Kapitola:
Pridaná: 4.2.2009, 13:01:01
Čítaná: 1413×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter, Lily Evansová, Sirius Black, Remus Lupin, Severus Snape
Stručný dej: Dumbledore sa rozhodne na Rokforte usporiadať Štvorčarodejnícky turnaj medzi fakultami. Na škole je nové dievča - presnejšie víla - Suzzane Devon. Získa ju Sirius? (nedokončené)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Opäť Rokfort 2 » V znamení štvorky 3 » Chladný James 4 » Severusova pomsta

„Paroháč?“

„Námesačník, si to ti?“

„Výborne, takže sme všetci.“ Z kadesi vystúpil Sirius a prebehol pohľadom po mieste, kde by mala byť Jamesova tvár. „Peter je zo mnou,“ dodal odmerane.

„Prečo tu stojíme potme?“ spýtal sa Remus a rozsvietil prútik. Nastalo ticho.

„Nooo.... tak ideme?“ opýtal sa James a rozosmial sa. Stáli za gobelínom ako sprisahanci, no v skutočnosti bola prvá noc v Rokforte a celý hrad bol len a len ich. Alebo...skoro len ich.

„Sirius pohni sa,“ súril ho James a tlačil ho na chodbu. Sirius sebou mykol a panicky sa začal predierať naspäť.

„Niečo tam je...nejaký tieň“ jachtal a ukazoval smerom k chodbe.

„Ale...Sirius prestaň, nemám deväť,“ vzdychol si James, podišiel ku gobelínu a málinko ho odhrnul. V normálnej situácii by ho bol odhrnul celý a vyskočil na chodbu, lenže vedel že Sirius to nehrá, niečo tam musí byť. Naposledy ho videl takto vystrašeného, keď sa zle pretransfiguroval a naháňal ho Remus, vtedy vlkolak.

„Doparoma, nie!“ vykríkol a odskočil. Po chodbe sa plazil nejaký tieň a mieril priamo k nim. Bolo to divné ale vyzeral presne ako...

„Nie! To nemôže byť pravda, jediný si tu ty, Remus!“ cúval dozadu James.

„Čo som jediný?“ pýtal sa.

„Vlkolak,“ zasyčal James. „Niečo podobné je na chodbe, choď sa pozrieť.“

„Ale veď sa vieš proti vlkolakom brániť a navyše nie je spln,“ nechápal Remus, keď odhrňoval gobelín.

„No veď práve preto. Nie je to vlkolak, takže nemáme tušenie, čo to je.“ Odvetil James.

„Dumbledore by nikdy nedovolil, aby sa po chodbách premávalo niečo nebezpečného,“ odvetil ľahostajne Remus. Sirius sa chabo usmial: „Lebo ti si na chodbách ešte nikdy nebol.“

„Ja som nebezpečný iba raz za mesiac a vtedy na týchto chodbách určite nie som a okrem toho...tento tvor je naozaj čudný...podobá sa na vlka, ale nepohybuje sa, vyzerá to ako keby sa vznášal,“ vysvetľoval Remus.

„Je mi jedno, či sa vznáša alebo behá chcem odtiaľ vypadnúť,“ kričal Sirius. „A mám pocit že sa to približuje.“

„To nie je len pocit,“ spresnil ho Remus.

James sa rozosmial. „My sme ale odvážny...sme štyria, máme prútiky a bojíme sa nejakého rokfortského strašidla,“ vstal a vytiahol prútik.

„Veď si sám povedal že nevieš, čo to je,“ preglgol Sirius.

„Neviem, tak to zistím.“ Usmial sa a podišiel ku gobelínu no zrazu sa za ním ozvaly ťažké kroky. James zastal a začal rýchlo cúvať. To niečo bolo vééľmi blízko.

***

Sirius sa roztriasol a prútik mu vypadol z ruky. James a Remus tie svoje držali pevne ale na tvárach mali strach. Ktosi v kúte odpadol.

