nechápem o čom to hovoríš,” povedala a otočila sa.

“Prepáč. Volám sa Leo. A ty si?” postavil sa pred ňu.

“Jessica.”

“Teší ma,” povedal.

“Ahoj Jess!” kričala Eli a utekala za Jessicou.

“Ahoj!” zakričala Jess a postavila sa.

“Chcela som ti niečo povedať,”začala, keď sa vydýchala. “A ty si kto?” zarazila sa, keď uvidela Lea.

“Ahoj, ja som Leo,”žiarivo sa usmial.

Eli sa na neho neodolateľne pozrela : “ Teší ma. Ja som Elisabeth”

“Krásne meno. “ usmial sa.

“Mne je trocha zima. Pôjdem už do hradu. Tak sa majte.” Usmiala sa Jess. Presne ako predpokladala. Leo sa Eli páčil. A ona evidentne jemu tiež.

“Aha. No dobre. Ahoj!” Eli pochopila, na čo Jess myslela a usmiala sa na ňu.

“Ahoj,”pozdravil ju Leo a zase venoval svoju pozornosť len Eli.

Aký peký párik. Pomyslela si Jess, usmiala sa a vykročila do hradu. Vôbec sa jej nechcelo. Veď bol taký pekný deň!

“Jess ahoj! Ideš niekam?” Povedal Lion práve vychádzajúci z hradu.

“Ahoj Li! Ani nie. Len som nechala Eli s jednym chalanom a chystala som sa ísť do hradu.” usmiala sa.

“A nechces sa ísť prejsť?” spýtal sa Lion.

“Rada,” žiarivo sa usmiala a vykročili krížom cez školské pozemky.

******

No takže koniec........ ale len kapitoly! :D......je to taká medzikapitolka aby som mohla pridať postavu a v ďalšej by malo byť už nejaké to zamotanie a rozpletenie:D....šak to poznáme:D

Kapitolka je venovaná mojim čitateľom. Asi ich veľa nie je, ale aspoň niekto. :)....viem, že ste veľmi vyťažení ľudkovia, ale komentííík by nezaškodil :D

[ » na začiatok « ]