Kapitola:
Pridaná: 14.3.2009, 09:19:27
Čítaná: 1346×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Alex, Teddy Lupin, Emma
Stručný dej: Voldemort je už mŕtvy, ale stopy jeho zla ostali. Kedy jeho stúpenci udrú? A kto sa im postaví na odpor? (Pozor: Nedokončená poviedka!)

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Kapitola: 1 » Alexine tajomstvo 2 » Sen 3 » Spln 4 » Vlkolak 5 » O 4 roky neskôr...

,,Dobré ráno!´´ povedala Alex ked videla že sa Teddy prebúdza.

,,Hej, čau.Bola si už na raňajkách?´´ opýtal sa jej.

,,Ano bola.Ale ak chceš pôjdem s tebou.Počkám ťa dole.´´ vyšla z izby, ked jej pokýval hlavou na znak súhlasu.

Pri raňajkách jej Teddy rozpovedal čo sa stalo v lese.Chvíľku sa naňho zamyslene dívala a potom povedala.

,,To bola ona.Bola to Emma, kto ťa udrel.Aspoň si to myslím.Vieš kedže bol spln a počul si to zavýjanie.Môže to byť zhoda náhod, ale myslím že toto je vysvetlenie jej nočných potuliek.Všimol si si, že pravidelne aspoň raz za mesiac chodí v noci niekam preč??´´

,,No, nie.Nevšimol.´´ povedal Teddy rozpačito.

,,O aha, prepáč, ja som zabudla že ty nebývaš s ňou v jednej izbe.No tak je to tak.Narobí pri tom toľko hluku, že sa prebudím, ale nechám ju tak.Nech si ide.Vačšinou sa vráti na svitaní.´´

,,Ahojte!´´ ozvala sa za nimi Emma.

,,Ahoj´´ odzdravili jej tváriac sa akoby nič.

,,Nebudeš raňajkovať?´´ opýtal sa Teddy.

,,Nie, nie som hladná.´´ usmiala sa na nich a odkráčala z Veľkej Siene.Teddy a Alex sa za ňou začudovane pozerali.To sa im prišla len pozdraviť?

,,A ty si bola včera kde?´´ otočil sa ku Alex, ktorá naňho vyvalila oči.

,,No.Pohnime si lebo prídeme neskoro na hodinu.´´ zahovorila a už bola pri dverách Veľkej Siene.

Na hodine...

,,Emma, môžem sa ťa niečo opýtať?´´ pošepkal jej Teddy.

,,Ale áno, iste.´´ povedala tváriac sa, že počúva čo hovorí profesor.

,,Vieš včera večer, v lese, pamatáš sa na to?´´ spýtal sa. Emma sa naňho pozrela so zvláštnym výrazom v tvári.

,,No áno, stretli sme sa.´´

,,Stretli, uhm.A potom??´´ pýtal sa jej ako na výsluchu.

,,Nó potom vyšiel mesiac a bol spln.´´ vysypala zo seba. Alex sa už na nich začínala pozerať, no Teddy jej naznačil že jej to po hodine povie.

,,Hej, máš pravdu a počula si potom také niečo ako vlčie zavýjanie?´´ pýtal sa dalej.

,,No hej. Vlastne to som zavýjala ja.´´

,,Aha. A nechceš mi to vysvetliť?´´

,,Nie nechcem.Ale kedže viem, že mi s touto záležitosťou ty a Alex nedáte pokoj tak vám to jednoducho poviem : Som vlkolak a čo? Ja sa za to nehanbím´´ sebavedome mu odpovedala.

,,No pecka...´´ .To bolo jediné čo Teddy povedal.Do konca hodiny boli obaja ticho.Emma sa naňho celý čas pobavene usmievala.Po hodine prišla Alex za Teddym.

,,Je vlkolak a vraj sa za to nehanbí.´´ povedal jej cestou do klubovne.

,,No, dievča má veľké sebavedomie.´´ skonštatovala Alex ked stáli pred dverami Teddyho izby.

,,Hej, aj ja si myslím.Uvidíme sa na obede.Ahoj.´´ povedal Teddy a zavrel sa sebou dvere do izby.Alex sa odzdravila a odišla do svojej izby.

,,Emma prečo si mi to nepovedala?´´ spýtala sa Alex ked vošla do izby.Emma pozerala von oknom a tvárila sa zamyslene.Neodpovedala jej.

,,Emma, mohla by si mi odpovedať na otázku, prosím ťa?!´´ podišla ku nej Alex.

,,Nie.Ved Teddy ti to už povedal, tak čo?´´ pozrela sa na ňu Emma.

,,Toto je tvoj problém.Nikomu nedokážeš nič povedať do očí.Medzi štyrmi očami.To je tvoja slabosť a jedine ty to môžeš zmeniť.Jedine ty môžeš zmeniť samú seba.´´ vyčítala jej.

,,Panebože Alex!! Ty si myslíš, že mňa to nehnevá?? Ja viem, že je to moja slabosť.Nemusíte mi to všetci prizvukovať!´´ vyštekla na ňu Emma, očividne podráždená týmto rozhovorom.

,,Dobre nechajme to tak.A môžeš mi vysvetliť, prečo si nám nepovedala už skôr, že si vlkolak? Prečo si to tajila? Ved Teddymu si povedala, že sa za to nehanbíš, tak čo ti potom bránilo oboznámiť nás s týmto faktom?´´ dalej sa pýtala Alex.

,,Bála som sa.Bála som sa, že sa mi budete vyhýbať.´´

,,Ale Emma myslíš, že by sme...´´ nestihla dokončiť pretože jej Alex skočila do reči.

,,Vieš čo Alex?! Skús žiť s tým, že si vlkolak! Každý mesiac zažívať v noci tie ukrutné bolesti, nevedieť kto si a kto sú tvoji priatelia, zabíjať a žrať surové maso z ulovených zvierat! Ked si to vyskúšaš, môžeš mi oznámiť aké to bolo!´´ rozzúrene na ňu kričala Emma.Potom vybehla z izby a zatresla za sebou dverami.

Alex ostala stáť v izbe.Ešte stále sa pozerala na dvere, ktorými jej kamarátka vybehla.

Emma bežala.Bežala a cítila hnev a zúfalstvo.Chcela kričať, chcela bežať a dýchať ten čerstvý vzduch, ktorý bol ľadový ako sneh na zemi, a zabodával sa jej do pľúc.Mala pred sebou len jeden cieľ.Utekať preč od všetkého čo sa stalo.Od svojich priateľov, ktorý jej tajili Fénixov rád, ale aj od samej seba, pretože im nič nepovedala.Mala výčitky svedomia, no sama nevedela prečo.Ved mala na to právo! Mala právo nepovedať im to.Nič zlé neurobila ked to tajila.Alebo áno?

Stála pri jazere.Hľadela na jeho hladinu, ktorá bola pokrytá tenkou vrstvou ľadu.Čo by sa stalo keby sa prešla po hladine?

*************************************************

Venované všetkým a samozrejme, niekomu výnimočne....

[ » na začiatok « ]