„Peter?“ zašepkal Remus a vstal. Sirius len zaskučal a priložil si prst na pery.

„Nox“ zašepkal opäť a zostali po tme. Sirius sa začal modliť. James naňho nechápavo pozrel.

„A ja som si myslel, že si ateista.“

„Som, ale práve teraz sa nachádzam vo veľmi čudnej situácii a každá pomoc by bola dobrá.“

James sa uškrnul no hneď s tím prestal. Gobelín sa začal pomaly odhrňovať. Všetci zatajili dych keď sa ozval známy hlas. „DOPAROMA SO ZUBAMI, VŠADE SA ZAMOTÁVAJÚ.“...a odšuchtal.

„F-Fi-Filch?“ vyjachtal James.

„Čo sa z neho stalo?“ spýtal sa Sirius oveľa piskľavejším hlasom. „Ja už v noci po hrade nechodím!“

„To si ako myslel?“ zamračil sa James.

„Nepočul si: “doparoma zo zubami“ ...a-a ten tieň vlka na stene.“

„Hm...čo si o tom myslíš ty, Námesačník?“ zabručal James. Ten len niečo zamrmlal a znova podišiel ku gobelínu a úplne ho odhrnul. Na chodbe nebolo nič, tak sa vydal po chodbe za Filchom.

„Námesačník, nestračí ti, že si vlkolak, chceš byť aj nejaký mutant?“ vypískol Sirius. Ale Remus sa vrátil. Chvíľu pozeral na roztraseného Siriusa a Jamesa a pohľad sa mu zastavil na bezvedomom Petrovi. Vzápätí sa rozrehotal, až spadol na zem a začal do nej päsťou búchať.

„Námesačník čo-čo sa stalo?“ opatrne sa spýtal James. Remus ukázal na chodbu. James vyzrel spoza gobelínu. Asi dvadsať metrov od nich stál Filch a snažil sa pripevniť na stenu akéhosi vypchaného okrasného vlka. James naňho pozeral s otvorenými ústami. No zrazu sa rozrehotal aj on a medzitým aj Sirius, ktorý tiež vykukol von.

„Takže zostávame pri pôvodnej činnosti?“ spýtal sa vysmiaty Remus. James ukázal na Petra. „Asi nie, musíme ho odniesť do izby... takže to skúsime inokedy.“ Remus si len vzdychol, ale vyčaroval nosidlá, na ktoré položili Petra. „Ale prečo ho neodnesieme do nemocničného krídla?“ nechápal Sirius.

„Ako Pomfreyovej vysvetlíš, že odpadol?“ spýtal sa chladne James. Sirius len pokrčil ramenami a odobral sa preč.

***

„Paroháč! Paroháč! Vstávaj!“ kričal Sirius. No James sa iba pretočil na posteli. Ostatný už boli hore.

„Paroháč, ti idiot, musíme ísť vhodiť mená do toho elixíru! Vstávaj!“ Sirius začal vrieskať.

„Nechajte ma...“ zabručal James. Sirius bezradne pozrel na Remusa. Ten vytiahol prútik.

„Aguamen...“ začal Remus ale Sirius mu odklonil prútik a prúd vody zasiahol Petra.

„Nie! To mu nemôžeš urobiť,“ zarazil ho Sirius.

„Ale veď sa aspoň zobudí.“

„Áno, nahnevá sa a nepôjde tam, veď ho poznáš.“

„No dobre, tak sa predveď, frajer,“ povedal Remus a odložil prútik. Sirius sa uškrnul a priklonil sa k Jamesovi.

„James...je tu Evansová,“ zašepkal.

„ČO??? KDE???“ zvreskol James a Sirius spadol.

„Dobré...to by mi nenapadlo“ povedal uznanlivo Remus.

„Ďakujem“ uškrnul sa Sirius a postavil sa. James sa obzrel po izbe. Lily tam nebola. Došlo mu.

„Paroháč...no tak poď,“ zakričal Sirius a búchal na dvere kúpeľne, kde sa James zavrel.

***

„Konečne...ideme?“ spýtal sa Sirius keď James vyšiel.

„Ja som pripravený,“ pokrčil ramenami James. Klubovňa bola prázdna, a chodby tiež. Celá škola bola vo Veľkej sieni. Keď tam záškodníci vošli, obrátilo sa k ním niekoľko hláv. Pravdepodobne boli posledný. James si sadol ku stolu a naložil si pár hrianok.

„Hm...myslel som, že sa ideme prihlásiť,“ zabručal Sirius. James kývol rukou ku malému hlúčiku okolo kotlíka, ktorý stál v prostriedku siene.

„McGonagallová rozdáva rozvrhy,“ informoval ich Remus a zamierili ku stolu.

„Potter, Black, Lupin, kde ste boli? Nechcete sa zúčastniť súťaže?“

„Pani profesorka, James zaspal,“ vysvetľoval Sirius.

„Tak bežte...ale počkajte, rozvrhy,“ zakričala na nich cez sieň McGonagallová a podala im ich. James sa doňho pozrel.

„Noo nie...prvé sú elixíry“ zosmutnel James.

„Paroháč...kašli na to a poď,“ povedal Sirius netrpezlivo. James odtrhol oči od rozvrhu a podišiel ku hlúčiku.

Kotlík vyzeral presne ako včera, keď ho Dumbledore ukazoval. James teda vybral z vrecka papierik na ktorom stálo: James Charlie Potter – Chrabromil a vhodil ho dnu. Kotlík zasyčal a potom z neho vyšľahli plamene. Na rade bol Sirius. No James sa na kamarátov nepozeral a odobral sa preč. Mieril do klubovne. No nebol sám.

„Evansová! Hej, Evansová!“ zakričal na Lily, ktorá stála na schodisku.

„Neotravuj, Potter,“ precedila. James sa uškrnul a pozeral ako odchádza.

„Fenix Gobletus“ zasyčal a vychutnával si účinok týchto dvoch slov. Lily zmeravela a otočila sa.

„Choďte napred, o chvíľu som pri vás,“ kývla na kamarátky. Tie sa uškrnuli a odišli.

„Odkiaľ o tom vieš, Potter?“ spýtala sa bledá.

„Nemali by ste sa o tom rozprávať v klubovni...vieš... je tam dosť ľudí.“

„Vy...Vy ste nás špehovali?“

„Náhodou sme prechádzali okolo...ale musím uznať, že by som si ťa nikdy nevedel predstaviť, ako porušuješ školský poriadok,“ uškrnul sa James.

„Všetko je po prvé,“ povedala Lily a otočila sa.

„Áno, Dumbledore bude rád, že na to niekto prišiel,“ prikývol James. Začínalo sa mu to páčiť. Lily sa znova otočila, teraz ešte bledšia.

„Čože? Ty mu to chceš povedať?“ vyjachtala. Neriskovala tým len body, ale keby to James prezradil, mohli by ju vyhodiť.

„Áno,“ usmial sa.

„James, prosím ťa, nerob to.“ Lily začínala byť zúfala.

„Oooo....takže zrazu som James, čo?“ spýtal sa.

„Prosím...nehovor mu to...ja...ja s tebou pôjdem aj na rande...len mu to nehovor prosím,“ naliehala. James si ju premeral. Prvý krát ho Lily pozvala...no on si to takto nepredstavoval.

„S tebou na rande? Nemám záujem,“ povedal tak chladne, že to Lily prekvapilo a prešiel popri nej po schodisku. Lily tam chvíľu stála, až si uvedomila, že plače. Sama sa presviedčala, že nevie prečo. Napokon sa rozbehla schodiskom aj ona, až zastala pred tučnou paňou.

„Rumové pralinky,“ vyhlásila a obraz sa preklopil. Ani sa neobzrela a hneď bežala do izby. Tam sa zvalila na posteľ a plakala. O chvíľu do izby pribehli Amy, Katie a Suzanne. Alice bola ktoviekde s Frankom.

„Lily, bežala si, ako keby ťa naháňal Potter...čo sa stalo?...A ty plačeš?“

„Potter vie o tom elixíre,“ zafňukala.

„O áno, aj Sirius,“ prikývla Amy.

„...a ty sa bojíš, že to povedia“ usmiala sa Katie „nemaj strach...oni to len využijú...určite.“

„Ja viem...nejde o to...ja sľúbila som Potterovi, že keď to nepovie riaditeľovi, pôjdeme na rande,“ vzdychla si Lily.

„Takže idete?“ spýtala sa Amy. Lily niečo zamrmlala.

„Čože, nepočula som ťa,“ zvýšila hlas Amy. Lily sa postavila.

„Odmietol ma! ODMIETOL! Pochopila si? Pochopila? O-D-M-I-E-T-O-L. Mám ti to povedať znova? Mám ti to zatancovať? Napísať? Vyčarovať? Odmietol ma! ODMIETOL!“ vrieskala a vyzerala, akoby mala vybuchnúť.

„Ach, Lily, ti kričíš...máš pekný hlas, daj sa na spev,“ povedala Alice, ktorá práve prišla do izby. Suzanne sedela na posteli a vyzerala, že sa rozosmeje.

No bolo to až priveľmi vážne, aby to bolo smiešne.

„Počuje ťa celá klubovňa,“ dodala Alice zasnene. Vďaka obrovským očiam vyzerala, akoby bola stále prekvapená...alebo mimo.

„To ma bolo počuť až dole,“ spýtala sa zhrozená Lily.

„Nie,“ usmiala sa Alice.

„Ten Frank ti už lezie na mozog,“ poľutovala ju Amy. „A James ťa naozaj odmietol?“ opýtala sa akoby mimochodom. Lily vyzerala, akoby chcela vraždiť, no vzápätí sa hodila na posteľ.

***

„Ty si ju odmietol?“ pýtal sa užasnutý Sirius cestou na elixíry. „Zbláznil si sa?“ „No...možno,“ pokrčil ramenami James. „Nebolo by to naozajstné rande.“

„To je vydieranie,“ povedal Remus.

„Ehm...prešli sme žalár,“ ozval sa zozadu Peter, keď chcel James niečo odvrknúť.

„Nie Peter, náš je až tento,“ ukázal James a otvoril im dvere. Slughorn bol už dnu.

„Pán profesor prepáčte, že meškáme...“

„Desať bodov dole...za každého... a sadnite si,“ prikázal profesor.

„Čože?“ vykríkol James.

„Pán Potter, sadnite si lebo to bude päťdesiat,“ zvýšil hlas Slughorn a James sa hodil na stoličku. Vzápätí dostal nápad a uškrnul sa.

„...bol som prekvapený, koľký z vás dosiahli VČÚ,“ hovoril zatiaľ mrazivo Slughorn „no chcem aj pogratulovať tým, ktorý dosiahli vynikajúce,“ žiarivo sa usmial na Snapa a na Lily. „Dnes sa pokúsime o elixír smädu, a keďže je to pomerne ľahký elixír, čakám perfektné výsledky,“ dodal. Všetci sa rozbehli ku skrini a James sa rozhodol.

„Pán profesor, poviete nám niečo o tom elixíre, ktorý ste pripravili na súťaž?“

Cela trieda stíchla a Lily zbledla. No Slughorn si to nevšimol. Meravo pozeral na Jamesa. Vzápätí sa nadýchol a povedal.

„To sa dozviete až v Novembri, pán Potter a teraz robte ten elixír,“ zrúkol na celú triedu. Jamesovi klesla nálada a pobral sa ku skrini s prísadami. Lily odľahlo.

***

Cawkoo........tak a som tu s dalsou kapitolou.....dakujem vsetkym (a preco ne) co pisu komenty a hlavne tym co to citaju :)...prosim piste komenty dalej a poslite aj te nejake sovky

Sirius:)

[ » na začiatok « ]